Prvé kolo volieb o prezidentský post na Slovensku, ktoré bolo v sobotu 15. marca 2014, máme teda za sebou. Z príliš veľkého počtu až 15 záujemcov o uvoľňujúce sa miesto v prezidenstkom paláci sa voliči upriamili predovšetkým na štyroch z nich. A tak sa voliči pri vyhlásení výsledkov zaujímali iba o to, ako dopadli vo voľbách Robert Fico, Andrej Kiska, Radoslav Procházka, či Milan Kňažko. K nim možno priradiť aj Gyulu Bárdosa, ktorý kandidoval ako zástupca predovšetkým maďarskej menšiny na Slovensku. A hneď na úvod môžeme potvrdiť, že v tejto prvej konfrontácii, keď dostal hlasy od 97 035 voličov, uspel predovšetkým v okresoch v južnom pohraničnom území. volilo 403 548 voličov a znamenalo to 21,24 %. Štvrtý skončil Milan Kňažko s dôverou u 244 401 voličov, čo predstavuje 12,86 %.
Rozdielne výsledky dosiahli v prezidentských voľbách aj prezentujúci sa kandidáti v gemerskom regióne, ktorý pokrýva územie troch okresov: Rožňava, Rimavská Sobota a Revúca. V sobotu do otvorených 306 volebných miestností prišlo podporiť kandidátov 48 793 oprávnených voličov s platnými volebnými hlasmi, čo predstavuje iba 34,14 %, čo je menej ako celoslovenský priemer, ktorý predstavuje 43,40%. Kým voliči Rožňavského okresu si vybrali spomedzi kandidátov za prezidenta Andreja Kisku, ktorému dôveruje 27,56% voličov, druhým v poradí bol Robert Fico s 25,00% odovzdaných hlasov. V Rimavsko-sobotskom obvode najviac podpory získal Robert Fico, ktorý pozitívne oslovil 27,69% voličov. Druhý v poradí bol v tomto obvode kandidát Gyula Bárdos, za ktorého hlasovalo 21,05% voličov.
Spomeňme ešte, že Gemer bol zaujímavý aj teraz pre štatistikov. Už som si myslel, že v našom regióne sme zaznamenali najnižší záujem o voľby na Slovensku, keď v rimavskosobotskej Barci dosiahli iba 9,84%-nú účasť voličov a v obci Sútor až 94,72%, čo je na Slovensku v týchto voľbách najvyššia. Ale som sa trošku pomýlil, lebo nakoniec najnižšiu účasť zaznamenali voliči na košickom Luníku IX, kde volilo iba 1,57 percenta voličov. Takže som si aspoň od tohoto údaja vydýchol...
Nie zanedbateľným údajom z týchto volieb, aj keď sa týkal možno iba Gemera, bolo to, že v maďarsky hovoriacich obciach väčščinu hlasov získali Gyula Bárdos, alebo Andrej Kiska, kým v ostatnej časti obcí to bol zase Robert Fico, a to bez rozdielu, či sa týkalo okresov Rožňava, Rimavská Sobota alebo Revúca. Dá sa preto očakávať určité napätie v druhom a rozhodujúcom kole volieb na prezidenta Slovenskej republiky. Jedno je isté, že Slovensko bude mať nového prezidenta.
(MG-OD)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.