Košice (14)
Spoločnosť Humac Košice a jej pozoruhodné výsledky
Napísal(a) O PR a K HUMAC s.r.o.
Spoločnosť HUMAC, s.r.o., Košice, založil v roku 2008 jej súčasný konateľ, systémový inžinier Gejza Szanyi. Košičanovi, spolu s kolektívom odborníkov, vedcov a ďalších domácich i zahraničných spolupracovníkov sa podarilo priniesť na slovenský i zahraničný trh produkty, ktoré získali za našimi hranicami nielen uznanie, ale aj mnoho vyznamenaní. Na Slovensku však, nie sú, bohužiaľ, tieto prípravky so širokým spektrom využitia (humánne, veterinárne, ekologické), vyvinuté na báze prírodných humínových kyselín a vyrobené z ekologicky čistých zdrojov, dostatočne docenené.
Spoločnosť vyrába produkty na zníženie toxicity kontaminovaných pôd pri sanácii životného prostredia, pôdny kondicionér na zlepšenie úrodnosti, zabezpečenie produkčného zdravia vo veľkochovoch, ale aj imunity malých zvierat. V humánnej oblasti (pre ľudí) na zníženie prijatých toxínov zo stravy, doplnenie makro i mikro živín a stopových prvkov, ktoré chýbajú v prijímanej potrave, produkty, ktoré pôsobia preventívne na vznik civilizačných chorôb, vrátane nádorových ochorení a zníženie ťažkých kovov v živých organizmoch.
Pozvanie na výstavu ľudových hudobných nástrojov
Napísal(a) A. Kleinová
Poklady tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nám naši predkovia zanechali. Gemerské osvetové stredisko (GOS) a Východoslovenské múzeum v Košiciach (VSM), kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozývajú na výstavu ľudových hudobných nástrojov vyrobených zručnými majstrami Remeselníckeho inkubátora (RINK). Vernisáž výstavy Inšpirované minulosťou sa uskutoční 24. októbra 2024 o 16:30 v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9/A v Košiciach.
Hudobné nástroje vznikali už v dávnom stredoveku, predkovia ich vytvárali celé tisícročia. Na ich výrobu využívali rôzny prírodný materiál, napríklad kosti, zvieracie rohy, drevo. V porovnaní so súčasným hudobným inštrumentárom neboli hudobné nástroje primárne určené pre zábavu, ale boli významným doplnkom života ľudí, komunikácie, individuálnej výpovede človeka. Slovenský ľudový inštrumentár je veľmi rozmanitý, autentický hudobný prejav na týchto nástrojoch je obrazom hudobnej vyspelosti každej krajiny. Vyše 210 typov nástrojov je známych aj v našej oblasti.
Nech vám padne na úžitok – unikátna výstava Amálie Holíkovej putuje do Košíc
Napísal(a) R. Šimko
Remeselnícky inkubátor (RINK) v spolupráci s Gemerským osvetovým strediskom a Východoslovenským múzeom – kultúrnymi zariadeniami Košického samosprávneho kraja, pozývajú nadšencov umenia na autorskú výstavu keramikárky Amálie Holíkovej do Domu remesiel v Košiciach. Slávnostné otvorenie výstavy Nech vám padne na úžitok, ktoré v sebe skrýva niekoľko prekvapení sa uskutoční 30. novembra 2022 o 16.00 hodine. V prípade priaznivého počasia autorka predvedie aj exkluzívnu ukážku výpalu v peci Raku. „Japonské slovo Raku znamená radosť. Tento stav mysle sprevádza najmä poslednú fázu technológie výroby, teda samotný výpal. Výsledok výpalu je do istej miery ovplyvniteľný, avšak stále v sebe nesie veľkú dávku nepredvídateľnosti. Práve toto napätie, okrem fyzickej prítomnosti ohňa a dymu, je najväčším zdrojom radosti,“ približuje očakávané prekvapenie a zážitok z procesu výpalu manažér RINK Peter Novotný.
O vianočnú atmosféru sa postarajú remeselníci z celého Košického kraja
Napísal(a) R. Šimko
V košickom OC Optima sa od 6. do 18. decembra 2022 uskutočnia vianočné trhy tradičných remesiel ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja. Tento tradičný jarmok prináša do Košíc Remeselnícky inkubátor, známy ako RINK a ponesie názov Remeselné Vianoce.
Počas dvoch adventných týždňov RINK naplní predajné stánky viac než stovkou remeselníkov z Košického kraja. Návštevníci si budú môcť zaobstarať výrobky z dreva, kože, hliny či kovu. Na predaj budú aj produkty z medu, ovocia a ručne šité hračky. Pestrú paletu výrobkov dostupných v ôsmich stánkoch doplní aj predvádzanie tradičných remesiel. Záujemcovia dostanú príležitosť si vyskúšať točenie na hrnčiarskom kruhu, výrobu kožených náramkov ako aj paličkovanie, drôtovanie, plstenie či zdobenie perníkov.
Čestná cena predsedu Košického samosprávneho kraja, in memoriam aj pani Helene Mišurdovej
Napísal(a) M. K.
„Hodnota človeka sa nedá vyvážiť peniazmi. O skutočne hodnotných, šikovných a húževnatých ľudí nie je na východe núdza. Doma aj za hranicami ukazujú, že vytrvalosť prináša výsledky. Takýchto ľudí si váži aj Košický samosprávny kraj.“ Týmito slovami sa všetkým zúčastneným prihovoril predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka v sobotu 4. septembra 2021 v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa konal slávnostný ceremoniál udeľovania najvyšších verejných ocenení Košického samosprávneho kraja za rok 2020.
Spomedzi devätnástich ocenených osobností a dvoch kolektívov bola udelená Čestná cenu predsedu Košického samosprávneho kraja, in memoriam aj pani Helene Mišurdovej, obyvateľke obce Rakovnica. Medzi ďalšími ocenenými boli napríklad aj také osobnosti ako prof. MgA. Juraj Jakubisko, filmový režisér, scenárista, kameraman, alebo osobnosti späté s Gemerom a Rožňavou, ako Norbert Werner, astrofyzik, doc. Mgr. Jurina Rusnáková, romologička, pedagogička, či prof. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., právnik a pedagóg.
Malý jarmok remeselníkov z Košického kraja opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach
Napísal(a) A. Kleinová
Obdivovatelia tradičného ľudového remesla sa môžu tešiť na Malý jarmok tradičných remesiel ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja. Uskutoční sa od 16. do 17. septembra 2021 pod hlavičkou Remeselníckeho inkubátora (RINK). Ten založil Košický samosprávny kraj a Gemerské osvetové stredisko v roku 2019. Po vlaňajšom úspechu sa bude malý jarmok konať opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach.
„Tak ako každé odvetvie, pandémia ochromila aj remeselníkov, preto ma veľmi teší, že opäť dostanú príležitosť prezentovať svoje produkty a ukázať, ako sa vďaka RINK-u zdokonalili. Široká verejnosť tak na jednom mieste spozná šikovných východniarov z celého Košického kraja, ktorých združuje prvý župný remeselnícky inkubátor. Verím, že epidemiologická situácia dovolí realizovať podobné prehliadky umeleckej tvorby a hlavne umožní usporadúvať pre nich ďalšie vzdelávacie workshopy,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.