„Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK) je špecializovanou formou podpory ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov, je určitým nástrojom na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj tradičného remeselníctva na území Košického kraja. Je určený začínajúcim, ale aj skúseným remeselníkom z územia župy, ktorí sa chcú orientovať a zdokonaliť v modernom svete marketingu, reklamy či úspešnej prezentácii vlastnej tvorby a chcú obstáť v oblastiach aktuálnej legislatívy, výroby, alebo aj predaja a podnikania. Určený je aj pre tých remeselníkov, ktorí by sa radi dozvedeli viac o historickom vývoji remesla a chcú si doplniť svoje vedomosti a zručnosti o tradičné techniky, technológie a postupy výroby so zreteľom na estetiku a funkcionalitu produktov. Jednoducho každému, kto chce byť lepší, úspešný a úspešnejší,“ predstavuje hlavné zámery inkubátora Helena Novotná, riaditeľka GOS.
RINK ponúka množstvo podporných aktivít, ktoré uľahčia štart do sveta kreatívneho biznisu.
Napríklad školenia, kurzy, workshopy, odborné prednášky, mentoring, poradenstvo, techniky podpory predaja, produktové fotenie, organizovanie výstav a prezentácií či dobrovoľné stáže v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„V súčasnosti sa zameriavame predovšetkým na aktualizáciu a doplnenie databázy remeselníkov Košického kraja, práve prebieha profesionálne fotenie remeselných produktov našich klientov, pripravujeme jesenné jednorazové ale aj viacdenné školenia zamerané na marketing, reklamu a na kurz podnikateľských zručností. V prípravnej fáze je aj rozšírenie našej webovej stránky remeselnickyinubator.sk, kde postupne verejnosti predstavíme našich klientov, remeselníkov Košického kraja,“ vymenúva aktivity RINK-u jeho manažérka Renata Palme.
DOBROVOĽNÁ STÁŽ REMESELNÍKA – ŠANCA, AKO SA ZDOKONALIŤ ZA VÝHODNÝCH PODMIENOK
Zaujímavou formou podpory je už spomínaná dobrovoľná stáž. Prvou stážistkou, ktorá sa rozhodla využiť ponuku RINK-u je mladá absolventka ŠÚV v Košiciach, odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo, maliarske techniky, Jana Valková. Od útleho detstva inklinovala k umeleckej činnosti, zmysel pre kreativitu a tvorivé umenie sa v nej prirodzene prejavili aj v dospelosti. Ako sama tvrdí: „Na dobrovoľnej stáži pod vedením mojej mentorky, keramikárky Renáty Kseničovej, som si osvojila pre mňa doteraz neznáme techniky spracovania hliny, ako je rytie vzorov do vlhkej glazúry, zdobenie keramiky reliéfnymi ľudovými motívmi, maľovanie majoliky, či základy točenia na hrnčiarskom kruhu. Zaujalo ma prepojenie dvoch rôznych remeselných techník, kedy som zakomponovala motívy gemerských výšiviek do keramických brošní. Ďalšou výzvou pre mňa bolo zoznámenie sa s tkáčskou dielňou, kde sa so mnou o svoje zručnosti podelila lektorka Eva Čabrová. Získala som nové poznatky o materiáloch, používaných na výrobu tradičných tkaných kobercov a odevov. Vyskúšala som si aj tkanie na krosnách. Okrem toho som sa oboznámila s výrobou mydla a s plstením. Páčil sa mi aj metodický deň pre zamestnancov GOS, keď som si vyskúšala prácu s kožou, konkrétne výrobu náramkov a príveskov.“
Stážista RINK-u na základe vzájomnej dohody s prevádzkovateľom inkubátora, ktorým je GOS Rožňava, sa stáva dočasným členom jeho pracovného tímu. V tomto období má možnosť zúčastniť sa bezodplatne na všetkých jeho podujatiach a absolvovať tvorivé aktivity ponúkané Domom tradičnej kultúry Gemera.
„Zaujímavý a podnetný bol pre mňa networking s názvom Má remeslo zlaté dno? organizovaný v rámci programu inkubátora. Stretla som sa s remeselníkmi, dozvedela som sa o ich práci, ale zaujali ma hlavne ich skúsenosti v oblasti podnikateľskej činnosti, o ktoré sa s nami podelili,“ hovorí ďalej Jana Valková a pokračuje: „Bolo inšpirujúce vypočuť si životné a podnikateľské príbehy keramikárky Amálie Holíkovej a tkáčky Jany Zifčákovej.“
Stať sa dobrovoľným stážistom v Dome tradičnej kultúry Gemera je jednou z ponúkaných možností v rámci programu RINK. Účasť na všetkých jeho ďalších aktivitách je na princípe dobrovoľnosti. Klientom inkubátora sa môže stať remeselník za predpokladu, že svoje remeslo už ovláda, alebo je čerstvým absolventom školy so zameraním na tradičné remeslo, resp. remeselníckeho kurzu. V prípade začínajúceho remeselníka je potrebné preukázať sa adekvátnou zručnosťou a vlastnou tvorbou. Jedinou a nevyhnutnou podmienkou je bezplatná registrácia do Databázy remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov Košického kraja.
„Veľmi si cením možnosť dobrovoľnej stáže, akú ponúka RINK. Za najväčší prínos považujem skutočnosť, že som sa za relatívne krátky čas zoznámila s mnohými technikami, materiálmi, spôsobmi ich spracovania, či dokonca s históriou konkrétnych remesiel, vychádzajúcich priamo z regiónu, kde som sa narodila a žijem. Pod jednou strechou som sa zdokonalila v remeslách, ktoré som už čiastočne ovládala a ešte sa priučila ďalším. Aj keď za túto činnosť nie som finančne ohodnotená, odnášam si veľké bohatstvo vo forme vedomostí, za ktoré by som inde, napr. na odborných kurzoch musela zaplatiť. Jednoduchou registráciou do databázy remeselníkov Košického samosprávneho kraja som sa stala klientkou RINK-u a mám teda možnosť bezplatne, alebo za symbolický poplatok, využiť jeho služby. Plánujem sa zúčastňovať aj ďalších školení, verím, že každá skúsenosť ma posunie bližšie k môjmu profesijnému cieľu. Veľmi si cením možnosť, i keď len na obmedzený čas, byť súčasťou kolektívu zamestnancov GOS. Som im vďačná za ich spoluprácu a ochotu s akou ku mne pristupujú. Túto dobrovoľnú stáž určite odporúčam mladým, začínajúcim remeselníkom, ktorí zvažujú, čomu sa v blízkej budúcnosti chcú venovať,“ hodnotí svoje skúsenosti a zážitky Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer.
Remeselnícky inkubátor Gemer, bol otvorený v apríli 2019. Zriadený je v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Jeho činnosť riadi Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Kontakty a ďalšie informácie:
osobne: Rožňava, Betliarska 8, Renata Palme, manažérka
telefonicky : +421 915 884 135
elektronicky:
www.remeselnickyinkubator.sk
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.