Na začiatku procesu bolo vážne ochorenie
Autor myšlienky, Ing. Szanyi sa nezameral na výskum humínových kyselín a následnú výrobu prípravkov s ich obsahom náhodou, bol za tým náročný osobný príbeh – onkologické ochorenie. Zaujímal sa, čo by bolo v jeho situácii účinné. „Priatelia mi doniesli zo zahraničia, kvôli inej záležitosti, dva produkty s humínovými kyselinami, prvý bol určený pre zvieratá a druhý na pôdnu aplikáciu.“ Po krátkom skúmaní látok a ich vlastností pôsobiacich na živý organizmus, potreboval si tieto výrobky urýchlene overiť. „Po 3-mesačnej aplikácii produktu pre zvieratá ma operovali, avšak žiadne doliečovanie chemoterapiou, ani inou liečebnou metódou nebolo absolútne potrebné.“
Odvtedy denne, takmer dvadsať rokov pravidelne užíva vlastnou spoločnosťou vyvinutý a overený produkt s prírodnými humínovými kyselinami. „Vo veku 76 rokov ďalej vediem svoju spoločnosť. Organizujem naďalej v špecializovanej firme výskum a výrobu aktívnych prírodných humínových látok s jediným cieľom – poskytnúť ľuďom produkt s preventívnym účinkom na predchádzanie civilizačných chorôb a v súlade s lekárskou vedou a zdravotnou starostlivosťou, zapracovať ho do jednotlivých terapeutických procesov. “Samofinancovanie náročného výskumu zabezpečoval Ing. Szanyi v minulosti peniazmi získanými z predaja vlastných produktov, určených najmä pre živočíšnu a rastlinnú poľnohospodársku výrobu, dnes už aj z produkcie prípravkov na humánne účely.
Zázrak menom humínová kyselina
Sila prírody, je podľa jeho slov obsiahnutá v humínovej kyseline, v látke, ktorá sa nachádza v pôdnom humuse, na celej planéte, v bioaktívnom stave. „Bez prítomnosti tejto zlúčeniny, by neexistoval život v pôde, neboli by dostupné živiny pre zvieratá, ale ani pre ľudstvo.“ Upozorňuje, že v koncentrovanej podobe boli objavené v oxihumolite – leonardite, v ktorom vznikali humifikáciou pralesov, udusených sopečným popolom, minimálne 35 miliónov rokov.
Napriek spomenutému, je možné, že časti laickej verejnosti názov humínové kyseliny (HK) nie je známy, odborná obec však vie, že sú to prírodné látky vznikajúce rozkladom prevažne rastlinnej biomasy. Proces podporuje pôsobenie bežných mikroorganizmov.
Už v dávnoveku sa HK využívali na liečenie ľudí, hlavne zápalov. Dnes už vieme, že sú prírodným antibiotikom. Ich pozitívne účinky preverili storočia pri liečbe veľkého množstva ochorení: zápalových procesov orgánov, gastrointestinálnych ochorení (chorôb tráviaceho systému – pažeráka, žalúdka, čriev), otráv, rakoviny, cukrovky, infekčných ochorení, anémie (ľudovo povedané chudokrvnosti) a ďalších chorôb. Vysoký obsah HK je aj v bahne, ktoré je využívané v kúpeľníctve (v balneoterapii).
Prevencia i liečba
Produktová rada pripravovaných produktov pre humánne využitie vyrábaná v košickej firme má názov HUMAC® Nativ. Sú zaradené zatiaľ v kategórii výživových doplnkov pre zvieratá, sú však už aj registrovanými liekmi, ale tiež iba pre veterinárnu oblasť. „Predaj produktov rady HUMAC® je sprístupnený od októbra 2021. Sortiment rady Nativ sa postupne rozširuje pre preventívne aj terapeutické humánne (pre ľudí) využitie. Naša firma zabezpečuje proces ich výroby od banskej ťažby až po prípravu suroviny vo vlastnej povolenej výrobe a finalizuje produkty vo farmaceutických podnikoch. Výrobný proces je certifikovaný v režimoch GMP a Kosher. Ochrana produktu je ošetrená ochrannou známkou ®,“ zdôrazňuje Gejza Szanyi. Jeho účinnosť je vyvolaná takzvane aktiváciou humínových kyselín, ktorá je výsledkom výskumu a vývoja spoločnosti v poslednom desaťročí. Podľa Szanyiho chystá sa tiež podanie patentovej ochrany procesu aktivácie. „Zatiaľ sme objavili iba jedinú farmaceutickú spoločnosť na svete, ktorá sa snaží o podobný spôsob aktivácie prírodnej suroviny bez chemických prísad, tá však už má patentovaný výstup.“
Využitie produktov spoločnosti HUMAC, s. r. o.
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí ľudia dnes až príliš dbajú o svoje zdravie, a to tak fyzické ako aj psychické. Vďaka tomu prepadli zdravému štýlu života – primerane sa stravujú, cvičia a venujú sa komplexnej starostlivosti o telo. Cieľ je jasný, predchádzať zvolenými postupmi nielen stresu a následne chorobám, ale dosiahnuť tým duševnú i telesnú harmóniu a pohodu. „Produkty spoločnosti HUMAC, s. r. o. tvoria vhodný prírodný doplnok stravy, obsahujú všetky prírodné aminokyseliny, tiež makro, mikro i stopové prvky, ktoré obsahuje Mendelejevova tabuľka v chelátových väzbách, prístupných na prijatie organizmom, podporujúce imunitu, trávenie a hĺbkovú detoxikáciu organizmu,“ hovorí renomovaný Košičan.
Spresňuje, že okrem bežných ľudí, siahajú po ich prípravkoch aj farmári, chovatelia hospodárskych zvierat, ale aj domácich miláčikov. Produkty prispievajú k zlepšeniu kondície, imunity a produkčného zdravia hovädzieho dobytka, oviec, koní, ošípaných, včiel, psov a mačiek.
„Bokom neostávajú ani poľnohospodári a pestovatelia zeleniny, obilia a ovocia. Aplikácia prípravkov pre toto odvetvie hospodárstva priniesla úspechy nielen v stimulovaní úrodnosti pôdy, ale tiež v zlepšení kvality a čistoty potravinovej produkcie.“
Včely – indikátory zníženej toxicity
Humínové kyseliny viažu ťažké a toxické kovy, pesticídy, herbicídy a ďalšie toxíny do komplexov nevyužiteľných pre rastliny a stabilizujú pH v pôde. Takto podstatne znižujú obsah toxických látok v produktoch rastlinnej výroby. „Výrazné je to v prípade kvetného peľu pre včely, ktoré rozpoznajú jeho čistotu. Pozorujeme potom intenzívnejšie opeľovanie plodín,“ poznamenáva Gejza Szanyi. Produkt poskytuje včelstvám ochranu pred postrekmi poľnohospodárskych plodín absorpciou toxínov v tráviacom trakte a medonosný hmyz vďaka tomu prežije.
„Naša spoločnosť vyvinula aj tekutú prírodnú aktivovanú formu humínových látok nielen pre včely, teľatá, ale aj pre deti.“
Detoxikácia subjektov životného prostredia a následné zabezpečenie ľudstva dostatočným množstvom zdravotne nezávadných potravín sú preto prioritné. Ich produkcia priamo súvisí so zdravím a kvalitou orných pôd, poľnohospodárskej úrody a živočíšnej produkcie – inak povedané – zdravím a kvalitou celého potravinového reťazca.
„Riešením na jeho ozdravenie by mohli byť výrobky na báze prírodných aktivovaných humínových kyselín. Je potrebné pritom zohľadniť všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú v systéme: pôda – rastlina – zviera – produkt – človek, pri súčasnom obmedzení ďalšieho znečistenia, ktoré ľudstvo neustále produkuje svojou činnosťou,“ tvrdí konateľ spoločnosti.
Výsledky výskumov firmy za posledné desaťročia ukazujú, že v tom môžu ľuďom významne pomôcť HK, ktoré v spomínanom systéme pôsobia nielen ako intenzifikačný faktor, ale i prostriedok na zníženie zdravotných rizík. „Príjem humínových kyselín nielen redukuje vstrebávanie ťažkých kovov a iných toxických látok, ale zároveň doplnením potrebných stopových prvkov a minerálnych látok do organizmu posilňuje imunitný systém,“ pripomenul Szanyi.
Dlhoročná tradícia
Spoločnosť HUMAC, s.r.o., Košice, sa od svojho vzniku v roku 2008 zameriava na vytvorenie produktov na báze aktivovaných prírodných humínových kyselín, ktoré prispievajú k ozdraveniu celého potravinového reťazca.
Všetky produkty firmy sú vyrábané v 100% prírodnej kvalite z humínových látok získaných ťažbou oxihumolitu – leonarditu z ložiska, ktoré je majetkom konzorcia firiem s účasťou aj košickej spoločnosti. „V súčasnosti sme výrobcom prípravkov pre pôdu vo forme pôdnych kondicionérov, pre zvieratá veterinárnych produktov, kŕmnych surovín, špecifických výrobkov na znižovanie toxicity životného prostredia, tiež výživových doplnkov na humánne (pre ľudí) použitie,“ spresnil na záver Gejza Szanyi s dodatkom, že sú registrovaným výrobným krmivárskym podnikom s číslom SK 100900, C1V, E so sídlom v Rešici pri Košiciach a povolenou výrobou výživových doplnkov v Moldave nad Bodvou. Produkty HUMAC® sú vyrábané s certifikátom HACCP a GMP + FSA.
Oddelenie PR a komunikácie
HUMAC, s .r. o.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).