„Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK) je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov, je určitým nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Je určený začínajúcim, ale aj skúseným remeselníkom z územia župy, ktorí sa chcú orientovať a zdokonaliť v modernom svete marketingu, reklamy či úspešnej prezentácii vlastnej tvorby a chcú obstáť v oblastiach aktuálnej legislatívy, výroby, alebo aj predaja a podnikania. Určený je aj pre tých remeselníkov, ktorí by sa radi dozvedeli viac o historickom vývoji remesla a chcú si doplniť svoje vedomosti a zručnosti o tradičné techniky, technológie a postupy výroby so zreteľom na estetiku a funkcionalitu produktov. Jednoducho každému, kto chce byť lepší, úspešný a úspešnejší,“ predstavuje hlavné zámery inkubátora Helena Novotná, riaditeľka GOS.
RINK ponúka množstvo podporných aktivít, ktoré uľahčia štart do sveta kreatívneho biznisu.
Napríklad školenia, kurzy, workshopy, odborné prednášky, mentoring, poradenstvo, techniky podpory predaja, produktové fotenie, organizovanie výstav a prezentácií či dobrovoľné stáže v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„V súčasnosti sa zameriavame predovšetkým na aktualizáciu a doplnenie databázy remeselníkov Košického kraja, práve prebieha profesionálne fotenie remeselných produktov našich klientov, pripravujeme jesenné jednorazové ale aj viacdenné školenia zamerané na marketing, reklamu a na kurz podnikateľských zručností. V prípravnej fáze je aj rozšírenie našej webovej stránky remeselnickyinubator.sk, kde postupne verejnosti predstavíme našich klientov, remeselníkov Košického kraja,“ vymenúva aktivity RINK-u jeho manažérka Renata Palme.
DOBROVOĽNÁ STÁŽ REMESELNÍKA – ŠANCA, AKO SA ZDOKONALIŤ ZA VÝHODNÝCH PODMIENOK
Zaujímavou formou podpory je už spomínaná dobrovoľná stáž. Prvou stážistkou, ktorá sa rozhodla využiť ponuku RINK-u je mladá absolventka ŠÚV v Košiciach, odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo, maliarske techniky, Jana Valková. Od útleho detstva inklinovala k umeleckej činnosti, zmysel pre kreativitu a tvorivé umenie sa v nej prirodzene prejavili aj v dospelosti. Ako sama tvrdí: „Na dobrovoľnej stáži pod vedením mojej mentorky, keramikárky Renáty Kseničovej, som si osvojila pre mňa doteraz neznáme techniky spracovania hliny, ako je rytie vzorov do vlhkej glazúry, zdobenie keramiky reliéfnymi ľudovými motívmi, maľovanie majoliky, či základy točenia na hrnčiarskom kruhu. Zaujalo ma prepojenie dvoch rôznych remeselných techník, kedy som zakomponovala motívy gemerských výšiviek do keramických brošní. Ďalšou výzvou pre mňa bolo zoznámenie sa s tkáčskou dielňou, kde sa so mnou o svoje zručnosti podelila lektorka Eva Čabrová. Získala som nové poznatky o materiáloch, používaných na výrobu tradičných tkaných kobercov a odevov. Vyskúšala som si aj tkanie na krosnách. Okrem toho som sa oboznámila s výrobou mydla a s plstením. Páčil sa mi aj metodický deň pre zamestnancov GOS, keď som si vyskúšala prácu s kožou, konkrétne výrobu náramkov a príveskov.“
Stážista RINK-u na základe vzájomnej dohody s prevádzkovateľom inkubátora, ktorým je GOS Rožňava, sa stáva dočasným členom jeho pracovného tímu. V tomto období má možnosť zúčastniť sa bezodplatne na všetkých jeho podujatiach a absolvovať tvorivé aktivity ponúkané Domom tradičnej kultúry Gemera.
„Zaujímavý a podnetný bol pre mňa networking s názvom Má remeslo zlaté dno? organizovaný v rámci programu inkubátora. Stretla som sa s remeselníkmi, dozvedela som sa o ich práci, ale zaujali ma hlavne ich skúsenosti v oblasti podnikateľskej činnosti, o ktoré sa s nami podelili,“ hovorí ďalej Jana Valková a pokračuje: „Bolo inšpirujúce vypočuť si životné a podnikateľské príbehy keramikárky Amálie Holíkovej a tkáčky Jany Zifčákovej.“
Stať sa dobrovoľným stážistom v Dome tradičnej kultúry Gemera je jednou z ponúkaných možností v rámci programu RINK. Účasť na všetkých jeho ďalších aktivitách je na princípe dobrovoľnosti. Klientom inkubátora sa môže stať remeselník za predpokladu, že svoje remeslo už ovláda, alebo je čerstvým absolventom školy so zameraním na tradičné remeslo, resp. remeselníckeho kurzu. V prípade začínajúceho remeselníka je potrebné preukázať sa adekvátnou zručnosťou a vlastnou tvorbou. Jedinou a nevyhnutnou podmienkou je bezplatná registrácia do Databázy remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov Košického kraja.
„Veľmi si cením možnosť dobrovoľnej stáže, akú ponúka RINK. Za najväčší prínos považujem skutočnosť, že som sa za relatívne krátky čas zoznámila s mnohými technikami, materiálmi, spôsobmi ich spracovania, či dokonca s históriou konkrétnych remesiel, vychádzajúcich priamo z regiónu, kde som sa narodila a žijem. Pod jednou strechou som sa zdokonalila v remeslách, ktoré som už čiastočne ovládala a ešte sa priučila ďalším. Aj keď za túto činnosť nie som finančne ohodnotená, odnášam si veľké bohatstvo vo forme vedomostí, za ktoré by som inde, napr. na odborných kurzoch musela zaplatiť. Jednoduchou registráciou do databázy remeselníkov Košického samosprávneho kraja som sa stala klientkou RINK-u a mám teda možnosť bezplatne, alebo za symbolický poplatok, využiť jeho služby. Plánujem sa zúčastňovať aj ďalších školení, verím, že každá skúsenosť ma posunie bližšie k môjmu profesijnému cieľu. Veľmi si cením možnosť, i keď len na obmedzený čas, byť súčasťou kolektívu zamestnancov GOS. Som im vďačná za ich spoluprácu a ochotu s akou ku mne pristupujú. Túto dobrovoľnú stáž určite odporúčam mladým, začínajúcim remeselníkom, ktorí zvažujú, čomu sa v blízkej budúcnosti chcú venovať,“ hodnotí svoje skúsenosti a zážitky Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer.
Remeselnícky inkubátor Gemer, bol otvorený v apríli 2019. Zriadený je v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Jeho činnosť riadi Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Kontakty a ďalšie informácie:
osobne: Rožňava, Betliarska 8, Renata Palme, manažérka
telefonicky : +421 915 884 135
elektronicky:
www.remeselnickyinkubator.sk

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-