Na oslavách Dňa učiteľov, ktoré sa uskutočnilili 26. marca 2015 v Košiciach, o postavení učiteľov, o ich odmeňovaní, o kvalite vzdelávania. Košický samosprávny kraj ako najväčší zriaďovateľ stredných škôl môže dnes so zdvihnutou hlavou vstupovať do týchto diskusií, pretože oblasť školstva spravuje veľmi racionálne a zodpovedne. Verím, že to takto vníma aj väčšina pedagogických zamestnancov našich škôl. Stačí zobrať do úvahy jeden ukazovateľ: ak porovnáme priemernú mzdu stredoškolských učiteľov a priemernú mzdu zamestnancov všetkých rezortov v kraji, pomer je 1,14 v prospech učiteľov. Na Slovensku tak patríme k tým najlepším krajom."
„Stojíme na špici v odbornom vzdelávaní. Mohutná diskusia, ktorá sa v posledných týždňoch venovala zákonu o odbornom vzdelávaní, dáva za pravdu našim doterajším krokom. Pred nežnou revolúciou sme boli vzorom pre Európu. Mnohí ste zažili učilištia pri fabrikách s prepracovaným systémom prípravy vlastných kádrov. Máme vynikajúce historické skúsenosti s touto formou vzdelávania. Teraz sa k nej opäť vraciame a vzorom sú nám západné krajiny – Nemecko, Rakúsko. Odborné vzdelávanie nezačne fungovať skokom. Tam, kde máme systém centier odborného vzdelávania napojených na zamestnávateľov a pracoviská, môžeme pokračovať ďalej. Nie je nutné meniť to, čo sme vytvorili,“ dodal predseda KSK.
Zdôraznil záujem KSK o uznanie a povýšenie postavenia výchovných a kariérnych poradcov. Je nevyhnutné, aby sa výraznejšie posilnila ich pozícia, aby úväzok učiteľa bol znížený adekvátne k jeho výkonom výchovného či kariérneho poradcu. Kariérne poradenstvo sa musí začať prechodom zo základnej na strednú školu. Poradca by mal sledovať nielen školské výsledky, ale aj záujmovú činnosť žiaka, pracovať s rodičmi, analyzovať smerovanie žiaka na optimálnu školu.
„Žiak, jeho osobnosť, by mala hrať oveľa väčšiu úlohu pre všetkých. V poslednom čase sa stretávame s mnohými nezdravými prejavmi rýchleho sveta, ktorý žije viac na sociálnych sieťach a vo virtuálnom svete, ako medzi štyrmi očami rodiča a dieťaťa, učiteľa a žiaka. Byť učiteľom v dnešnej dobe nie je ľahké. Medzi ocenenými sú učiteľské osobnosti, ktoré si za katedrou odkrútili 30, 40, dokonca 50 rokov. Môžu porovnávať, hodnotiť, pomenovať príčiny, hľadať východiská, radiť mladším kolegom. Najpriamejšou, ale najzložitejšou a najťažšou cestou je nájsť si k žiakom cestu, byť im prísnym, ale férovým partnerom v náročnej životnej etape plnej hľadania,“ dodal Zdenko Trebuľa a zaželal všetkým pedagógom, aby mali veľa dôvodov byť hrdí na to, že sú učitelia, aby mali vnímavých žiakov, ktorí v učiteľoch nájdu inšpiráciu pre svoje vlastné životy.
Pedagógov na všetkých stredných školách v zriaďovateľskej pôsobonosti KSK pozdravila hlavná poradkyňa štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Soňa Hanzelovičová.
Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 27 pedagógov. Z regiónu horného Gemera to boli:
PaedDr. Katarína Adamková, Gymnázium P. J. Šafárika, Rožňava
Mgr. Vladimír Tománek, SOŠ technická Rožňava
Mgr. Zdenka Buzinkayová, SZŠ, Nám. 1. mája, Rožňava
Za všetkých študentov poďakovali vo vynikajúcom kultúrnom programe študenti hudby, tanca a hudobno-dramatického umenia z Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach a gastronomickými špecialitami študenti a pedagógovia Strednej odbornej školy J. Bocatia v Košiciach.
Autor: Zuzana Bobriková
(Zdroj: vucke.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.