Konečne mi zavolala Karen, jedna z tých dám, čo mi navrhli prácu vodiča mini autobusu pre hercov z Hollywoodu, a pozvala si ma do ich strategického centra organizácie produkcie filmu Drugstore Cowboy. Príjemná a veľmi šarmantná modrooká blondínka s veľkým úsmevom na tvári mi ponúkla kreslo oproti a mohli sme sa po vyše mesiaci zvítať. Bola presne taká istá akú som si ju v pamäti uchoval. Prediskutovali sme si podmienky, ale hlavne náplň práce, ktorú budem nasledujúce dva mesiace vykonávať. Nakoniec sme si podali ruky. Za každý deň práce mi zaplatia sto dolárov. Pracovať sa bude šesť dní v týždni, a to od pondelka až do soboty. Nedele boli vždy voľné. a filmový štáb rozvážať po jednotlivých miestach, kde sa bude filmovať. Potom ma poslal k môjmu prvému nadriadenému, ktorému sa budem každý deň hlásiť. Bol to náš druhý šéf Bruce, ktorého tu nazývajú Kapitán. Hneď mi dal aj prácu, aby som mu mesto trošku poukazoval.
Na druhý deň sme si šli popozerať
všetky miesta, kde sa bude filmovať, aby mohli nákladné vozidlá, maringotky a naše vozidlá pohodlne zaparkovať a mohli operatívne vyrážať na akcie. Boli to prvé dva týždne, keď som Brucea takto rozvážal. Mal veľa adries, kde sme potom chodievali a všeličo vybavovali. Prvé čo bolo, sme boli nakupovať dva Cadillacy 1970, aby sa mohla v jednom strecha rozmontovať a nasadiť kamery zhora a potom kameraman mohol robiť zábery dovnútra.
Toľko vecí človek zažije, čo by ho ani vo sne nenapadlo aká je to invenčná práca plná kumštu. Všetko je prefektne vymyslené a zorganizované, aby to fungovalo a nikdy nezlyhalo. Všetci boli profesionáli, ktorí ma svojím umením denne šokovali. Takto som len vždy obďaleč postával s otvorenými ústami a nemohol som sa vynadívať, čo sa okolo mňa dialo. Každý mal presnú funkciu a vedel, kde má byť v ten správny čas. Pri filmovaní je organizácia veľmi dôležitá, ináč by sa toho veľmi veľa za deň nedalo urobiť. Dostal som sa takto až do hĺbky celého systému.
Za dva týždne ma Bruce zoznámil
s druhým vodičom, ktorý bude presne tú istú prácu robiť ako ja. S Larrym sme si hneď dobre sadli, a tak mi o sebe prezradil, že je rodákom z New York City. Jeho prízvuk som bol schopný veľmi rýchlo zaradiť, pretože som v tom meste nejaký čas žil a i niečo zažil. Prízvuk ľudí z New Yorku je príznačný a ľahko identifikovateľný. Larry bol pôvodne kriminálnym právnikom a pracoval ako verejný obhajca v meste Portland. Teraz si zobral voľno, a tak sa venoval trochu inému žánru aký vyštudoval. Asi iba mne to povedal, že vyštudoval práva, pretože sa stali z nás výborní priatelia. Obaja sme mali červené minibusy Ford pre 12 pasažierov.
Prvé naše výlety boli na letisko, odkiaľ sme privážali všetkých, čo sa filmovania zúčastnili, hlavne štáb a hercov. Mal som aj to šťastie, že som bol vyzdvihnúť hlavného hrdinu filmu - herca Matta Dillona. Urobil som si narýchlo ceduľku z kartónu a napísal na ňu názov filmu. Potom som to pripevnil na tyčku a zdvihol do výšky, aby ma už z diaľky mohli vidieť. Matta som už trošku poznal aj predtým, pretože zopár filmov už natočil, ktoré som si bol v kine pozrieť. Bol už veľmi populárny medzi mládežou. Narodil sa v štáte New York, v mestečku New Rochelle, 18. februára 1964. Bol naozajstným skvostom, pretože sa na nič nehral a hneď sme si dobre rozumeli. Odviezol som ho do hotela Red Lion, ktorý bol na Lincolnovej ulici a Juhozápadnej štvrtej Avenue.
Veľmi výhodne v budove oproti
bolo stredisko filmu, ktoré zabralo polovicu celého prízemia pekne veľkej budovy. Hneď vedľa bola aj menšia reštaurácia, kde sa chodievali všetci stravovať. Iné to bolo už, keď sme boli na jednotlivých miestach, kde sa filmovali časti filmu. Tam vždy dorazila súkromná firma, ktorá nám jedlo pripravovala na raňajky, obed a večeru, nakoľko hodiny bývavali dlhé. To bolo veľmi obľúbené miesto a keď ma hlad navštívil, tak som tam už hneď aj bol. Počas dvoch mesiacov sa na mňa nalepilo úctyhodných osem kilogramov. Od skorého rána až do neskorej noci sme pracovali, a tak som sa s Larrym striedal a nemali sme s tým problémy. Tá neskorá večerná smena mala aj svoje kúzla.
Tiež som bol vyzdvihnúť aj hlavnú hrdinku, ktorá bude vo filme milenkou Matta Dillona - Kelly Lynch, narodená v Golden Valley, Minnesota, 31. januára 1959. Bola to veľmi šarmatná a sexy žena, s ktorou som bol dosť často v kontakte, pretože občas ma nechala strážiť aj jej dcérku Shane, keď jej babička si musela ísť niečo vybavovať. Shane mala niečo vyše troch rôčkov a bola veľmi rozkošná. Vždy sa ma pýtala na rôzne veci zo života, a tak som mal deň vždy obohatený o detské sníčky, ktorými ma denne obdaruvávala. Aj som ju naučil zopár slovenských slovíčiek, ktoré chcela veľmi vedieť. Bolo to veľmi dojímavé ju počúvať ako sa ich snažila vysloviť, ako to len detičky vedia...
Ďalšia hviezdička filmu bola veľmi roztomilá
iba osemnásťročná Heather Graham, ktorá sa narodila 29. januára 1970 v meste Milwaukee, štát Wisconsin. Tesne predtým si už stihla zahrať vo filme, ktorý bol jej vstupom na hviezdnu oblohu. Bol to film License to Drive (1988). Jej milenca v tomto filme hral James LeGros, ktorý sa narodil 27. apríla 1962 v meste Minneapolis, štát Minnesota. Ďalším hercom, ktorý má významnú úlohu v tomto filme je James Remar. Narodil sa sa 31. decembra 1953 v Bostone, štát Massachusetts.
Potom som na letisku bol vyzdvihnúť aj ďalších hercov, ktorí hrali v tomto filme. Pána Williama S. Burroughs, narodeného 5. februára 1914 v St. Louis, štát Missouri. Vyštudoval na Harvardskej univerzite a stal sa z neho veľmi známy americký spisovateľ. Keď som ho vyzdvihol, bol s ním aj jeho osobný agent. Pan Burroughs bol dosť chorý a veľmi bledý. Ledva chodil, a tak ho jeho agent podopieral a on sa podopieral naviac aj o svoju paličku. Čo najrýchlejšie sme vyrazili, aby som ho mohol čo najskôr dopraviť do hotela, aby sa ešte mohol ako-tak doliečiť z doznievajúcej chrípky.
Beach Richards, narodená 12. júla 1920 v meste Vicksburg, štát Mississippi. Zahrala si aj vo filme „Guess Who's Coming to Dinner?“ (Hádaj, kto príde na večeru?), kde bola taktiež nominovaná na Oscara vo vedľajšej úlohe ako matka. V ďalšom filme si v ten istý rok ešte zahrala a dokonca ten film Oscara aj vyhral. Bol to slávny film „In The Heat Of The Night“ (V žiari noci). Tu hrala Mamu Caleba, ktorá prevádzala interupcie tým menej šťastlivým mladým ženám, ktoré si nemohli dovoliť zaplatiť odborného lekára, pretože zákrok bol pomerne drahý.
Posledným hercom,
ktorý hral vedľajšiu úlohu, ale bol dosť do deja zapojený, bol Max Perlich. Narodil sa 28. marca 1968 v meste Toledo, štát Ohio. Bol to taký drobnejší mládenec a keď dorazil ku mne, držal si pevne v náručí skateboard. Akonáhle sme vyšli z haly letiska a smerovali k môjmu vozidlu, nečakane skočil na dosku a presunul sa veľmi rýchlo. Zakončil to krásnym výskokom do výšky a dopadom presne na ňu, takže to vyzeralo veľmi efektne. Bol v tom skutočný majster.
Keď som si ich takto všetkých poprivážal do hotela, bol už len krátky okamih na to, aby sme začali vyrážať na jednotlivé časti filmovania...
Film Drugstore Cowboy (1989) bol natáčaný v septembri a októbri 1988. V záverečných titulkoch filmu okrem hercov a umeleckých tvorivých realizátorov filmu sú uvedení aj pracovníci dielčích výrobných štábov a aj mená členov nášho dopravného oddelenia. Uvádzam ich v skrátenej podobe: Transportation Department: William “Fleet“ Eakland -transportation coordinator; Bruce Simballa - transportation captain; drivers: Harry Alston, Pedro Amaya, Robert Eckholt, Larry Gersten, John Hannah, Scott Hubacek, Lawrence Odgen, John Jan Slovinec, Randall A. Small (camera car), Larry Smith, Pat Stubbs, Paul Thomas. Ešte aj dnes je možné informácie o filme a všetky mená zúčastnených na natáčaní nájsť na internete...
(Streda, 3. septembra 2014)
POKRAČOVANIE
Ján Slovinec
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).