Zaujímavosti (32)
Unikátny nález: Turisti našli v Slovenskom raji 3500-ročný bronzový poklad
Napísal(a) MG
Náhodný objav, aký sa podarí raz za život. Počas bežnej turistiky si českí návštevníci všimli niečo netradičné priamo na poľnej ceste. Namiesto neodborného vykopania okamžite kontaktovali príslušné úrady, čo umožnilo archeológom zdokumentovať nález priamo v pôvodnom nálezovom kontexte.
Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sú zberateľskou vášňou pána Ondreja Ragana
Napísal(a) O. Ragan
S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac začíname venovať zberateľským vášňam. Hoci táto činnosť je u nás menej známa, predsa sa nájde sem-tam aj na našom Gemeri niekoľko ľudí, čo svoje cennosti či zaujímavosti ukážu na verejnosti. Nájdu sa však i takí, ktorí sa zhromažďujú do klubov v mestách, či mestečkách nášho regiónu. Z času na čas sa predstavia, aby svoje zberateľské cennosti predstavili aj verejnosti. Občas sa k nim niekto pridá, a tak sa kluby rozrastajú a zaujímavosti takmer z celého sveta zaujmú aj ďalších. Dnes sa vám predstaví pán Ondrej Ragan, ktorý je členom Klubu Revúčan. Predstaví sa tiež tak, ako ostatní, zopár cennými relikviami. Prezradí vám v krátkom príspevku, čo ho najviac zo zberateľstva zaujalo.
"Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sa stávajú populárnejším zberateľským materiálom na Slovensku aj v Čechách. Ja som začal zbierať asi v roku 2014. Tento záujem je daný samozrejme aj tým, že sa ich objavuje na zberateľskom trhu už pomerne veľké množstvo a cenovo sú dostupné. Ja som ich tiež niekoľko vydal.
Celkovým víťazom súťaže o Putovný pohár starostu obce Jesenské v streľbe sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V sobotu dňa 4.7.2020 na strelnici streleckého klubu obce Jesenské sa uskutočnila strelecká súťaž o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE JESENSKÉ V STREĽBE NA POČESŤ 75. VÝROČIA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM A KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY V EURÓPE“.
Na strelnici SK TRITON Jesenské nastúpilo k prezentácii o 09.00 hodine celkom 35 strelcov v troch kategóriach. Jeden súťažiaci v kategórii „super senior“ nad 60 rokov, Norbert Michalák, štartoval sám mimo súťaž.
V kategórii „senior“ do 50 rokov bolo nasledovné poradie: prvenstvo získal Attila Szabó z Jesenského, druhé miesto Alexander Végh z Večelkova a tretí skončil Štefan Varga z Fiľakova.
V kategórii „starší senior“ obsadil prvé miesto Zdeno Dolňan z Brezna, druhý bol Emil Cirbus z Rimavskej Soboty a tretí Imrich Jerika z Rimavskej Seče.
Huculské kone už od pradávna pomáhali ľuďom pri ťažkej práci s drevom vo východných Karpatoch. Od svojich predkov vyhynutých tarpanov si so sebou nesú tie najlepšie vlastnosti. Dokonalá orientácia v horskom teréne a oddaná práca pre svojich majiteľov vytvorila medzi huculmi a ľuďmi silné puto. Dnes zažívajú huculi renesanciu. Z ťažko pracujúcich koní sa vďaka rozvoju agro- a prírodného turizmu postupne stanú horskí sprievodcovia. Vďaka projektu ,,Huculská magistrála“ si tak budeme môcť vychutnať jedinečný autentický zážitok na chrbte týchto spoľahlivých a skromných zvierat.
Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom.
Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia.
TIC Revúca patrí medzi najobľúbenejšie TIC Slovenska
Napísal(a) Mgr. Patrícia Šefranová
Asociácia informačných centier Slovenska, vydavateľstvo Kam po Česku, infoT.I.C. a webový portál www.kamposlovensku.sk počas leta 2019 realizovali anketu Informačné centrum roka 2019. Určite ste postrehli, že anketa prebiehala formou hlasovania na webovom portáli www.kamposlovensku.sk počas letných mesiacov od 21.6. do 31.8. 2019. Pomocou ankety sa vytvoril priestor pre propagáciu a zviditeľnenie jednotlivých informačných centier Slovenska, ale slúžil aj návštevníkom na šírenie povedomia o službách infocentier. Celkovo sa zapojilo 2713 platných hlasujúcich, ktorí rozhodli o najpopulárnejších informačných centrách v jednotlivých regiónoch Slovenska nasledovne:
Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer hodnotí svoje skúsenosti a zážitky
Napísal(a) Renata Palme
Región Košickej župy bol v minulosti nesmierne bohatý na rôzne druhy ľudového remesla a výroby, prekvitalo hrnčiarstvo, gubárstvo, čipkárstvo, zvonkárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, prírodných pletív a pod. V súčasnosti tradičné remeslo, žiaľ, nie je považované za dostatočne atraktívne budúce povolanie, remeslu na profesionálnej úrovni sa venuje iba málokto. Napomôcť rozvoju tohto segmentu sa rozhodol Košický samosprávny kraj (KSK) zriadením svojho prvého remeselníckeho inkubátora v Rožňave, ktorý spravuje Gemerské osvetové stredisko (GOS).
Pôrodné „baby“ v Muráni vítali novorodeniatka do života ako také rozprávkové „sudičky“
Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Kedysi sa aj v Muráni deti rodili doma, a tak sa mnohí naši seniori právom môžu pýšiť svojím rodným domom, v ktorom strávili detstvo, mladosť, vychovávali svoje deti a v ňom ich zastihla i staroba. Aj môj rodný dom v časti Prídeľ v Muráni stále stojí - teraz príbytok pani Márie Sojákovej. Kedysi mal hrušku na priedomí, za domom „drevené jahody“ (morušu), na dvore celý rad plodných jabloní a studňu.
Susedia mali vtedy k sebe veľmi blízko, tak keď to na rodičku – ženu v očakávaní – prišlo, okamžite sa rozbehli do dediny za „babou“ – P. Majerčíkovou alebo p. Krchovou. Obidve bývali na nižnom konci a obe boli rovnako obľúbené a spoľahlivé.
Pridajte sa k iniciatíve za obnovu baníckej kaplnky v Železníku
Napísal(a) MG od
Organizátori za obnovu vzácnej baníckej pamiatky zo Železníka na Gemeri sa obrátili o pomoc aj na stránku Maj Gemer pri získavaní hlasov potrebných k tomu, aby sa takýmto spôsobom pomohlo získať potrebné financie na jej dokončenie. Poslali nám k tomu aj potrebné informácie. Z nich pre nás, ktorí sa rozhodneme dať jej svoj hlas, dopĺňame, že: "Banícka kaplnka v Železníku bola v minulosti dôležitým miestom pre baníkov. Už pred 100 rokmi sem chodili, aby sa pred celodennou šichtou pomodlili k Panne Márii, ktorá ich mala chrániť v podzemí. Dnes je toto miesto opustené a zanedbané. Chceli by sme jej prinavrátiť život. Opraviť, čo sa dá, vyčistiť okolie, osadiť lavičky a opraviť plot. Tiež by sme na cestu radi umiestnili malú návesť pre turistov a informačnú tabuľu o tomto významnom baníckom mieste."
Viac...
Rožňavskí rockeri povstanú z popola!
Napísal(a) PR management skupiny Massriot
Robo Šimko a jeho skupina Massriot sú na scéne už 14 rokov a po menšej koncertnej prestávke, ktorú využili na tvorenie a vydanie albumov III a Niečo Sa Deje, vyrazili minulého roku na hneď 2 koncertné šnúry po Slovensku. Na jarnom Niečo Sa Deje Tour chlapci predstavili rovnomenný album, počas jesenného AutumnTour zavítali dokonca aj do hlavného mesta Veľkej Británie.
Kapelu bolo počas roka 2018 možné vidieť aj v rámci letných festivalov a iných podujatí, ako napríklad dni miest, obcí, jarmokov, atď. Partia rockerov okolo speváka známeho aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, ktorého ľudia mohli poznať aj ako Ropka z Rožňavy,
Dňa 28.9.2018 od 13.00 hodine z iniciatívy primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimku sa v obradnej sieni Mestského úradu v Rimavskej Sobote konalo slávnostné stretnutie pri príležitosti osláv 50. výročia založenia okresných novín GEMERSKÉ ZVESTI – GÖMÖRI HÍRLAP. Po privítaní hostí a ocenených redaktorov a dopisovateľov vo svojom príhovore primátor mesta oboznámil prítomných s históriou uvedených novín. Predchodcom uvedeného média bol v rokoch 1960 -1967 dvojjazyčný „Budovateľ – Epitó, ktoré vydával Okresný národný výbor a Okresný výbor KSS v Rimavskej Sobote.
Turistické informačné centrum v Revúcej oslávilo 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Katarína Kvetková
Vo štvrtok 27. septembra 2018 do historických lavíc opäť zasadli deti a žiaci a priestormi budovy Prvého slovenského gymnázia sa po celý deň ozývali detský smiech a vrava. To Turistické informačné centrum, ktoré sídli v historickej budove PSG na Muránskej ulici, oslavovalo 10. výročie svojho vzniku. Infocentrum, člen Asociácie informačných centier Slovenska, začalo vyvíjať svoju činnosť v auguste 2008. Odvtedy prešlo mnohými zmenami v oblasti poskytovaných služieb i materiálno-technického vybavenia a vynovenia priestorov. V deň svojich osláv organizátori podujatia otvorili pre návštevníkov dvere priestorov TIC-u, expozícií Múzea Prvého slovenského gymnázia a Parku národovcov.
Región Gemer sa predstavil účastníkom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2018
Napísal(a) Ján Šmídt
Viac ako stotisíc návštevníkov Medzinárodných leteckých dní, ktoré sa konali v prvý septembrový víkend na Sliači, mohlo popri prehliadke vystúpení pilotov a ich strojov navštíviť aj stánok Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. Popri vychýrenom Betliari a jaskyniach Slovenského krasu sa návštevníci zaujímali aj o mestské pamiatky v Rožňave a v Revúcej, kostoly Gotickej cesty, vodnú nádrž Teplý vrch, možnosti turistiky na Muránskej planine, v Slovenskom krase a v Cerovej vrchovine. Neodolateľným lákadlom pre malých návštevníkov bola hra na záchranu včielky z pavúčej siete, ktorej popri stovkách ratolestí neodolalo ani zopár oteckov a mamičiek. Odmenou im bola možnosť virtuálnej návštevy niektorej zo zaujímavostí stredného Slovenska. Spomedzi nich mali najväčší úspech sysle z Muráňa.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-