Na začiatku procesu bolo vážne ochorenie
Autor myšlienky, Ing. Szanyi sa nezameral na výskum humínových kyselín a následnú výrobu prípravkov s ich obsahom náhodou, bol za tým náročný osobný príbeh – onkologické ochorenie. Zaujímal sa, čo by bolo v jeho situácii účinné. „Priatelia mi doniesli zo zahraničia, kvôli inej záležitosti, dva produkty s humínovými kyselinami, prvý bol určený pre zvieratá a druhý na pôdnu aplikáciu.“ Po krátkom skúmaní látok a ich vlastností pôsobiacich na živý organizmus, potreboval si tieto výrobky urýchlene overiť. „Po 3-mesačnej aplikácii produktu pre zvieratá ma operovali, avšak žiadne doliečovanie chemoterapiou, ani inou liečebnou metódou nebolo absolútne potrebné.“
Odvtedy denne, takmer dvadsať rokov pravidelne užíva vlastnou spoločnosťou vyvinutý a overený produkt s prírodnými humínovými kyselinami. „Vo veku 76 rokov ďalej vediem svoju spoločnosť. Organizujem naďalej v špecializovanej firme výskum a výrobu aktívnych prírodných humínových látok s jediným cieľom – poskytnúť ľuďom produkt s preventívnym účinkom na predchádzanie civilizačných chorôb a v súlade s lekárskou vedou a zdravotnou starostlivosťou, zapracovať ho do jednotlivých terapeutických procesov. “Samofinancovanie náročného výskumu zabezpečoval Ing. Szanyi v minulosti peniazmi získanými z predaja vlastných produktov, určených najmä pre živočíšnu a rastlinnú poľnohospodársku výrobu, dnes už aj z produkcie prípravkov na humánne účely.
Zázrak menom humínová kyselina
Sila prírody, je podľa jeho slov obsiahnutá v humínovej kyseline, v látke, ktorá sa nachádza v pôdnom humuse, na celej planéte, v bioaktívnom stave. „Bez prítomnosti tejto zlúčeniny, by neexistoval život v pôde, neboli by dostupné živiny pre zvieratá, ale ani pre ľudstvo.“ Upozorňuje, že v koncentrovanej podobe boli objavené v oxihumolite – leonardite, v ktorom vznikali humifikáciou pralesov, udusených sopečným popolom, minimálne 35 miliónov rokov.
Napriek spomenutému, je možné, že časti laickej verejnosti názov humínové kyseliny (HK) nie je známy, odborná obec však vie, že sú to prírodné látky vznikajúce rozkladom prevažne rastlinnej biomasy. Proces podporuje pôsobenie bežných mikroorganizmov.
Už v dávnoveku sa HK využívali na liečenie ľudí, hlavne zápalov. Dnes už vieme, že sú prírodným antibiotikom. Ich pozitívne účinky preverili storočia pri liečbe veľkého množstva ochorení: zápalových procesov orgánov, gastrointestinálnych ochorení (chorôb tráviaceho systému – pažeráka, žalúdka, čriev), otráv, rakoviny, cukrovky, infekčných ochorení, anémie (ľudovo povedané chudokrvnosti) a ďalších chorôb. Vysoký obsah HK je aj v bahne, ktoré je využívané v kúpeľníctve (v balneoterapii).
Prevencia i liečba
Produktová rada pripravovaných produktov pre humánne využitie vyrábaná v košickej firme má názov HUMAC® Nativ. Sú zaradené zatiaľ v kategórii výživových doplnkov pre zvieratá, sú však už aj registrovanými liekmi, ale tiež iba pre veterinárnu oblasť. „Predaj produktov rady HUMAC® je sprístupnený od októbra 2021. Sortiment rady Nativ sa postupne rozširuje pre preventívne aj terapeutické humánne (pre ľudí) využitie. Naša firma zabezpečuje proces ich výroby od banskej ťažby až po prípravu suroviny vo vlastnej povolenej výrobe a finalizuje produkty vo farmaceutických podnikoch. Výrobný proces je certifikovaný v režimoch GMP a Kosher. Ochrana produktu je ošetrená ochrannou známkou ®,“ zdôrazňuje Gejza Szanyi. Jeho účinnosť je vyvolaná takzvane aktiváciou humínových kyselín, ktorá je výsledkom výskumu a vývoja spoločnosti v poslednom desaťročí. Podľa Szanyiho chystá sa tiež podanie patentovej ochrany procesu aktivácie. „Zatiaľ sme objavili iba jedinú farmaceutickú spoločnosť na svete, ktorá sa snaží o podobný spôsob aktivácie prírodnej suroviny bez chemických prísad, tá však už má patentovaný výstup.“
Využitie produktov spoločnosti HUMAC, s. r. o.
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí ľudia dnes až príliš dbajú o svoje zdravie, a to tak fyzické ako aj psychické. Vďaka tomu prepadli zdravému štýlu života – primerane sa stravujú, cvičia a venujú sa komplexnej starostlivosti o telo. Cieľ je jasný, predchádzať zvolenými postupmi nielen stresu a následne chorobám, ale dosiahnuť tým duševnú i telesnú harmóniu a pohodu. „Produkty spoločnosti HUMAC, s. r. o. tvoria vhodný prírodný doplnok stravy, obsahujú všetky prírodné aminokyseliny, tiež makro, mikro i stopové prvky, ktoré obsahuje Mendelejevova tabuľka v chelátových väzbách, prístupných na prijatie organizmom, podporujúce imunitu, trávenie a hĺbkovú detoxikáciu organizmu,“ hovorí renomovaný Košičan.
Spresňuje, že okrem bežných ľudí, siahajú po ich prípravkoch aj farmári, chovatelia hospodárskych zvierat, ale aj domácich miláčikov. Produkty prispievajú k zlepšeniu kondície, imunity a produkčného zdravia hovädzieho dobytka, oviec, koní, ošípaných, včiel, psov a mačiek.
„Bokom neostávajú ani poľnohospodári a pestovatelia zeleniny, obilia a ovocia. Aplikácia prípravkov pre toto odvetvie hospodárstva priniesla úspechy nielen v stimulovaní úrodnosti pôdy, ale tiež v zlepšení kvality a čistoty potravinovej produkcie.“
Včely – indikátory zníženej toxicity
Humínové kyseliny viažu ťažké a toxické kovy, pesticídy, herbicídy a ďalšie toxíny do komplexov nevyužiteľných pre rastliny a stabilizujú pH v pôde. Takto podstatne znižujú obsah toxických látok v produktoch rastlinnej výroby. „Výrazné je to v prípade kvetného peľu pre včely, ktoré rozpoznajú jeho čistotu. Pozorujeme potom intenzívnejšie opeľovanie plodín,“ poznamenáva Gejza Szanyi. Produkt poskytuje včelstvám ochranu pred postrekmi poľnohospodárskych plodín absorpciou toxínov v tráviacom trakte a medonosný hmyz vďaka tomu prežije.
„Naša spoločnosť vyvinula aj tekutú prírodnú aktivovanú formu humínových látok nielen pre včely, teľatá, ale aj pre deti.“
Detoxikácia subjektov životného prostredia a následné zabezpečenie ľudstva dostatočným množstvom zdravotne nezávadných potravín sú preto prioritné. Ich produkcia priamo súvisí so zdravím a kvalitou orných pôd, poľnohospodárskej úrody a živočíšnej produkcie – inak povedané – zdravím a kvalitou celého potravinového reťazca.
„Riešením na jeho ozdravenie by mohli byť výrobky na báze prírodných aktivovaných humínových kyselín. Je potrebné pritom zohľadniť všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú v systéme: pôda – rastlina – zviera – produkt – človek, pri súčasnom obmedzení ďalšieho znečistenia, ktoré ľudstvo neustále produkuje svojou činnosťou,“ tvrdí konateľ spoločnosti.
Výsledky výskumov firmy za posledné desaťročia ukazujú, že v tom môžu ľuďom významne pomôcť HK, ktoré v spomínanom systéme pôsobia nielen ako intenzifikačný faktor, ale i prostriedok na zníženie zdravotných rizík. „Príjem humínových kyselín nielen redukuje vstrebávanie ťažkých kovov a iných toxických látok, ale zároveň doplnením potrebných stopových prvkov a minerálnych látok do organizmu posilňuje imunitný systém,“ pripomenul Szanyi.
Dlhoročná tradícia
Spoločnosť HUMAC, s.r.o., Košice, sa od svojho vzniku v roku 2008 zameriava na vytvorenie produktov na báze aktivovaných prírodných humínových kyselín, ktoré prispievajú k ozdraveniu celého potravinového reťazca.
Všetky produkty firmy sú vyrábané v 100% prírodnej kvalite z humínových látok získaných ťažbou oxihumolitu – leonarditu z ložiska, ktoré je majetkom konzorcia firiem s účasťou aj košickej spoločnosti. „V súčasnosti sme výrobcom prípravkov pre pôdu vo forme pôdnych kondicionérov, pre zvieratá veterinárnych produktov, kŕmnych surovín, špecifických výrobkov na znižovanie toxicity životného prostredia, tiež výživových doplnkov na humánne (pre ľudí) použitie,“ spresnil na záver Gejza Szanyi s dodatkom, že sú registrovaným výrobným krmivárskym podnikom s číslom SK 100900, C1V, E so sídlom v Rešici pri Košiciach a povolenou výrobou výživových doplnkov v Moldave nad Bodvou. Produkty HUMAC® sú vyrábané s certifikátom HACCP a GMP + FSA.
Oddelenie PR a komunikácie
HUMAC, s .r. o.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.