streda, 19 august 2026 14:54
Úspešnú výstavu Gotická cesta – Európske dedičstvo je možné navštíviť ešte do 20. septembra 2026 Doporučený
Napísal(a) A. Kolár
Úspešnú výstavu Gotická cesta – Európske dedičstvo je možné v Gemersko-malohontskom múzeu navštíviť ešte do 20. septembra 2026. Okrem prehliadky výstavy sú pre verejnosť pripravené aj rozmanité sprievodné podujatia, na ktoré Vás v mesiaci september srdečne pozývame.
Dňa 4. 9. o 16.00 sa v priestoroch múzea uskutoční prednáška architekta Davida Rašku, člena Združenia Gotická cesta, na tému Sakrálna architektúra na panstve pánov zo Štítnika. V nadväznosti na odbornú prednášku sa v sobotu 5. 9. budú môcť záujemcovia zúčastniť autobusového zájazdu, v rámci ktorého navštívia 4 lokality Gotickej cesty – Šivetice, Plešivec, Koceľovce a Ochtiná. Na exkurziu v čase od 9.00 do cca 15. 00 hodiny je potrebné sa vopred prihlásiť, nakoľko počet miest je limitovaný.
Ďalšia prednáška s témou fresiek a legiend na Gotickej ceste sa uskutoční 17. septembra o 16.00 v podaní historičky umenia Évy Szakálos z Múzea Bálinta Balassu v Ostrihome. Toto podujatie bude prebiehať v maďarskom jazyku.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/264/spravy-z-gemera/13367/uspesnu-vystavu-goticka-cesta-europske-dedicstvo-je-mozne-navstivit-este-do-20-septembra-2026#sigProGalleriabfab90c875
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/264/spravy-z-gemera/13367/uspesnu-vystavu-goticka-cesta-europske-dedicstvo-je-mozne-navstivit-este-do-20-septembra-2026#sigProGalleriabfab90c875
Počas septembra sa na Slovensku, ale aj v celej Európe konajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD), pričom hlavný víkend podujatí tento rok pripadá na 19. – 20. september. Aj Gemersko-malohontské múzeum je každoročne zapojené do tejto iniciatívy, a preto si pre návštevníkov pripravilo zaujímavý program. V nedeľu (20. 9.), kedy bude posledná možnosť navštíviť výstavu o Gotickej ceste, sa uskutoční tvorivý workshop s názvom Stredoveký ateliér, na ktorom sa účastníci oboznámia s výrobou fresky a zároveň si aj vyskúšajú náročnosť tejto techniky. Počas tohto víkendu pozývame do priestorov múzea aj rodiny s deťmi, pre ktoré je pripravená interaktívno-kreatívna hra Mýty a legendy na Gotickej ceste, ktorá uzatvorí sériu podujatí a tiež samotnú výstavu Gotická cesta – Európske dedičstvo.
Výstava vznikla v spolupráci so Združením Gotická cesta, s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a pod záštitou jeho predsedu Ondreja Luntera.
Aktuálne je nominovaná na ocenenie Výstava roka 2026, ktoré každoročne udeľuje Spoločnosť Pulszkyho – Maďarské múzejné združenie.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.