„Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK) je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov, je určitým nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Je určený začínajúcim, ale aj skúseným remeselníkom z územia župy, ktorí sa chcú orientovať a zdokonaliť v modernom svete marketingu, reklamy či úspešnej prezentácii vlastnej tvorby a chcú obstáť v oblastiach aktuálnej legislatívy, výroby, alebo aj predaja a podnikania. Určený je aj pre tých remeselníkov, ktorí by sa radi dozvedeli viac o historickom vývoji remesla a chcú si doplniť svoje vedomosti a zručnosti o tradičné techniky, technológie a postupy výroby so zreteľom na estetiku a funkcionalitu produktov. Jednoducho každému, kto chce byť lepší, úspešný a úspešnejší,“ predstavuje hlavné zámery inkubátora Helena Novotná, riaditeľka GOS.
RINK ponúka množstvo podporných aktivít, ktoré uľahčia štart do sveta kreatívneho biznisu.
Napríklad školenia, kurzy, workshopy, odborné prednášky, mentoring, poradenstvo, techniky podpory predaja, produktové fotenie, organizovanie výstav a prezentácií či dobrovoľné stáže v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„V súčasnosti sa zameriavame predovšetkým na aktualizáciu a doplnenie databázy remeselníkov Košického kraja, práve prebieha profesionálne fotenie remeselných produktov našich klientov, pripravujeme jesenné jednorazové ale aj viacdenné školenia zamerané na marketing, reklamu a na kurz podnikateľských zručností. V prípravnej fáze je aj rozšírenie našej webovej stránky remeselnickyinubator.sk, kde postupne verejnosti predstavíme našich klientov, remeselníkov Košického kraja,“ vymenúva aktivity RINK-u jeho manažérka Renata Palme.
DOBROVOĽNÁ STÁŽ REMESELNÍKA – ŠANCA, AKO SA ZDOKONALIŤ ZA VÝHODNÝCH PODMIENOK
Zaujímavou formou podpory je už spomínaná dobrovoľná stáž. Prvou stážistkou, ktorá sa rozhodla využiť ponuku RINK-u je mladá absolventka ŠÚV v Košiciach, odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo, maliarske techniky, Jana Valková. Od útleho detstva inklinovala k umeleckej činnosti, zmysel pre kreativitu a tvorivé umenie sa v nej prirodzene prejavili aj v dospelosti. Ako sama tvrdí: „Na dobrovoľnej stáži pod vedením mojej mentorky, keramikárky Renáty Kseničovej, som si osvojila pre mňa doteraz neznáme techniky spracovania hliny, ako je rytie vzorov do vlhkej glazúry, zdobenie keramiky reliéfnymi ľudovými motívmi, maľovanie majoliky, či základy točenia na hrnčiarskom kruhu. Zaujalo ma prepojenie dvoch rôznych remeselných techník, kedy som zakomponovala motívy gemerských výšiviek do keramických brošní. Ďalšou výzvou pre mňa bolo zoznámenie sa s tkáčskou dielňou, kde sa so mnou o svoje zručnosti podelila lektorka Eva Čabrová. Získala som nové poznatky o materiáloch, používaných na výrobu tradičných tkaných kobercov a odevov. Vyskúšala som si aj tkanie na krosnách. Okrem toho som sa oboznámila s výrobou mydla a s plstením. Páčil sa mi aj metodický deň pre zamestnancov GOS, keď som si vyskúšala prácu s kožou, konkrétne výrobu náramkov a príveskov.“
Stážista RINK-u na základe vzájomnej dohody s prevádzkovateľom inkubátora, ktorým je GOS Rožňava, sa stáva dočasným členom jeho pracovného tímu. V tomto období má možnosť zúčastniť sa bezodplatne na všetkých jeho podujatiach a absolvovať tvorivé aktivity ponúkané Domom tradičnej kultúry Gemera.
„Zaujímavý a podnetný bol pre mňa networking s názvom Má remeslo zlaté dno? organizovaný v rámci programu inkubátora. Stretla som sa s remeselníkmi, dozvedela som sa o ich práci, ale zaujali ma hlavne ich skúsenosti v oblasti podnikateľskej činnosti, o ktoré sa s nami podelili,“ hovorí ďalej Jana Valková a pokračuje: „Bolo inšpirujúce vypočuť si životné a podnikateľské príbehy keramikárky Amálie Holíkovej a tkáčky Jany Zifčákovej.“
Stať sa dobrovoľným stážistom v Dome tradičnej kultúry Gemera je jednou z ponúkaných možností v rámci programu RINK. Účasť na všetkých jeho ďalších aktivitách je na princípe dobrovoľnosti. Klientom inkubátora sa môže stať remeselník za predpokladu, že svoje remeslo už ovláda, alebo je čerstvým absolventom školy so zameraním na tradičné remeslo, resp. remeselníckeho kurzu. V prípade začínajúceho remeselníka je potrebné preukázať sa adekvátnou zručnosťou a vlastnou tvorbou. Jedinou a nevyhnutnou podmienkou je bezplatná registrácia do Databázy remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov Košického kraja.
„Veľmi si cením možnosť dobrovoľnej stáže, akú ponúka RINK. Za najväčší prínos považujem skutočnosť, že som sa za relatívne krátky čas zoznámila s mnohými technikami, materiálmi, spôsobmi ich spracovania, či dokonca s históriou konkrétnych remesiel, vychádzajúcich priamo z regiónu, kde som sa narodila a žijem. Pod jednou strechou som sa zdokonalila v remeslách, ktoré som už čiastočne ovládala a ešte sa priučila ďalším. Aj keď za túto činnosť nie som finančne ohodnotená, odnášam si veľké bohatstvo vo forme vedomostí, za ktoré by som inde, napr. na odborných kurzoch musela zaplatiť. Jednoduchou registráciou do databázy remeselníkov Košického samosprávneho kraja som sa stala klientkou RINK-u a mám teda možnosť bezplatne, alebo za symbolický poplatok, využiť jeho služby. Plánujem sa zúčastňovať aj ďalších školení, verím, že každá skúsenosť ma posunie bližšie k môjmu profesijnému cieľu. Veľmi si cením možnosť, i keď len na obmedzený čas, byť súčasťou kolektívu zamestnancov GOS. Som im vďačná za ich spoluprácu a ochotu s akou ku mne pristupujú. Túto dobrovoľnú stáž určite odporúčam mladým, začínajúcim remeselníkom, ktorí zvažujú, čomu sa v blízkej budúcnosti chcú venovať,“ hodnotí svoje skúsenosti a zážitky Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer.
Remeselnícky inkubátor Gemer, bol otvorený v apríli 2019. Zriadený je v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Jeho činnosť riadi Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Kontakty a ďalšie informácie:
osobne: Rožňava, Betliarska 8, Renata Palme, manažérka
telefonicky : +421 915 884 135
elektronicky:
www.remeselnickyinkubator.sk
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).