Janko Čajak bol otcom prozaika Jána Čajaka (19.12.1863 -29.5.1944) a starým otcom prozaika a novinára Jána Čajaka ml. (18.7.1897 - 3.7.1982).
Janko Čajak (známy pod pseudonymom Lohinský) sa narodil 5. januára 1830 (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 1. januára 1830) v Paludzi (zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš, bola zatopená priehradou Liptovská Mara). Bol synom kuchára, ktorý sa neskôr stal úradníkom na veľkostatku.
Najstarší z rodu Čajakovcov študoval na gymnáziu v Rožňave a na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa zapojil do práce v Jednote mládeže slovenskej. V roku 1850 odišiel do Viedne dokončiť teologické štúdiá. O rok neskôr bol učiteľom v rodine hlavného župana Liptovskej stolice Martina Szentiványiho v Liptovskom Jáne, kde bol v roku 1861 vysvätený za farára.
Ideove a umelecky sa formoval v levočskej Jednote. V jeho poézii prerážali tóny smútku a sklamania. Tvoril v intenciách ľudovej poézie, využíval jej obraznosť a melodiku. Písal aj satirické básne, v ktorých kritizoval nezdravé javy v spoločenskom a národnom živote. Pre nedostatok publikačných možností uverejňoval básne až koncom 50. rokov v Almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry a v Dobšinského Sokole. V čase aktivizácie národného života, v 60. rokoch, žil v ústraní a nepublikoval. Básnik bol ženatý s Adelou, rodenou Medveckou, sestrou spisovateľky Terézie Vansovej.
Janko Čajak ochorel v roku 1866 na tuberkulózu. Zomrel 4. februára 1867 v Liptovskom Mikuláši vo veku 37 rokov.
Slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský, ktorý sa narodil v Slavošovciach a ako farár pôsobil v Rožňavskom Bystrom a v Drienčanoch, po smrti svojho priateľa Janka Čajaka požiadal o ruku vdovu Adelu Medveckú Čajakovú.
Knižne vydal básnikove verše spisovateľ Pavol Dobšinský pod názvom Básne Janka Čajaka. Súborne vyšlo Čajakovo dielo v roku 1979 v knihe Zrná.
(MG od)
Janko Čajak:
Z levočských prvotín
Znelky
|
1 Nechápe svet divy, čo stávajú |
2 Tak sa hádam mnohým v svete zdalo |
|
Janko z Považia
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.