streda, 15 júl 2026 14:32
Zdravotné poisťovne Dôvera a Union spojili svoje sily Doporučený
Napísal(a) M. Štepiansky
Na obrázku si podávajú ruky - zľava Michal Špaňár, generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne a Union poisťovne a vpravo generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Achmea B.V., akcionár Unionu, a Dôvera, člen investičnej skupiny Penta, podpísali zmluvu o prevode akcií Union zdravotnej poisťovne do poisťovne Dôvera, s cieľom vytvoriť silnejšie zázemie pre ďalší rozvoj zdravotného poistenia na Slovensku. Kúpa akcií zdravotnej poisťovne Union prebehne z prostriedkov od akcionára Dôvery, nedotkne sa financií určených na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Union zdravotná poisťovňa pôsobí na slovenskom trhu od roku 2006 a za tento čas sa etablovala ako vyspelá zdravotná poisťovňa. Plánované spojenie s Dôverou je logickým krokom pre jej ďalší rast, rozvoj a dlhodobú udržateľnosť.
Union poisťovňa naďalej zostane aktívny na slovenskom trhu so zameraním na komerčné poistenie. Kúpna zmluva bola podpísaná 14. júla 2026. Účinnosť nadobudne po získaní súhlasov príslušných inštitúcií a splnení všetkých podmienok.
Po získaní všetkých potrebných súhlasov je v pláne zlúčenie Union zdravotnej poisťovne so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Vznikne tak jedna silnejšia zdravotná poisťovňa s názvom Dôvera. V najbližších dňoch bude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predložená finálna žiadosť o súhlas s dokončením transakcie. Obe poisťovne zároveň plánujú vstúpiť do partnerstva, v rámci ktorého budú môcť klienti využívať poistné riešenia oboch spoločností v oblasti zdravotného a komerčného poistenia.
Michal Špaňár, generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne a Union poisťovne, povedal: „Pre klientov Union zdravotnej poisťovne sa v tejto fáze nič nemení. Naďalej môžu využívať svoje existujúce služby, benefity aj sieť zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, ako doteraz. Do budúcnosti by im plánované spojenie s Dôverou malo priniesť ešte širšie možnosti, väčší rozsah služieb a ďalší rozvoj zdravotnej starostlivosti. Zároveň je to pre Union poisťovňu príležitosť ešte silnejšie sa zamerať na komerčné poistenie, kde vidíme významný potenciál prinášať klientom dlhodobú hodnotu. Som rád, že aj v tejto oblasti nadväzujeme strategické partnerstvo s Dôverou, ktoré umožní klientom využívať poistné riešenia oboch spoločností.“
„Sme hrdí na to, že nám partneri z Achmei prejavili podpisom kúpnej zmluvy dôveru, že sa o ich poistencov dobre postaráme. Pre poistencov Union zdravotnej poisťovne aj Dôvery je to dobrá správa, pretože získajú viac, ako im ich zdravotné poisťovne ponúkali doteraz. Z benefitov a služieb oboch poisťovní chceme vybrať tie najlepšie a sprístupniť ich všetkým. Sme presvedčení, že týmto krokom dokážeme pre všetkých ešte viac zvýšiť kvalitu aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ zdôraznil generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
„Dôvera je silná lokálna zdravotná poisťovňa, ktorá môže urobiť ďalší strategický krok. Union aj Dôvera v posledných rokoch významne prispeli k slovenskému systému zdravotnej starostlivosti. Vďaka spojeniu odborných skúseností a väčšiemu rozsahu je táto kombinácia dobre pripravená ďalej rozvíjať služby zdravotného poistenia a zvyšovať ich kvalitu. Achmea zostane na slovenskom trhu aktívna prostredníctvom Union poisťovne, a to v oblasti neživotného a životného poistenia. Klienti sa môžu aj naďalej spoľahnúť na naše kvalitné služby a produkty,“ povedal Robert Otto, člen predstavenstva Achmea B. V.
Spolupráca oboch súkromných zdravotných poisťovní prinesie výhody aj lekárom a ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Klienti nájdu najnovšie informácie na webových stránkach Unionu aj Dôvery, kde budú aktualizácie pravidelne zverejňované podľa toho, ako bude proces napredovať. Klienti v tejto fáze nemusia podniknúť žiadne kroky.
Mgr. Matej Štepiansky
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).