streda, 15 júl 2026 14:32
Zdravotné poisťovne Dôvera a Union spojili svoje sily Doporučený
Napísal(a) M. Štepiansky
Na obrázku si podávajú ruky - zľava Michal Špaňár, generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne a Union poisťovne a vpravo generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Achmea B.V., akcionár Unionu, a Dôvera, člen investičnej skupiny Penta, podpísali zmluvu o prevode akcií Union zdravotnej poisťovne do poisťovne Dôvera, s cieľom vytvoriť silnejšie zázemie pre ďalší rozvoj zdravotného poistenia na Slovensku. Kúpa akcií zdravotnej poisťovne Union prebehne z prostriedkov od akcionára Dôvery, nedotkne sa financií určených na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Union zdravotná poisťovňa pôsobí na slovenskom trhu od roku 2006 a za tento čas sa etablovala ako vyspelá zdravotná poisťovňa. Plánované spojenie s Dôverou je logickým krokom pre jej ďalší rast, rozvoj a dlhodobú udržateľnosť.
Union poisťovňa naďalej zostane aktívny na slovenskom trhu so zameraním na komerčné poistenie. Kúpna zmluva bola podpísaná 14. júla 2026. Účinnosť nadobudne po získaní súhlasov príslušných inštitúcií a splnení všetkých podmienok.
Po získaní všetkých potrebných súhlasov je v pláne zlúčenie Union zdravotnej poisťovne so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Vznikne tak jedna silnejšia zdravotná poisťovňa s názvom Dôvera. V najbližších dňoch bude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predložená finálna žiadosť o súhlas s dokončením transakcie. Obe poisťovne zároveň plánujú vstúpiť do partnerstva, v rámci ktorého budú môcť klienti využívať poistné riešenia oboch spoločností v oblasti zdravotného a komerčného poistenia.
Michal Špaňár, generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne a Union poisťovne, povedal: „Pre klientov Union zdravotnej poisťovne sa v tejto fáze nič nemení. Naďalej môžu využívať svoje existujúce služby, benefity aj sieť zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, ako doteraz. Do budúcnosti by im plánované spojenie s Dôverou malo priniesť ešte širšie možnosti, väčší rozsah služieb a ďalší rozvoj zdravotnej starostlivosti. Zároveň je to pre Union poisťovňu príležitosť ešte silnejšie sa zamerať na komerčné poistenie, kde vidíme významný potenciál prinášať klientom dlhodobú hodnotu. Som rád, že aj v tejto oblasti nadväzujeme strategické partnerstvo s Dôverou, ktoré umožní klientom využívať poistné riešenia oboch spoločností.“
„Sme hrdí na to, že nám partneri z Achmei prejavili podpisom kúpnej zmluvy dôveru, že sa o ich poistencov dobre postaráme. Pre poistencov Union zdravotnej poisťovne aj Dôvery je to dobrá správa, pretože získajú viac, ako im ich zdravotné poisťovne ponúkali doteraz. Z benefitov a služieb oboch poisťovní chceme vybrať tie najlepšie a sprístupniť ich všetkým. Sme presvedčení, že týmto krokom dokážeme pre všetkých ešte viac zvýšiť kvalitu aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ zdôraznil generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
„Dôvera je silná lokálna zdravotná poisťovňa, ktorá môže urobiť ďalší strategický krok. Union aj Dôvera v posledných rokoch významne prispeli k slovenskému systému zdravotnej starostlivosti. Vďaka spojeniu odborných skúseností a väčšiemu rozsahu je táto kombinácia dobre pripravená ďalej rozvíjať služby zdravotného poistenia a zvyšovať ich kvalitu. Achmea zostane na slovenskom trhu aktívna prostredníctvom Union poisťovne, a to v oblasti neživotného a životného poistenia. Klienti sa môžu aj naďalej spoľahnúť na naše kvalitné služby a produkty,“ povedal Robert Otto, člen predstavenstva Achmea B. V.
Spolupráca oboch súkromných zdravotných poisťovní prinesie výhody aj lekárom a ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Klienti nájdu najnovšie informácie na webových stránkach Unionu aj Dôvery, kde budú aktualizácie pravidelne zverejňované podľa toho, ako bude proces napredovať. Klienti v tejto fáze nemusia podniknúť žiadne kroky.
Mgr. Matej Štepiansky
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.