Zaujímavosti (32)
Unikátny nález: Turisti našli v Slovenskom raji 3500-ročný bronzový poklad
Napísal(a) MG
Náhodný objav, aký sa podarí raz za život. Počas bežnej turistiky si českí návštevníci všimli niečo netradičné priamo na poľnej ceste. Namiesto neodborného vykopania okamžite kontaktovali príslušné úrady, čo umožnilo archeológom zdokumentovať nález priamo v pôvodnom nálezovom kontexte.
Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sú zberateľskou vášňou pána Ondreja Ragana
Napísal(a) O. Ragan
S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac začíname venovať zberateľským vášňam. Hoci táto činnosť je u nás menej známa, predsa sa nájde sem-tam aj na našom Gemeri niekoľko ľudí, čo svoje cennosti či zaujímavosti ukážu na verejnosti. Nájdu sa však i takí, ktorí sa zhromažďujú do klubov v mestách, či mestečkách nášho regiónu. Z času na čas sa predstavia, aby svoje zberateľské cennosti predstavili aj verejnosti. Občas sa k nim niekto pridá, a tak sa kluby rozrastajú a zaujímavosti takmer z celého sveta zaujmú aj ďalších. Dnes sa vám predstaví pán Ondrej Ragan, ktorý je členom Klubu Revúčan. Predstaví sa tiež tak, ako ostatní, zopár cennými relikviami. Prezradí vám v krátkom príspevku, čo ho najviac zo zberateľstva zaujalo.
"Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sa stávajú populárnejším zberateľským materiálom na Slovensku aj v Čechách. Ja som začal zbierať asi v roku 2014. Tento záujem je daný samozrejme aj tým, že sa ich objavuje na zberateľskom trhu už pomerne veľké množstvo a cenovo sú dostupné. Ja som ich tiež niekoľko vydal.
Celkovým víťazom súťaže o Putovný pohár starostu obce Jesenské v streľbe sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V sobotu dňa 4.7.2020 na strelnici streleckého klubu obce Jesenské sa uskutočnila strelecká súťaž o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE JESENSKÉ V STREĽBE NA POČESŤ 75. VÝROČIA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM A KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY V EURÓPE“.
Na strelnici SK TRITON Jesenské nastúpilo k prezentácii o 09.00 hodine celkom 35 strelcov v troch kategóriach. Jeden súťažiaci v kategórii „super senior“ nad 60 rokov, Norbert Michalák, štartoval sám mimo súťaž.
V kategórii „senior“ do 50 rokov bolo nasledovné poradie: prvenstvo získal Attila Szabó z Jesenského, druhé miesto Alexander Végh z Večelkova a tretí skončil Štefan Varga z Fiľakova.
V kategórii „starší senior“ obsadil prvé miesto Zdeno Dolňan z Brezna, druhý bol Emil Cirbus z Rimavskej Soboty a tretí Imrich Jerika z Rimavskej Seče.
Huculské kone už od pradávna pomáhali ľuďom pri ťažkej práci s drevom vo východných Karpatoch. Od svojich predkov vyhynutých tarpanov si so sebou nesú tie najlepšie vlastnosti. Dokonalá orientácia v horskom teréne a oddaná práca pre svojich majiteľov vytvorila medzi huculmi a ľuďmi silné puto. Dnes zažívajú huculi renesanciu. Z ťažko pracujúcich koní sa vďaka rozvoju agro- a prírodného turizmu postupne stanú horskí sprievodcovia. Vďaka projektu ,,Huculská magistrála“ si tak budeme môcť vychutnať jedinečný autentický zážitok na chrbte týchto spoľahlivých a skromných zvierat.
Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom.
Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia.
TIC Revúca patrí medzi najobľúbenejšie TIC Slovenska
Napísal(a) Mgr. Patrícia Šefranová
Asociácia informačných centier Slovenska, vydavateľstvo Kam po Česku, infoT.I.C. a webový portál www.kamposlovensku.sk počas leta 2019 realizovali anketu Informačné centrum roka 2019. Určite ste postrehli, že anketa prebiehala formou hlasovania na webovom portáli www.kamposlovensku.sk počas letných mesiacov od 21.6. do 31.8. 2019. Pomocou ankety sa vytvoril priestor pre propagáciu a zviditeľnenie jednotlivých informačných centier Slovenska, ale slúžil aj návštevníkom na šírenie povedomia o službách infocentier. Celkovo sa zapojilo 2713 platných hlasujúcich, ktorí rozhodli o najpopulárnejších informačných centrách v jednotlivých regiónoch Slovenska nasledovne:
Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer hodnotí svoje skúsenosti a zážitky
Napísal(a) Renata Palme
Región Košickej župy bol v minulosti nesmierne bohatý na rôzne druhy ľudového remesla a výroby, prekvitalo hrnčiarstvo, gubárstvo, čipkárstvo, zvonkárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, prírodných pletív a pod. V súčasnosti tradičné remeslo, žiaľ, nie je považované za dostatočne atraktívne budúce povolanie, remeslu na profesionálnej úrovni sa venuje iba málokto. Napomôcť rozvoju tohto segmentu sa rozhodol Košický samosprávny kraj (KSK) zriadením svojho prvého remeselníckeho inkubátora v Rožňave, ktorý spravuje Gemerské osvetové stredisko (GOS).
Pôrodné „baby“ v Muráni vítali novorodeniatka do života ako také rozprávkové „sudičky“
Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Kedysi sa aj v Muráni deti rodili doma, a tak sa mnohí naši seniori právom môžu pýšiť svojím rodným domom, v ktorom strávili detstvo, mladosť, vychovávali svoje deti a v ňom ich zastihla i staroba. Aj môj rodný dom v časti Prídeľ v Muráni stále stojí - teraz príbytok pani Márie Sojákovej. Kedysi mal hrušku na priedomí, za domom „drevené jahody“ (morušu), na dvore celý rad plodných jabloní a studňu.
Susedia mali vtedy k sebe veľmi blízko, tak keď to na rodičku – ženu v očakávaní – prišlo, okamžite sa rozbehli do dediny za „babou“ – P. Majerčíkovou alebo p. Krchovou. Obidve bývali na nižnom konci a obe boli rovnako obľúbené a spoľahlivé.
Pridajte sa k iniciatíve za obnovu baníckej kaplnky v Železníku
Napísal(a) MG od
Organizátori za obnovu vzácnej baníckej pamiatky zo Železníka na Gemeri sa obrátili o pomoc aj na stránku Maj Gemer pri získavaní hlasov potrebných k tomu, aby sa takýmto spôsobom pomohlo získať potrebné financie na jej dokončenie. Poslali nám k tomu aj potrebné informácie. Z nich pre nás, ktorí sa rozhodneme dať jej svoj hlas, dopĺňame, že: "Banícka kaplnka v Železníku bola v minulosti dôležitým miestom pre baníkov. Už pred 100 rokmi sem chodili, aby sa pred celodennou šichtou pomodlili k Panne Márii, ktorá ich mala chrániť v podzemí. Dnes je toto miesto opustené a zanedbané. Chceli by sme jej prinavrátiť život. Opraviť, čo sa dá, vyčistiť okolie, osadiť lavičky a opraviť plot. Tiež by sme na cestu radi umiestnili malú návesť pre turistov a informačnú tabuľu o tomto významnom baníckom mieste."
Viac...
Rožňavskí rockeri povstanú z popola!
Napísal(a) PR management skupiny Massriot
Robo Šimko a jeho skupina Massriot sú na scéne už 14 rokov a po menšej koncertnej prestávke, ktorú využili na tvorenie a vydanie albumov III a Niečo Sa Deje, vyrazili minulého roku na hneď 2 koncertné šnúry po Slovensku. Na jarnom Niečo Sa Deje Tour chlapci predstavili rovnomenný album, počas jesenného AutumnTour zavítali dokonca aj do hlavného mesta Veľkej Británie.
Kapelu bolo počas roka 2018 možné vidieť aj v rámci letných festivalov a iných podujatí, ako napríklad dni miest, obcí, jarmokov, atď. Partia rockerov okolo speváka známeho aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, ktorého ľudia mohli poznať aj ako Ropka z Rožňavy,
Dňa 28.9.2018 od 13.00 hodine z iniciatívy primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimku sa v obradnej sieni Mestského úradu v Rimavskej Sobote konalo slávnostné stretnutie pri príležitosti osláv 50. výročia založenia okresných novín GEMERSKÉ ZVESTI – GÖMÖRI HÍRLAP. Po privítaní hostí a ocenených redaktorov a dopisovateľov vo svojom príhovore primátor mesta oboznámil prítomných s históriou uvedených novín. Predchodcom uvedeného média bol v rokoch 1960 -1967 dvojjazyčný „Budovateľ – Epitó, ktoré vydával Okresný národný výbor a Okresný výbor KSS v Rimavskej Sobote.
Turistické informačné centrum v Revúcej oslávilo 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Katarína Kvetková
Vo štvrtok 27. septembra 2018 do historických lavíc opäť zasadli deti a žiaci a priestormi budovy Prvého slovenského gymnázia sa po celý deň ozývali detský smiech a vrava. To Turistické informačné centrum, ktoré sídli v historickej budove PSG na Muránskej ulici, oslavovalo 10. výročie svojho vzniku. Infocentrum, člen Asociácie informačných centier Slovenska, začalo vyvíjať svoju činnosť v auguste 2008. Odvtedy prešlo mnohými zmenami v oblasti poskytovaných služieb i materiálno-technického vybavenia a vynovenia priestorov. V deň svojich osláv organizátori podujatia otvorili pre návštevníkov dvere priestorov TIC-u, expozícií Múzea Prvého slovenského gymnázia a Parku národovcov.
Región Gemer sa predstavil účastníkom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2018
Napísal(a) Ján Šmídt
Viac ako stotisíc návštevníkov Medzinárodných leteckých dní, ktoré sa konali v prvý septembrový víkend na Sliači, mohlo popri prehliadke vystúpení pilotov a ich strojov navštíviť aj stánok Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. Popri vychýrenom Betliari a jaskyniach Slovenského krasu sa návštevníci zaujímali aj o mestské pamiatky v Rožňave a v Revúcej, kostoly Gotickej cesty, vodnú nádrž Teplý vrch, možnosti turistiky na Muránskej planine, v Slovenskom krase a v Cerovej vrchovine. Neodolateľným lákadlom pre malých návštevníkov bola hra na záchranu včielky z pavúčej siete, ktorej popri stovkách ratolestí neodolalo ani zopár oteckov a mamičiek. Odmenou im bola možnosť virtuálnej návštevy niektorej zo zaujímavostí stredného Slovenska. Spomedzi nich mali najväčší úspech sysle z Muráňa.
V S E P T E M B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Július Nosko – 40. výročie úmrtia
5. september - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec – 5.9.1986 Praha) – dôstojník, generál.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vysoké vyznamenania. Na jeho rodnom dome je umiestená pamätná tabuľa. - MM-
Jozef Viktor Schwartz – 45. výročie úmrtia
12. september - Jozef Viktor Schwartz (19.3.1925 Banská Bystrica – 12.9.1981 Lenartovce, pochovaný v Rimavskej Sobote) – spisovateľ, lekár
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok Návraty z neskutočna (1984) a kniha poviedok s biografickými prvkami Pohľad zhora (1985). Obe diela vznikli v prostredí Gemera-Malohontu. - MM-
Vojtech Benický – 55. výročie úmrtia
17. september - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ, múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, fotograf, publicista a speleologický organizátor. Spoluzakladateľ jaskyniarskeho zboru KSTL a Slovenskej speleologickej spoločnosti, dlhoročný tajomník speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV. V r. 1931 – 1939 bol správcom jaskyne Domica, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Silická Brezová) a Kečovskej jaskyne. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953),Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 280 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a v r. 1956 – 1971 zakladateľom a redaktorom zborníka Slovenský kras. - MM-
Samuel Takáč – 45. výročie úmrtia
21. september - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. - MM-
Michal Miloslav Hodža – 215. výročie narodenia
22. september - Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Tešín, Poľsko) – národný buditeľ, ev. kňaz, prozaik, básnik, jazykovedec.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. - MM-
Milan Podrimavský – 15. výročie úmrtia
24. september - Milan Podrimavský – (8. 11. 1943, Teplý Vrch – 24. 9. 2011, Bratislava) – historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín. - MM-
Bruno Hojda – 125. výročie narodenia
24. september - Bruno Hojda (24.9.1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier. Študoval na VUT v Brne.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. - MM-
Miroslav Rovný – 105. výročie narodenia
25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava – 17.12.1991 Bratislava) – vysokoškolský pedagóg, všestranný športovec, tréner.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom. V roku 2019 bol Slovenskou volejbalovou federáciou uvedený do Siene slávy slovenského volejbalu. - MM-
Andrej Rolík – 130. výročie narodenia
25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, Ohio USA) – činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista.
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia. - MM-
Mária Basilidesová – 80. výročie úmrtia
26. september - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka. V roku 1911 získala diplom sólovej speváčky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V Jelšave sa zachoval jej rodný dom. Výročie jej narodenia si pripomenuli v Jelšave 11.11.2016 podujatím Spomienka na Basilides a jej pamiatku pripomína i plastika, ktorú inštalovali pred budovou múzea. Rodičia a súrodenci sú pochovaní v Jelšave. - MM-
Eva Krajčiová – 95. výročie narodenia
27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. - MM-
Ján Breuer – 140. výročie narodenia
28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín – 21.3.1950 Banská Bystrica) – osvetový pracovník, učiteľ.
Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909 – 1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote, kde založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských, členom Zemského učiteľského spolku župy Gemer-malohontskej a od 1931 ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty. - MM-
Lívius Maderspach – 105. výročie úmrtia
29. september - Lívius Maderspach (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko – 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) – banský inžinier.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov. - MM-
Július Botto – 100. výročie úmrtia
29. september - Július Botto (24.7.1848 Rozložná – 29.9.1926 Revúca) – pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce Slováci, vývin ich národného povedomia, Krátka história Slovákov, Dejiny Matice slovenskej a i. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou, na fasáde bývalej ev. fary je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou. - MM-
Václav Vraný – 175. výročie narodenia
30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ, kultúrny pracovník.
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930). - MM-































