a filmový štáb rozvážať po jednotlivých miestach, kde sa bude filmovať. Potom ma poslal k môjmu prvému nadriadenému, ktorému sa budem každý deň hlásiť. Bol to náš druhý šéf Bruce, ktorého tu nazývajú Kapitán. Hneď mi dal aj prácu, aby som mu mesto trošku poukazoval.
Na druhý deň sme si šli popozerať
všetky miesta, kde sa bude filmovať, aby mohli nákladné vozidlá, maringotky a naše vozidlá pohodlne zaparkovať a mohli operatívne vyrážať na akcie. Boli to prvé dva týždne, keď som Brucea takto rozvážal. Mal veľa adries, kde sme potom chodievali a všeličo vybavovali. Prvé čo bolo, sme boli nakupovať dva Cadillacy 1970, aby sa mohla v jednom strecha rozmontovať a nasadiť kamery zhora a potom kameraman mohol robiť zábery dovnútra.
Toľko vecí človek zažije, čo by ho ani vo sne nenapadlo aká je to invenčná práca plná kumštu. Všetko je prefektne vymyslené a zorganizované, aby to fungovalo a nikdy nezlyhalo. Všetci boli profesionáli, ktorí ma svojím umením denne šokovali. Takto som len vždy obďaleč postával s otvorenými ústami a nemohol som sa vynadívať, čo sa okolo mňa dialo. Každý mal presnú funkciu a vedel, kde má byť v ten správny čas. Pri filmovaní je organizácia veľmi dôležitá, ináč by sa toho veľmi veľa za deň nedalo urobiť. Dostal som sa takto až do hĺbky celého systému.
Za dva týždne ma Bruce zoznámil
s druhým vodičom, ktorý bude presne tú istú prácu robiť ako ja. S Larrym sme si hneď dobre sadli, a tak mi o sebe prezradil, že je rodákom z New York City. Jeho prízvuk som bol schopný veľmi rýchlo zaradiť, pretože som v tom meste nejaký čas žil a i niečo zažil. Prízvuk ľudí z New Yorku je príznačný a ľahko identifikovateľný. Larry bol pôvodne kriminálnym právnikom a pracoval ako verejný obhajca v meste Portland. Teraz si zobral voľno, a tak sa venoval trochu inému žánru aký vyštudoval. Asi iba mne to povedal, že vyštudoval práva, pretože sa stali z nás výborní priatelia. Obaja sme mali červené minibusy Ford pre 12 pasažierov.
Prvé naše výlety boli na letisko, odkiaľ sme privážali všetkých, čo sa filmovania zúčastnili, hlavne štáb a hercov. Mal som aj to šťastie, že som bol vyzdvihnúť hlavného hrdinu filmu - herca Matta Dillona. Urobil som si narýchlo ceduľku z kartónu a napísal na ňu názov filmu. Potom som to pripevnil na tyčku a zdvihol do výšky, aby ma už z diaľky mohli vidieť. Matta som už trošku poznal aj predtým, pretože zopár filmov už natočil, ktoré som si bol v kine pozrieť. Bol už veľmi populárny medzi mládežou. Narodil sa v štáte New York, v mestečku New Rochelle, 18. februára 1964. Bol naozajstným skvostom, pretože sa na nič nehral a hneď sme si dobre rozumeli. Odviezol som ho do hotela Red Lion, ktorý bol na Lincolnovej ulici a Juhozápadnej štvrtej Avenue.
Veľmi výhodne v budove oproti
bolo stredisko filmu, ktoré zabralo polovicu celého prízemia pekne veľkej budovy. Hneď vedľa bola aj menšia reštaurácia, kde sa chodievali všetci stravovať. Iné to bolo už, keď sme boli na jednotlivých miestach, kde sa filmovali časti filmu. Tam vždy dorazila súkromná firma, ktorá nám jedlo pripravovala na raňajky, obed a večeru, nakoľko hodiny bývavali dlhé. To bolo veľmi obľúbené miesto a keď ma hlad navštívil, tak som tam už hneď aj bol. Počas dvoch mesiacov sa na mňa nalepilo úctyhodných osem kilogramov. Od skorého rána až do neskorej noci sme pracovali, a tak som sa s Larrym striedal a nemali sme s tým problémy. Tá neskorá večerná smena mala aj svoje kúzla.
Tiež som bol vyzdvihnúť aj hlavnú hrdinku, ktorá bude vo filme milenkou Matta Dillona - Kelly Lynch, narodená v Golden Valley, Minnesota, 31. januára 1959. Bola to veľmi šarmatná a sexy žena, s ktorou som bol dosť často v kontakte, pretože občas ma nechala strážiť aj jej dcérku Shane, keď jej babička si musela ísť niečo vybavovať. Shane mala niečo vyše troch rôčkov a bola veľmi rozkošná. Vždy sa ma pýtala na rôzne veci zo života, a tak som mal deň vždy obohatený o detské sníčky, ktorými ma denne obdaruvávala. Aj som ju naučil zopár slovenských slovíčiek, ktoré chcela veľmi vedieť. Bolo to veľmi dojímavé ju počúvať ako sa ich snažila vysloviť, ako to len detičky vedia...
Ďalšia hviezdička filmu bola veľmi roztomilá
iba osemnásťročná Heather Graham, ktorá sa narodila 29. januára 1970 v meste Milwaukee, štát Wisconsin. Tesne predtým si už stihla zahrať vo filme, ktorý bol jej vstupom na hviezdnu oblohu. Bol to film License to Drive (1988). Jej milenca v tomto filme hral James LeGros, ktorý sa narodil 27. apríla 1962 v meste Minneapolis, štát Minnesota. Ďalším hercom, ktorý má významnú úlohu v tomto filme je James Remar. Narodil sa sa 31. decembra 1953 v Bostone, štát Massachusetts.
Potom som na letisku bol vyzdvihnúť aj ďalších hercov, ktorí hrali v tomto filme. Pána Williama S. Burroughs, narodeného 5. februára 1914 v St. Louis, štát Missouri. Vyštudoval na Harvardskej univerzite a stal sa z neho veľmi známy americký spisovateľ. Keď som ho vyzdvihol, bol s ním aj jeho osobný agent. Pan Burroughs bol dosť chorý a veľmi bledý. Ledva chodil, a tak ho jeho agent podopieral a on sa podopieral naviac aj o svoju paličku. Čo najrýchlejšie sme vyrazili, aby som ho mohol čo najskôr dopraviť do hotela, aby sa ešte mohol ako-tak doliečiť z doznievajúcej chrípky.
Beach Richards, narodená 12. júla 1920 v meste Vicksburg, štát Mississippi. Zahrala si aj vo filme „Guess Who's Coming to Dinner?“ (Hádaj, kto príde na večeru?), kde bola taktiež nominovaná na Oscara vo vedľajšej úlohe ako matka. V ďalšom filme si v ten istý rok ešte zahrala a dokonca ten film Oscara aj vyhral. Bol to slávny film „In The Heat Of The Night“ (V žiari noci). Tu hrala Mamu Caleba, ktorá prevádzala interupcie tým menej šťastlivým mladým ženám, ktoré si nemohli dovoliť zaplatiť odborného lekára, pretože zákrok bol pomerne drahý.
Posledným hercom,
ktorý hral vedľajšiu úlohu, ale bol dosť do deja zapojený, bol Max Perlich. Narodil sa 28. marca 1968 v meste Toledo, štát Ohio. Bol to taký drobnejší mládenec a keď dorazil ku mne, držal si pevne v náručí skateboard. Akonáhle sme vyšli z haly letiska a smerovali k môjmu vozidlu, nečakane skočil na dosku a presunul sa veľmi rýchlo. Zakončil to krásnym výskokom do výšky a dopadom presne na ňu, takže to vyzeralo veľmi efektne. Bol v tom skutočný majster.
Keď som si ich takto všetkých poprivážal do hotela, bol už len krátky okamih na to, aby sme začali vyrážať na jednotlivé časti filmovania...
Film Drugstore Cowboy (1989) bol natáčaný v septembri a októbri 1988. V záverečných titulkoch filmu okrem hercov a umeleckých tvorivých realizátorov filmu sú uvedení aj pracovníci dielčích výrobných štábov a aj mená členov nášho dopravného oddelenia. Uvádzam ich v skrátenej podobe: Transportation Department: William “Fleet“ Eakland -transportation coordinator; Bruce Simballa - transportation captain; drivers: Harry Alston, Pedro Amaya, Robert Eckholt, Larry Gersten, John Hannah, Scott Hubacek, Lawrence Odgen, John Jan Slovinec, Randall A. Small (camera car), Larry Smith, Pat Stubbs, Paul Thomas. Ešte aj dnes je možné informácie o filme a všetky mená zúčastnených na natáčaní nájsť na internete...
(Streda, 3. septembra 2014)
POKRAČOVANIE
Ján Slovinec
































Konečne mi zavolala Karen, jedna z tých dám, čo mi navrhli prácu vodiča mini autobusu pre hercov z Hollywoodu, a pozvala si ma do ich strategického centra organizácie produkcie filmu Drugstore Cowboy. Príjemná a veľmi šarmantná modrooká blondínka s veľkým úsmevom na tvári mi ponúkla kreslo oproti a mohli sme sa po vyše mesiaci zvítať. Bola presne taká istá akú som si ju v pamäti uchoval. Prediskutovali sme si podmienky, ale hlavne náplň práce, ktorú budem nasledujúce dva mesiace vykonávať. Nakoniec sme si podali ruky. Za každý deň práce mi zaplatia sto dolárov. Pracovať sa bude šesť dní v týždni, a to od pondelka až do soboty. Nedele boli vždy voľné.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-