volieb spred štyroch rokov. Znamená to, že voliči im ani tento raz neprikladali veľkú dôležitosť.
Povedzme si, ako vlastne práve skončené voľby dopadli. Treba spomenúť, že voľby na funkciu predsedov VÚC budú v obidvoch krajoch pokračovať druhým kolom, keď ani jeden z kandidátov nedosiahol 50% hlasov od voličov.
O dva týždne teda voliči si budú môcť teraz už iba zo zostávajúcich dvoch kandidátov vybrať jedného a zveriť mu do rúk riadenie VÚC. V Košickom kraji sa takto stretne dvojica kandidátov Zdenko Trebuľa a Rudolf Bauer, z ktorých prvý dosiahol od voličov v prvom kole takmer 50 % hlasov a druhý takmer 25 %. V Banskobystrickom kraji Gemerčania budú voliť v druhom kole z dvojice Maňka a Kotleba, čo je najmä pre druhého najväčším prekvapením, keď sa dostal pred veľkého kandidáta na predsedu VÚC, ktorým bol Ľudovít Kaník.
V druhú novembrovú sobotu však voliči zvolili nové krajské parlamenty. Košický parlament bude tvoriť 57 poslancov , z ktorých piati sú z horného Gemera a to: Ján Babič (SMER-SD), Štefan Bašták(SMER-SD), Karol Horník(SMER-SD), Pavol Burdiga (KDH,SDKÚ-DS,MOST–HÍD), Juraj Nagy (NEKA). Zo stredného a južného Gemera Stredoslovenský parlament doplnia títo novozvolení poslanci: Eva Cireňová (SMER - SD,KDH), Július Laššan (SMER - SD,KDH), Ján Šeševička (NEKA)z revúckeho volebného obvodu a z rimavskosobotského obvodu František Auxt (SMK-MKP), Peter Juhász (SMK-MKP), Ladislav Rigó (SMK-MKP), Michal Bagačka (SMER - SD,KDH), Peter Mináč (SMER - SD,KDH) a Jozef Šimko (NEKA).
Najväčší počet mandátov v Košickom kraji získala strana SMER-SD a to 26, potom nasledujú: koalícia KDH,SDKÚ - DS,MOST – HÍD, NEKA 11, SMK-MKP 4 a KDS 1. V Banskobystrickom kraji je stranou s najväčším počtom získaných mandátov SMER-SD - 25, NEKA – 13, SMK-MKP 5, SDKÚ-DS, NOVA,SaS – 2, ĽS Naše Slovensko – 1, ĽS-HZDS,HZD – 1, SNS – 1, SZ – 1.
Zvoleným poslancom blahoželá aj stránka Maj Gemer.
Od pán Vojtecha Bradovku z Nadabuly som elektronickou poštou na záver novembrových volieb práve dostal malé poetické zastavenie z minulosti, ktoré napísal Janko Jesenský. Prečítajte si:
Pred voľbami
Jak sa kolú! Jak sa rýpu!
Lámu hlavy! Tlčú kosti!
Bez svedomia, taktu, vtipu
stúpajú do poctivosti!
Letia zdrapy. Letia chlpy.
Každá strana zneuctená.
Ako voliť? Národ hlúpy
poctivej už strany nemá.
(Janko Jesenský, 21.november 1928)
***
Demokratické voľby
V tých voľbách demokratických
je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má
a vyvolený slovo.
Pred dažďom rastú oblaky,
pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky,
po voľbách – prázdne huby.
Pri voľbách národ vyberie
si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná
ho odloží – na stranu.
A pravda pravdou zostáva
pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu ku urnám
a vyvolený – k hrncom.
(Janko Jesenský, 17. júl 1929)
































Toľko očakávané Voľby do samosprávnych krajov sa u nás uskutočnili 9. novembra 2013. Podľa celoštátnych údajov sa ich na Slovensku zúčastnilo 897 536 voličov, čo znamená 20,11 % účasť. Vo svojom príspevku sa zameriam predovšetkým na oblasť Gemera a jeho hornú, strednú časť i južnú. Tie predstavujú okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Voliči v týchto regiónoch využili svoje právo zúčastniť sa volieb iba na 22,48 %, čo znamená, že volebné právo využilo iba 39 577 voličov. Kým v Košickom kraji využilo účasť na voľbách iba 17,77% voličov, v Banskobystrickom dosiahla na Slovensku najvyššiu úroveň, ktorá predstavuje 24,59%. V Košickom kraji voliči zapísaní vo volebnom obvode č. 8, čo predstavuje vlastne okres Rožňava, sa volieb zúčastnilo 9 277 voličov, čo predstavuje 19,08%, v Banskobystrickom kraji a v jeho volebných obvodoch č. 8 a 9, čo predstavuje okres Revúca, prišlo k volebným urnám 7 367 voličov, čo je 23.9% a v obvode Rimavská Sobota 16 105 voličov, čo je 24,98 %. Výsledok sa nijako veľmi neodlišuje od predchádzajúcich komunálnych
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-