Slavošovce a mesto Rožňava v spolupráci s viac ako dvadsiatimi partnermi a ôsmimi mediálnymi partnermi pre návštevníkov pripravili množstvo nových, zaujímavých aktivít a programov pre všetky vekové kategórie.
Slávnosti začnú v piatok 19. novembra o 9.00 hod. v Slavošovciach otvorením tvorivých dielní, ktoré sú určené tým najmenším. Folkloristi z Rakovnice, Gemerskej Polomy, Rožňavy a Čiernej Lehoty naučia deti v novovytvorenom dome U Starej mamy maľovať perníky a zhotovovať hračky s akými sa hrali ich starí rodičia. Ďalej zažijú atmosféru pravých páračiek, spoznajú tradičné jedlá a pred domom ich okrem ozajstnej starej mamy privítajú aj rozprávkové bytosti Pán a Hvezdár, s ktorými budú pozorovať Slnko a oblohu. V materskej škole členovia detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy predstavia deťom niekoľko tradičných detských hier a riekaniek, v rodnom dome Pavla Dobšinského sú pre ne pripravené balady a spievanky v podaní Márie Brdárskej z Rejdovej a v klube dôchodcov spoznajú staré hudobné nástroje a tradičné tance.
Folklórno-dramatického pásmo Z rozprávky do rozprávky je pripravené o 13.00 hodine. V kultúrnom dome sa predstavia detské folklórne súbory Brezinky z Polomky, Lieskovček z Rimavskej Soboty, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty a detskí sólisti speváci zo Slavošoviec. V závere programu bude vyhodnotená súťaž o najkrajšiu Lucku a najškaredšiu strigu.
Program v kultúrnom dome pre širokú divácku verejnosť začne od 17.00 hodiny - pod názvom Z kasny do priaškrinka. Predstavia sa v ňom folklórne rodiny Márie Knižkovej z Telgártu a Márie Hlaváčovej z Gočova. Spolu s nimi budú účinkovať aj folklórne skupiny Telgárt z Telgártu, Gočovan z Gočova a ich hostia Juraj Kováč z Vlachova a Lunterovci z Telgártu. Pozvanie prijal i zahraničný súbor ŠMYKŇA z Ostravy, ktorý sa divákom predstaví spevmi a tancami z Gemera.
Sobota sa už tradične bude niesť v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú ...
V dvojhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají v Obchodno – kultúrnom centre v Rožňave od 17.00 hodiny sa predstaví tristo účinkujúcich - z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty, Rožňavy, Pohorelej, Rožňavského Bystrého a členovia hosťujúceho folklórneho súboru z Ostravy. Programy bude uvádzať Katarína Birková.
Pripravené sú aj sprievodné podujatia – Jedna druhej riekla – pozývačky v Rožňave, Rozprávkové deti - vzdelávacie podujatie v Slavošovciach pre vedúcich detských folklórnych kolektívov a učiteľov regionálnej a hudobnej výchovy, súťaže: Z kasny do priaškrinka - o objavenú a zabudnutú pesničku, Drotár – o najzručnejšieho gazdu roka a remeselníka, Papcún - o najlepšiu gazdinú roka a najlepšie gemerské jedlo či koláč.
Folkloristov čaká množstvo zaujímavých aktivít aj po ukončení hlavného sobotňajšieho programu. V priestoroch historickej Radnice v Rožňave odborný seminár, vyhodnotenia súťaží Drotár, Papcún a Z kasny do priaškrinka, udelenie titulu Gazda roka a Gazdiná roka a samozrejme aj tradičná ľudová zábava pri muzike, speve a tanci.
Tlačová správa GOS - Božena Miháliková
PLAGÁT SLÁVNOSTÍ ROK NA GEMERI 2010
{gallery}kultura/tradicie/rok{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 05 november 2010 22:31
Rok na Gemeri tohto roku s novými zaujímavými aktivitami a programami a pre všetkých Doporučený
Napísal(a) Božena Miháliková
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu, starej Gemerskej župy, do ktorej v minulosti patrili obce dnešného Gemera i Horehronia, sú zamerané na konfrontáciu a prezentáciu zvykov a obyčají, piesní, tancov, folklórnych rodín, remesiel i jedál dvoch krajov a ôsmich okresov. Realizujú sa dva dni, v piatok v Slavošovciach, v rodisku Pavla Dobšinského, a v sobotu v Rožňave. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, finančne ho podporili Košický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.
Organizátori Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, obec
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.