Slavošovce a mesto Rožňava v spolupráci s viac ako dvadsiatimi partnermi a ôsmimi mediálnymi partnermi pre návštevníkov pripravili množstvo nových, zaujímavých aktivít a programov pre všetky vekové kategórie.
Slávnosti začnú v piatok 19. novembra o 9.00 hod. v Slavošovciach otvorením tvorivých dielní, ktoré sú určené tým najmenším. Folkloristi z Rakovnice, Gemerskej Polomy, Rožňavy a Čiernej Lehoty naučia deti v novovytvorenom dome U Starej mamy maľovať perníky a zhotovovať hračky s akými sa hrali ich starí rodičia. Ďalej zažijú atmosféru pravých páračiek, spoznajú tradičné jedlá a pred domom ich okrem ozajstnej starej mamy privítajú aj rozprávkové bytosti Pán a Hvezdár, s ktorými budú pozorovať Slnko a oblohu. V materskej škole členovia detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy predstavia deťom niekoľko tradičných detských hier a riekaniek, v rodnom dome Pavla Dobšinského sú pre ne pripravené balady a spievanky v podaní Márie Brdárskej z Rejdovej a v klube dôchodcov spoznajú staré hudobné nástroje a tradičné tance.
Folklórno-dramatického pásmo Z rozprávky do rozprávky je pripravené o 13.00 hodine. V kultúrnom dome sa predstavia detské folklórne súbory Brezinky z Polomky, Lieskovček z Rimavskej Soboty, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty a detskí sólisti speváci zo Slavošoviec. V závere programu bude vyhodnotená súťaž o najkrajšiu Lucku a najškaredšiu strigu.
Program v kultúrnom dome pre širokú divácku verejnosť začne od 17.00 hodiny - pod názvom Z kasny do priaškrinka. Predstavia sa v ňom folklórne rodiny Márie Knižkovej z Telgártu a Márie Hlaváčovej z Gočova. Spolu s nimi budú účinkovať aj folklórne skupiny Telgárt z Telgártu, Gočovan z Gočova a ich hostia Juraj Kováč z Vlachova a Lunterovci z Telgártu. Pozvanie prijal i zahraničný súbor ŠMYKŇA z Ostravy, ktorý sa divákom predstaví spevmi a tancami z Gemera.
Sobota sa už tradične bude niesť v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú ...
V dvojhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají v Obchodno – kultúrnom centre v Rožňave od 17.00 hodiny sa predstaví tristo účinkujúcich - z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty, Rožňavy, Pohorelej, Rožňavského Bystrého a členovia hosťujúceho folklórneho súboru z Ostravy. Programy bude uvádzať Katarína Birková.
Pripravené sú aj sprievodné podujatia – Jedna druhej riekla – pozývačky v Rožňave, Rozprávkové deti - vzdelávacie podujatie v Slavošovciach pre vedúcich detských folklórnych kolektívov a učiteľov regionálnej a hudobnej výchovy, súťaže: Z kasny do priaškrinka - o objavenú a zabudnutú pesničku, Drotár – o najzručnejšieho gazdu roka a remeselníka, Papcún - o najlepšiu gazdinú roka a najlepšie gemerské jedlo či koláč.
Folkloristov čaká množstvo zaujímavých aktivít aj po ukončení hlavného sobotňajšieho programu. V priestoroch historickej Radnice v Rožňave odborný seminár, vyhodnotenia súťaží Drotár, Papcún a Z kasny do priaškrinka, udelenie titulu Gazda roka a Gazdiná roka a samozrejme aj tradičná ľudová zábava pri muzike, speve a tanci.
Tlačová správa GOS - Božena Miháliková
PLAGÁT SLÁVNOSTÍ ROK NA GEMERI 2010
{gallery}kultura/tradicie/rok{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 05 november 2010 22:31
Rok na Gemeri tohto roku s novými zaujímavými aktivitami a programami a pre všetkých Doporučený
Napísal(a) Božena Miháliková
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu, starej Gemerskej župy, do ktorej v minulosti patrili obce dnešného Gemera i Horehronia, sú zamerané na konfrontáciu a prezentáciu zvykov a obyčají, piesní, tancov, folklórnych rodín, remesiel i jedál dvoch krajov a ôsmich okresov. Realizujú sa dva dni, v piatok v Slavošovciach, v rodisku Pavla Dobšinského, a v sobotu v Rožňave. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, finančne ho podporili Košický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.
Organizátori Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, obec
Zverejnené v
Správy z Gemera
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.