Počiatky aktivít na vrátenie huculských koní späť do našich lesov siahajú do roku 2009. Vďaka Slovenskému Hucul klubu, spoločnosti Zbojská a Správe NP Muránska planina sa postupnými krokmi vytvára jedinečný produkt, ktorý opäť pozdvihne cestovný ruch na vyššiu úroveň. Projekt spĺňa predpoklady trvalo udržateľného turizmu a peniaze získané prevádzkou podporujú miestnych chovateľov koní, dovoľujú vyvíjať aktivity vedúce k záchrane genofondu tohto unikátneho plemena na Muráni a svojou pastvou aj k ochrane jedinečných rastlinných spoločenstiev národného parku. Myšlienku dlhodobej práce a svojej vášne priblížil Ján Kováčik z občianskeho združenia Huculská magistrála: „Chceli by sme dosiahnuť, aby sa v našom regióne bolo možné uživiť agroturizmom tak, ako to funguje všade vo svete. Je to tvrdý boj na dlhé lakte, ale pomalinkými krokmi sa k tomu dopracujeme. Máme za sebou prvú desaťročnicu, stále je to pre nás výzva, akým spôsobom zladiť rodinný život a popritom ponúkať služby návštevníkom.“
OZ Hucul klub so svojimi členmi vytvorili víziu pre jedinečný produkt konského putovania, ktorého základom je však fungujúca infraštruktúra na trasách nielen pre jazdcov, ale najmä pre kone, ktorá doteraz chýbala. Prepriahacie stanice medzi jednotlivými chovmi umožnia turistom pohodlne cestovať, poskytnú ubytovanie a stravovanie a koňom bezpečné ustajnenie. Turista si môže koňa bezpečne prenocovať, vyspať sa, umyť, najesť a pokračovať v putovaní. Lokalita Šopisko je kľúčovým bodom pripravovaných prechodov cez Veporské vrchy, keďže leží na trasách medzi Lomom nad Rimavicou, Tisovcom a Pohronskou Polhorou. Turistom už na mieste slúžila chata a staršie stojisko, ktoré ale nespĺňalo kapacitné a technické požiadavky na ďalší rozvoj. Vďaka podpore rozvojového zámeru z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. v oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer bola vybudovaná prestupná stanica a vzniklo tak zastrešené miesto pre individuálne ustajnenie šiestich koní, čo vyplnilo medzeru na ustajnenie na spojnici Zbojská – Sihla. „Keďže sme sa dopracovali k boxom pre kone, pre nás bude teraz nevyhnutné vybudovať zázemie na prespatie pre šesťčlenné skupiny, ktoré budú putovať po našej Huculskej magistrále. V pláne máme zrekonštruovať starú chatu, ktorá by slúžila pre hostí. Z hľadiska udržateľnosti by taktiež bolo ideálne mať k dispozícii poľnohospodársku techniku, aby sme vedeli zabezpečiť krmivo pre zvieratá z vlastných lúk,“ komentoval budúce zámery s lokalitou Ján Kováčik.
Dlhšie putovanie, ktoré zahŕňa využitie staníc či prenocovanie na trase, je určené pre skúsenejších jazdcov, keďže sa jedná o jazdu v náročnom teréne. Okrem kratších okruhov pre začiatočníkov zo Sihly a Zbojskej sa preto v združení obzerajú aj po možnostiach jazdeckej školy či intenzívnych kurzov pre začiatočníkov, ktoré by zároveň oživili záujem o fenomén huculských koní, príznačný pre celú oblasť širokého slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia. Hucul znamená v doslovnom preklade z rumunského jazyka „zbojník“ a vystihuje kvality tohto plemena v rovnováhe s tvrdým prírodným prostredím.
Formu rozvoja agroturizmu s historickými súvislosťami a orientáciu na návštevníka, ktorý sa do regiónu bude pravidelne vracať, vníma pozitívne aj riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Jaroslav Hric: „Vytvorenie si väzby k unikátnej prírode a samotným koňom je šancou využiť jedinečnosť regiónu. Ponuku ucelenej služby spojenej so zážitkom a atmosférou zbojníckej histórie v našich horách berieme ako jeden z pilierov trvalo udržateľného turizmu na Gemeri.“
Rozvojový zámer “Šopisko – prestupná stanica Huculskej magistrály” bolo možné realizovať aj vďaka finančnej podpore vo výške 12 000 Eur Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o. a OOCR Gemer.
Okrem budovania stojísk pre kone a ubytovania je pre bezpečné putovanie jazdcov nevyhnutné vybudovať aj samotnú konskú trasu, to znamená zabezpečiť rekognoskáciu, legalizáciu a vyznačenie trás v teréne. „Na tomto zámere spoločne pracujú oblastné organizácie cestovného ruchu Gemer a Horehronie s finančnou podporou Rozvojovej agentúry Banskobystrického kraja, n. o. a tešíme sa, kedy budeme môcť produkt konského putovania ponúknuť klientom krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus a jej cestovným kanceláriám,“ povedala Petra Šuhajdová, výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus.
Obhliadky novo vybudovaného stojiska pre konské putovanie naprieč Huculskou magistrálou sa zúčastnil aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter. Ako uviedol, „Ľudia, ktorých som dnes na tomto mieste stretol, sú takí, ktorí tvoria..., ktorí majú myšlienky a vízie ako ponúknuť iným to, čo nám príroda dala. Takéto aktivity dokážu turistov v regióne udržať dlhšie a podnecujú ich využiť aj ďalšie služby, čím pomáhajú miestnej ekonomike a vytvárajú pracovné príležitosti, ktoré sú v týchto regiónoch vzácnosťou.“
Mgr. Viktor Brádňanský
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.