V tejto oblasti, a vlastne aj v širšom okolí, som si obehol niekoľko desiatok lokálov a čo som si všimol, všetky do jednej venujú hlavnú pozornosť tradičnej bavorskej kuchyni. Samozrejme, človek tu nájde aj talianske alebo čínske, avšak veľa ich nie je a nájdete ich len vo väčších mestách, kde je obyvateľstvo viac "multikulti". Pri tomto som sa nemohol nezamyslieť nad reštauráciami. Kde na Slovensku nájdeme typickú Slovenskú reštauráciu, kde by ponúkali výhradne slovenskú kuchyňu? Možno dve-tri. Ako je to možné? Veru odpovedí sa dá nájsť veľa. Avšak nechcem tu opisovať kvalitu slovenských reštaurácií, pretože o tom som písať nechcel.

V auguste som zmenil prácu a od septembra som vo Východných Alpách, konkrétne v dedine Ramsau, ktorá sa nachádza pri mestečku Berchtesgaden. Je to v maličkom výbežku na juhovýchode krajiny pri rakúskom Salzburgu. Tu som sa už ale viac pozastavil a doteraz premýšľam, v čom je rozdiel v cestovnom ruchu na Slovensku a v Nemecku. Keď si porovnám napríklad okres tu, kde pracujem, teda Berchtesgadener Land, a dajme tomu náš Gemer, tak ostávam s tupým pohľadom sedieť pri okne pozerajúc sa na kopce okolo. Veď čo môžu ponúknuť tieto rozdielne kraje? V prvom rade sú tu veľké hory a druhý najväčší vrch Nemecka Watzmann, ktorý má niečo málo cez 2 700 metrov. Potom sú tu menšie kopce s výškou okolo 2 000 metrov. Ak čakáte, že začnem dlhým zoznamom menovať lyžiarske strediská, tak Vás sklamem. Nie je to žiadny Garmisch-Partenkirchen ani Kitzbühel. Vleky tu samozrejme sú, ale podobný nájdeme aj medzi Vyšnou Slanou a Rejdovou, alebo v Dobšinej.

Ako ďalšiu atrakciu nemôžem vynechať Orlie hniezdo, ktoré sa volá Kehlsteinhaus. Pekný pozostatok nacistického Nemecka, ktorý dostal Hitler k 50-tim narodeninám, a pritom sa ten človek bál výšok. Dnes je tam reštaurácia a keďže je tam vybudovaná cesta, miesto je hojne navštevované turistami z celého sveta. Hore je povolená jazda len špeciálnym autobusom, ktorá trvá necelú polhodinu, ale je to zážitok. Dvojsmerný lístok, teda tam aj späť, stojí 15,- €.
Ďalej je to hora Janner, kam vedie lanovka a na vrchu je tiež reštaurácia. Pekný výhľad na jazero Königsee. A potom samotné Königsee. Jazero, kde sa strmé hory vynárajú z vody. V lete premáva loďka, ktorá obíde celé jazero. Je ich viac, takže si môžete na jednom zo stanovíšť vystúpiť a chvíľku tam pobudnúť. Najčastejšou zastávkou je stanica Bartolomä. Kaplnka svätého Bartolomeja je obľúbené miesto turistov a aj tu je reštaurácia, samozrejme len s bavorskou kuchyňou.

Presuňme sa do Ramsau, kde pracujem. Medzi horou Watzmann a Hochkalter sa nachádza dolina Wimbachtal. Je taká akých máme v Tatrách mnoho, a poviem pravdu, aj taká Zádielská dolina je rovnako krásna. Za zmienku stojí Wimbachklamm, teda tiesňava, ktorá sa nachádza pri vstupe do doliny. Avšak aké tiesňavy a rokliny máme na Gemeri? Viac ako dosť.
Hintersee. Jazero nad dedinkou Ramsau. Vlastne je to obyčajné jazero, veľké možno ako Teplý vrch, ale pripomína skôr Dedinky. Áno, Dedinky sú na porovnanie lepšie. No teplota vody je tu asi ako u nás na Uhornej. Kúpanie len pre otužilých. Je tu v okolí pár domov a v každom z nich sa dá ubytovať. A samozrejme nechýbajú reštaurácie a prenájom člnov. V zime, keď zamrzne jazero, na povrchu sa dajú malé mantinely a hrá sa vo veľkom curling.
Uvažujem čo opísať ďalej, ale už mi došli patróny. Skúsim teda v skratke.

Ramsau, dedinka, ktorá je známa mnohými fotkami kostola s pohorím v pozadí. Miesto, z ktorého sú najlepšie zábery je famózne označené a vždy tam je niekto s fotoaparátom. Hintersee, Königsee, Janner s lanovkou, Orlie hniezdo, Wimbachtal, Wimbachklamm, Watzmann, Hochkalter a historický Berchtesgaden a Bad Reichenhall s historickými kúpeľmi. Nech rátam ako rátam, o čo viac atrakcií majú oni ako my?
Sami žijete na Gemeri a skúste si porátať pamiatky, historické miesta, prírodu a možnosti, ktoré Gemer ponúka. Všetky dedinky, ale aj Berchtesgaden a Bad Reichenhall sú zo 70 % hotely, penzióny, priváty a reštaurácie. Ako je možné, že to tu všetko funguje? Nuž, v prvom rade je to snaha kraja propagovať čo najviac z toho, čo sa v kraji nachádza. V druhom rade je to službami, a to nielen kvalitou, ale aj počtom a možnosťou výberu od 5 hviezdičkových hotelov po priváty, kde noc stojí 16,- €, áno, to hovorím o Nemecku a sám som si izbičku vyskúšal a nie je to žiadna stodola, ale slušná izba.

Tu som sa pozastavil nad propagáciou a službami na Gemeri. Áno, viem, že budú námietky typu, že v tej hladovej doline sa neoplatí nič robiť. Ak sa to oplatí Nemcom tu, kde ponúkajú dva kopce a dve mláky a pár atrakcií na aktívny oddych na dobrý týždeň, tak Gemer ponúka minimálne dvojnásobok. Skúste sa sami zamyslieť, čo všetko na Gemeri máme a ako to vieme propagovať. Hrady, kaštiele, jaskyne, historické mestá, a v neposlednom rade príroda. Máme nespočetné množstvo možností. Ale ako je to s propagáciu a službami vieme sami. To už nechám na každého jednotlivca, nech si porozmýšľa, či je nutná investícia v podobe nejakej fabriky od pochybných Kórejcov, ktorí šikanujú svojich zamestnancov za 300,- € mesačne. Gemer ako kraj by mohol veľmi veľa vyťažiť z cestovného ruchu. A ochranári? Berchtesgadener land je celý vyhlásený za národný park. A funguje tu aj poľnohospodárstvo úplne bez problémov.
Typicky bavorská krajina s množstvom voľne pasúcich sa kráv a oviec, s krásnou prírodou, ktorú turisti milujú. Viete mi dať dôvod, prečo by takto nemohol vyzerať aj Gemer?
Je to krásny kraj, sú tam dobrí ľudia, a pri troche snahy by to aj tam začali turisti milovať. Je to však beh na dlhú trať a chce to odvahu, avšak náš Gemer na to má a isto by si to zaslúžil.
Jaroslav Šimon
Fotografie autor

{jcomments on}