Na Slovensku niet hádam občana, ktorý by nevedel, že v tomto mesiaci nás čakajú voľby do orgánov samosprávy obcí. Zvykneme ich pomenovať aj ako komunálne voľby. Budú to už šieste voľby od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a tretie voľby uskutočnené v tomto roku. Predseda Národnej rady SR určil deň ich konania na sobotu 15. novembra 2014 v čase od 7.00 hod. do 20.00 hod. V týchto dňoch prípravy na tento, pre nás všetkých dôležitý, deň vrcholia a všetko je už v štádiu ich dolaďovania. Z informácií poskytnutých Štatistickým úradom SR vyplýva, že voľby nových predstaviteľov sa uskutočnia v 2 926 obciach, mestách a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestských častí. Právo voliť majú u nás vyše štyri milióny voličov. Tam, kde starosta či primátor nebudú zvolení, do dvoch týždňov budú nové voľby. Pripomeňme si, že právo voliť v komunálnych voľbách majú tí občania Slovenskej republiky, ktorí majú v obci, alebo v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislave či v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň voliebdovŕšia 18 rokov veku. Prekážkou vo výkone volebného práva je: a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí, b) výkon trestu odňatia slobody a c) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Podotýkame, že okrem Slovákov tentokrát volia aj cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku. Podľa ministerstva vnútra je ich u nás približne 61 500.
Najmä pre tých, ktorí možnosť voliť budú mať po prvýkrát, ale aj ostatným pre lepšiu orientáciu pripomíname, že volič je povinný preukázať sa pred hlasovaním platným preukazom totožnosti. Po preukázaní totožnosti a po zázname v zozname voličov dostane volič vo volebnej miestnosti od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku opatrenú odtlačkom úradnej pečiatky obce alebo mesta a dva hlasovacie lístky a to: hlasovací lístok pre voľby starostu obce, v meste primátora -hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného, v meste mestského zastupiteľstva. (Určité rozdiely sú v mestách Bratislava a Košice, čo sa voličov v našom regióne netýka). Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov vstúpi volič do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, t.j. na odovzdanie hlasu vybraným kandidátom - zakrúžkovaním ich poradového čísla.
Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora mesta) zakrúžkuje volič poradové číslo len jedného kandidáta. Na hlasovacom lístku pre voľby poslancov obecného (mestského alebo miestneho zastupiteľstva) zakrúžkuje volič poradové čísla jednotlivých kandidátov, avšak najviac u toľkých kandidátov, aký počet poslancov má byť vo volebnom obvode zvolený (údaj je uvedený na hlasovacom lístku).
V regióne Gemera, t.zn. v obciach zaradených do volebných obvodov Rimavskej Soboty a Rožňavy je zriadených spolu 211 volebných okrskov (VO Rimavská Sobota má 149 a VO Rožňava 62 okrskov). Na funkciu primátorov miest a starostov obcí v nich kandiduje na Gemeri spolu 611 kandidátov. Z nich 192 kandiduje v obvode Rožňava a 419 kandidátov je zapísaných v obvode Rimavská Sobota. Dnes na základe údajovo ŠÚ SR už vieme, že voliči do nových orgánov samospráv nášho Gemera zvolia 1241 poslancov miestnych a obecných zastupiteľstiev. Tam, kde tomu bude ináč, voľby sa do dvoch týždňov budú musieť zopakovať.
Zároveň uverejňujeme zoznam kandidátov na funkciu starostov a primátorov v regióne Gemera (VO Rožňava a VO Rimavská Sobota).
Kandidáti z Gemera na primátorov a starostov
Spracoval Ondrej Doboš
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.