V tejto oblasti, a vlastne aj v širšom okolí, som si obehol niekoľko desiatok lokálov a čo som si všimol, všetky do jednej venujú hlavnú pozornosť tradičnej bavorskej kuchyni. Samozrejme, človek tu nájde aj talianske alebo čínske, avšak veľa ich nie je a nájdete ich len vo väčších mestách, kde je obyvateľstvo viac "multikulti". Pri tomto som sa nemohol nezamyslieť nad reštauráciami. Kde na Slovensku nájdeme typickú Slovenskú reštauráciu, kde by ponúkali výhradne slovenskú kuchyňu? Možno dve-tri. Ako je to možné? Veru odpovedí sa dá nájsť veľa. Avšak nechcem tu opisovať kvalitu slovenských reštaurácií, pretože o tom som písať nechcel.
V auguste som zmenil prácu a od septembra som vo Východných Alpách, konkrétne v dedine Ramsau, ktorá sa nachádza pri mestečku Berchtesgaden. Je to v maličkom výbežku na juhovýchode krajiny pri rakúskom Salzburgu. Tu som sa už ale viac pozastavil a doteraz premýšľam, v čom je rozdiel v cestovnom ruchu na Slovensku a v Nemecku. Keď si porovnám napríklad okres tu, kde pracujem, teda Berchtesgadener Land, a dajme tomu náš Gemer, tak ostávam s tupým pohľadom sedieť pri okne pozerajúc sa na kopce okolo. Veď čo môžu ponúknuť tieto rozdielne kraje? V prvom rade sú tu veľké hory a druhý najväčší vrch Nemecka Watzmann, ktorý má niečo málo cez 2 700 metrov. Potom sú tu menšie kopce s výškou okolo 2 000 metrov. Ak čakáte, že začnem dlhým zoznamom menovať lyžiarske strediská, tak Vás sklamem. Nie je to žiadny Garmisch-Partenkirchen ani Kitzbühel. Vleky tu samozrejme sú, ale podobný nájdeme aj medzi Vyšnou Slanou a Rejdovou, alebo v Dobšinej.
Ako ďalšiu atrakciu nemôžem vynechať Orlie hniezdo, ktoré sa volá Kehlsteinhaus. Pekný pozostatok nacistického Nemecka, ktorý dostal Hitler k 50-tim narodeninám, a pritom sa ten človek bál výšok. Dnes je tam reštaurácia a keďže je tam vybudovaná cesta, miesto je hojne navštevované turistami z celého sveta. Hore je povolená jazda len špeciálnym autobusom, ktorá trvá necelú polhodinu, ale je to zážitok. Dvojsmerný lístok, teda tam aj späť, stojí 15,- €.
Ďalej je to hora Janner, kam vedie lanovka a na vrchu je tiež reštaurácia. Pekný výhľad na jazero Königsee. A potom samotné Königsee. Jazero, kde sa strmé hory vynárajú z vody. V lete premáva loďka, ktorá obíde celé jazero. Je ich viac, takže si môžete na jednom zo stanovíšť vystúpiť a chvíľku tam pobudnúť. Najčastejšou zastávkou je stanica Bartolomä. Kaplnka svätého Bartolomeja je obľúbené miesto turistov a aj tu je reštaurácia, samozrejme len s bavorskou kuchyňou.
Presuňme sa do Ramsau, kde pracujem. Medzi horou Watzmann a Hochkalter sa nachádza dolina Wimbachtal. Je taká akých máme v Tatrách mnoho, a poviem pravdu, aj taká Zádielská dolina je rovnako krásna. Za zmienku stojí Wimbachklamm, teda tiesňava, ktorá sa nachádza pri vstupe do doliny. Avšak aké tiesňavy a rokliny máme na Gemeri? Viac ako dosť.
Hintersee. Jazero nad dedinkou Ramsau. Vlastne je to obyčajné jazero, veľké možno ako Teplý vrch, ale pripomína skôr Dedinky. Áno, Dedinky sú na porovnanie lepšie. No teplota vody je tu asi ako u nás na Uhornej. Kúpanie len pre otužilých. Je tu v okolí pár domov a v každom z nich sa dá ubytovať. A samozrejme nechýbajú reštaurácie a prenájom člnov. V zime, keď zamrzne jazero, na povrchu sa dajú malé mantinely a hrá sa vo veľkom curling.
Uvažujem čo opísať ďalej, ale už mi došli patróny. Skúsim teda v skratke.
Ramsau, dedinka, ktorá je známa mnohými fotkami kostola s pohorím v pozadí. Miesto, z ktorého sú najlepšie zábery je famózne označené a vždy tam je niekto s fotoaparátom. Hintersee, Königsee, Janner s lanovkou, Orlie hniezdo, Wimbachtal, Wimbachklamm, Watzmann, Hochkalter a historický Berchtesgaden a Bad Reichenhall s historickými kúpeľmi. Nech rátam ako rátam, o čo viac atrakcií majú oni ako my?
Sami žijete na Gemeri a skúste si porátať pamiatky, historické miesta, prírodu a možnosti, ktoré Gemer ponúka. Všetky dedinky, ale aj Berchtesgaden a Bad Reichenhall sú zo 70 % hotely, penzióny, priváty a reštaurácie. Ako je možné, že to tu všetko funguje? Nuž, v prvom rade je to snaha kraja propagovať čo najviac z toho, čo sa v kraji nachádza. V druhom rade je to službami, a to nielen kvalitou, ale aj počtom a možnosťou výberu od 5 hviezdičkových hotelov po priváty, kde noc stojí 16,- €, áno, to hovorím o Nemecku a sám som si izbičku vyskúšal a nie je to žiadna stodola, ale slušná izba.
Tu som sa pozastavil nad propagáciou a službami na Gemeri. Áno, viem, že budú námietky typu, že v tej hladovej doline sa neoplatí nič robiť. Ak sa to oplatí Nemcom tu, kde ponúkajú dva kopce a dve mláky a pár atrakcií na aktívny oddych na dobrý týždeň, tak Gemer ponúka minimálne dvojnásobok. Skúste sa sami zamyslieť, čo všetko na Gemeri máme a ako to vieme propagovať. Hrady, kaštiele, jaskyne, historické mestá, a v neposlednom rade príroda. Máme nespočetné množstvo možností. Ale ako je to s propagáciu a službami vieme sami. To už nechám na každého jednotlivca, nech si porozmýšľa, či je nutná investícia v podobe nejakej fabriky od pochybných Kórejcov, ktorí šikanujú svojich zamestnancov za 300,- € mesačne. Gemer ako kraj by mohol veľmi veľa vyťažiť z cestovného ruchu. A ochranári? Berchtesgadener land je celý vyhlásený za národný park. A funguje tu aj poľnohospodárstvo úplne bez problémov.
Typicky bavorská krajina s množstvom voľne pasúcich sa kráv a oviec, s krásnou prírodou, ktorú turisti milujú. Viete mi dať dôvod, prečo by takto nemohol vyzerať aj Gemer?
Je to krásny kraj, sú tam dobrí ľudia, a pri troche snahy by to aj tam začali turisti milovať. Je to však beh na dlhú trať a chce to odvahu, avšak náš Gemer na to má a isto by si to zaslúžil.
Jaroslav Šimon
Fotografie autor
{jcomments on}
































Ahoj, volám sa Jaroslav a pochádzam z Gemera, a hoci žijem od štrnástich rokov v Martine, Gemer ostal navždy mojím domovom. Na výšku som sa nedostal, a tak som okúsil svet pracovného trhu, ale aj podnikania. Po neúspechu v podnikaní som bol nútený opustiť krajinu a ísť zaplátať dlhy do Nemecka. Už len výplaty v tejto krajine, ktorá je len pár hodín jazdy autom, sú s našou krajinou neporovnateľné. Vzdelanie mám v oblasti cestovného ruchu, a tak bolo jasné kam sa poobzerám v tejto krajine. Zakotvil som v reštaurácii ako čašník. Pri troche snahy sa tu človek naučí dorozumieť za pár mesiacov. Po príchode som našiel zamestnanie v biergartene, čiže pivnej záhrade neďaleko Mníchova.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-