Správy z Gemera (67)
“Cesta stredovekom” priblíži dejiny Gemera novým, zážitkovým spôsobom
Napísal(a) J. Ulický
V regióne Gemera pribudli nové atrakcie, ktoré návštevníkom priblížia jedinečným spôsobom život a zábavu v období stredoveku. Prostredníctvom série interaktívnych prvkov sa návštevníci prenesú v čase a zažijú historické hry, ktoré sa objavovali na významných podujatiach, jarmokoch či oslavách v stredovekých mestách a na hradoch. Cieľom tohto projektu je vzbudiť zvedavosť, podnietiť predstavivosť a zároveň vzdelávať deti o tomto podmanivom historickom období.
Predmetom projektu bolo vytvorenie replík historických exteriérových hier. Výberom prvkov sa realizátori inšpirovali na tematických podujatiach v okolitých krajinách, ktoré navštívili vďaka spolupráci so záujmovými historickými združeniami a spolkami. Vytvorenie replík a ich finálny vzhľad realizoval miestny majster ľudovej umeleckej tvorby Ladislav Hedvigy. Jeho meno je spojené s drevenými kyjatickými hračkami.
V okresných mestách na Gemeri sa tohto roku uskutočnil Krajský festival zábavy, gastronómie a eko tém, ktorý trval od 22. apríla s vyvrcholením v piatok 26.4. s názvom Župné trhy. Zaplnili sa tak všetky námestia v Rimavskej Sobote, Revúcej a Rožňave, aby oživili tradície jarmokov, ktoré aj v tomto regióne vytvárali jedinečnú atmosféru počas takýchto dní už v minulosti. Stretli sa na nich aj teraz lokálni remeselníci a výrobcovia tradičných regionálnych špecialít, ako aj pestovatelia a chovatelia, ktorí tak pokračujú v zachovávaní rôznych tradícií tohto regiónu, s bohatou účasťou návštevníkov zo širokého okolia. Tohto roku obohatili Župné trhy tiež vystúpenia kultúrnych súborov, ktoré prišlo pozrieť taktiež množstvo obdivovateľov, majmä z centier ich pôsobenia.Takto ožilo v piatok 26. apríla tiež revúcke námestie, ktorého atmosféru zachytil aj náš propagátor rôznych podujatí súčasného života v strednom a hornom Gemeri, pán Peter
JARNÁ GRUNTOVAČKA S OBLASTNOU ORGANIZÁCIOU CESTOVNÉHO RUCHU GEMER – POMOC PRÍRODE A OKOLIU
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 22.04.2024. Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer uskutočnila Jarnú gruntovačku, počas ktorej poupratovali viaceré významné turistické lokality. Séria udalostí sa uskutočnila tretí aprílový týždeň v rámci príprav na letnú turistickú sezónu.
“Jarná Gruntovačka je každoročná iniciatíva Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorej cieľom je v spolupráci s organizáciami cestovného ruchu upratať znečistené, no navštevované lokality v regiónoch. V tomto roku sme sa rozhodli spraviť toho omnoho viac a nadviazať viacerými aktivitami.” informoval Ing. Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Týždeň predchádzajúci oslavám Dňa Zeme, ktorý tento rok pripadol na 22.4.2024, sa zamestnanci OOCR Gemer v súčinnosti s inými subjektami rozhodli podporiť turisticky významné lokality a pripraviť ich tak na letnú sezónu 2024.
Hneď v úvode týždňa sa v spolupráci s novou kultúrnou inštitúciou Litterra v Revúcej podarilo vysadiť alej 40 stromov jarabiny turingovej. Vznikla nová stromová alej, ktorá bude svojou zeleňou vítať návštevníkov Litterry. Alej bude atraktívna aj počas jesene vďaka výrazne červeno sfarbeným listom a okrasným plodom, ale aj na jar, v bielom šate kvetov jarabiny. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Zelené oázy od Nadácie Ekopolis.
Upratovanie na náučnom chodníku Hradová v Tisovci síce prekazilo počasie, ale aktivita bude realizovaná v najbližších týždňoch.
Gemer, 14. júla 2023 - Letná sezóna 2023 prináša na Gemer jedinečnú zážitkovú jazdu Zbojníckou strelou, ktorá vás prevedie okolo krásnych miest a historických pamiatok tohto regiónu. Séria výletov na vyhliadkovom vláčikobuse, ktorý vypravuje Salaš Zbojská, prichádza na Gemer ako novinka tohto leta. Ponúkame vám tri tematické trasy, z ktorých si každý návštevník nájde to svoje. Prvá trasa “Za jaskynným bohatstvom” vyrazí v termínoch: 19. júl, 9. august a 30. august 2023.
Oslavy 77. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania si v týchto dňoch pripomínajú na celom Slovensku aj obyvatelia horného i stredného Gemera. Pravda, že nie všade rovnako spontánne, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Snáď najviac občanov sa zaujímalo o toto výročie, keď so zbraňou v ruke náš národ v II. svetovej vojne povstal proti fašistickým okupantom, v revúckom okrese. Už 27. augusta 2021 v okresnom meste organizátori ukázali záujemcom ako to bolo, keď sa do Povstania hlásilo mnoho dobrovoľníkov, aby rozšírilo rady povstaleckej armády, ktorej velil aj ich krajan Rudolf Viest spolu s ďalším veliteľom Jánom Golianom. Aj reportáž z televízneho vysielania 28. augusta krátkym šotom prezentovala obrazy bojov na neďalekom povstaleckom mieste medzi Muráňom a Tisovcom na Dieliku.
Až zvony ohlásia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite na všetky starosti a prežite ich v šťastí a radosti.
Napísal(a) Ondrej Doboš
* Hoc sú sviatky na blate, svetielka sú zažaté. Aspoň nemáme cencúle na nose, prajeme Vám šťastné a veselé Vianoce.
* Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k vám letí. A keď rozžiaria sa vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
* Radostné Vianoce, šťastný Nový rok, Božie požehnanie na každý krok, do duše milosti, do srdca radosti, do práce zdravíčka a na stôl chlebíčka.
* Vezmi dnes sviečku do dlaní, zašepkaj tisíc želaní, pozri sa hore do neba, svieti tam hviezda pre Teba, v svetle svet sa ligoce... želám Vám šťastné Vianoce.
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres
Napísal(a) V. Brádňanský
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne toto leto ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres. Prevádzku odštartuje jazdou z Brezna do Tisovca už prvú júlovú sobotu. Nadviaže tak na úspech Horehronského expresu z vlaňajšej letnej sezóny. Obom expresom chystajú „pôdu“ dobrovoľnícke upratovacie akcie, ktoré budú v Tisovci pokračovať už tento víkend.
Vďaka vysokej návštevnosti počas predchádzajúcej sezóny pokračuje unikátny projekt Zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji aj v letnej sezóne 2020. Počet jázd bude síce obmedzený, zároveň však bude rozšírený o ďalšie trasy. „Na základe minulej letnej skúsenosti sme sa opäť rozhodli finančne podporiť túto turistickú atrakciu prostredníctvom našej krajskej organizácie cestovného ruchu. A nielen to. Keďže sa javí, že historické vlaky sú atraktívna téma, vypravíme historické zážitkové vlaky aj v iných miestach kraja,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
V Rožňave si pripomenuli sté výročie plynovej služby a chemického vojska
Napísal(a) J. Pupala
V prvej svetovej vojne bol na bojiskách po prvý raz proti nepriateľským vojiskám hromadne nasadený smrtiací plyn. Niektoré „plyny“ nesú názov podľa miest ich použitia, napr. Yperit. Je zaujímavé, že po skončení vojny a rozpade rakúsko-uhorskej monarchie bola na jar v roku 1919 (už po vyhlásení ČSR) založená vo vojsku špeciálna jednotka „PLYNOVÁ SLUŽBA“. Muži, ktorí slúžili v ČSĽA, dobre poznajú „protichemické prostriedky“, medzi vojakmi známe výstrojné súčasti ako „atombordel“. Na podrobnosti sa nechcem zamerať, ale chcem zdôrazniť, že v našom regióne Gemera máme v Rožňave silnú vojenskú posádku dvoch útvarov. Jedným z nich je aj „Gemersko-malohontský prápor RADIAČNEJ, CHEMICKEJ, BIOLOGICKEJ OCHRANY (ďalej len RCHBO).
Za starostku obce Rakovnica po prvýkrát v histórii zvolili ženu
Napísal(a) MG od
Ing. Radoslavu Uhrinovú zvolili v septembrových voľbách 2019 za novú starostku obce Rakovnica. Stalo sa to na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 128/2019 Z. z. zo dňa 13. mája 2019, ktorý vyhlásil nové voľby do orgánov samosprávy obcí na deň 21.9.2019. Informuje o tom aj portál statistic.sk. V ňom sa ďalej uvádza, že volieb na uvoľnené miesto starostu v tejto obci sa v spomínanú septembrovú sobotu zúčastnilo 67,92 % voličov, ktorí rozdelili svoje hlasy pre 4 kandidátov na starostu obce takto: Ing. Radoslava Uhrinová (NEKA) 165 hlasov – zvolená. 2. Ondrej Doboš (NEKA) 161 hlasov. 3. Igor Čižmár (Smer – SD) 16 hlasov, 4. Ján Franciška (SNS) 15 hlasov. Doterajším zastupujúcim starostom bol Ondrej Doboš. Na oficiálnej stránke obce Rakovnica sme sa dozvedeli, že teraz zvolená starostka Ing. Radoslava Uhrinová má 32 rokov.
Denne čerstvé spravodajstvo a viac ako stotisíc návštevníkov a stálych priaznivcov spravodajstva z horného a stredného Gemera. Aj taký je výsledok dlhoročnej novinárskej práce žurnalistu z Gemera a zakladateľa obľúbenej a vyhľadávanej stránky MAJ GEMER RSDr. Ondreja Doboša. So skúsenosťami jeho dennej tvorby z pozície webového editora sa podelil aj na spoločnom pracovnom stretnutí s primátorom mesta Revúca Ing. Júliusom Buchtom a redakciou Revúckych listov.
Poslanie regionovín „Maj Gemer“ spočíva v rozširovaní informácií o spoločenskom, kultúrnom, či športovom dianí v regióne. Integruje ľudí zo Slovenska, ale aj Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytuje im tak náhľad do života v Gemeri.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.