Bola to smelá ukážka a dôkazom toho, že najmä mladým, ale i starším sa stále oplatí i takýmto spôsobom priblížiť boje spred 77 rokov za slobodu a demokraciu. Revúcki odbojári zorganizovali jednu z najlepších ukážok prezentácie bojov v SNP na Slovensku.
S menším záujmom sa stretla jedna zo zodpovedne pripravených osláv 77. výročia SNP, ktorá sa uskutočnila 27. augusta v okresnom meste horného Gemera v Rožňave. Aj v tomto roku bolo cítiť zanietenie organizátorov, aby oslavy boli dôstojné, čo sa im aj podarilo. Oslavy sa konali pri pamätníku partizána Tótha na Vargovom poli. Zároveň sa však ukázalo, že miesto oslavy sa postupne z Námestia baníkov, kde mladého antifašistu partizána Tótha popravili, presúva z tohto dôstojného miesta, na ktorom sa oslavy dlhé roky uskutočňovali, na okrajové miesto Rožňavy. Musíme si uvedomiť, že v časoch SNP bola Rožňava súčasťou územia Maďarska, ktoré v rokoch okupácie patrilo horthyovskému Maďarsku, bojujúcemu na strane fašistického Nemecka.
 |
 |
 |
||
 |
 |
 |
V krátkej informácii, ktorá sa z osláv SNP v Rožňave objavila na facebooku sa dozvedáme, že tohtoročné oslavy boli pripravené na úrovni najmä vďaka miestnej organizácii SZPB i OblV SZPB v Rožňave. Ako o tom napísala tajomníčka ObV SZPB pani Mária Žolnová: „V príhovoroch pána primátora Rožňavy, predsedu OblO SZPB, predsedu ZO SZPB v Rožňave, veliteľa tunajšej vojenskej posádky, v piesňach folklórnej skupiny Dubina a v básňach sme sa ponorili do historickej atmosféry, ktorú nikto z nás nechce prežiť. Na oslavách sa zúčastnili tiež prednosta OÚ, riaditelia ZŠ, OK PD, Baníckeho múzea a občania mesta, ktorí boli účastní pietnej akcie pri pomníku partizána Tótha“. V závere uvádza, že partizán Tóth sa mĺkvo pozerá na znovu zničenú informačnú tabuľu, ktorá okoloidúcim pripomína históriu bojov počas II. svetovej vojny na Gemeri.
Záverom je treba ešte pripomenúť aj smutnú skutočnosť, že každým rokom ubúda počet priamych účastníkov SNP. Veď napr. aj pred tohtoročnými oslavami zomrel posledný priamy účastník SNP z Gemerskej Polomy 94-ročný pán Bartolomej Spišiak, ktorý bol zároveň aj najstarším členom ZO SZPB v obci.
MG od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.