Médium informovalo o dianí v okrese vo všetkých oblastiach činnosti, vrátane čiernej kroniky, kultúry a športu. Gemerské zvesti – Gömöri Hírlap začali vychádzať v roku 1968 a vychádzali až do roku 1993 ako okresné týždenné periodikum.
Od roku 1993 až do roku 2012 ako dvojtýždenník vydával Mestský úrad Rimavská Sobota. (Súbežne vychádzali aj „konkurenčné“ modré Gemerské zvesti - Soboťan). V roku 2012 z rozhodnutia mestského zastupiteľstva bolo vydávanie Gemerských zvestí - Gömöri Hirlap zastavené. Vo zvestiach sa občania mesta dozvedajú o spoločenskom bytí, akciách v meste Rimavská Sobota, ale aj zaujímavé udalosti mimo mesta. Obnovené vydanie začalo vychádzať v októbri roku 2015, opäť ako mestský dvojtýždenník pre každú domácnosť v meste. V súčastnosti ich dvojjazyčne dostáva viac ako 9.000 domácnosti v meste bezplatne.
Po kultúrnom programe, ktorý predviedli žiaci Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote, a recitácie Mgr. Eriky Juhászovej nasledovlo odovzdanie ocenení a pamätných listov nasledujúcim žijúcim redaktorom a dopisovateľom tohoto periodika:
Anna Hacsiová, Mgr. Attila Hacsi, Mária Kosecová, Milan Petrovský, Mgr. Katarína Zséllyiová, Katarína Dóbiová, Ottó Farkaš, Mgr. Jozef Mitter, Erika Pavlíková, Róbert Lovas, Mgr. Andrea Vorosová, Ján Juhász Dósa, Martin Ambróz, Ing.Ladislav Polgári, Attila Gecse, JUDr. Jozef Pupala, Ján Forgon, RSDr. Attila Rábely, Erszébet Pósa Homolôy, Ing. Zoltán Cziprusz, János Corgás, Marta (Brisudová) Siváková, Mgr. Martina Oštrom Mareková (za Gemersko-Malohontské múzeum), Czikora Agnes, Ilona Bánová, JUDr. Ján Čilík, Csolle Edit, Bc. Timea Herényi Máté, Vincent Székesi a Július Gembický.
Osobitne primátor mesta JUDr. Jozef Šimko vyzdvihol zásluhy pána Mgr. Attilu Hacsiho (predniesol poďakovanie primátorovi za ocenených v maďarskom jazyku) a Júliusa Gembického, (poďakoval v mene ocenených pánovi primátorovi v slovenskom jazyku), ktorí stáli pri zrode Gemerských zvestí - Gömöri Hírlap a pán Július Gembický bol isté obdobie aj prezidentom Slovenského syndikátu novinárov.
Pred ukončením slávnostného stretnutia primátor mesta poprial veľa zdaru do ďalšej 50-tky mestskému periodiku a pevné zdravie a „horúce pero“ všetkým redaktorom a dopisovateľom.
V Čiernom Potoku 2.10.2018
JUDr. Jozef Pupala
Foto autor príspevku
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.