Na Slovensku niet hádam občana, ktorý by nevedel, že v tomto mesiaci nás čakajú voľby do orgánov samosprávy obcí. Zvykneme ich pomenovať aj ako komunálne voľby. Budú to už šieste voľby od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a tretie voľby uskutočnené v tomto roku. Predseda Národnej rady SR určil deň ich konania na sobotu 15. novembra 2014 v čase od 7.00 hod. do 20.00 hod. V týchto dňoch prípravy na tento, pre nás všetkých dôležitý, deň vrcholia a všetko je už v štádiu ich dolaďovania. Z informácií poskytnutých Štatistickým úradom SR vyplýva, že voľby nových predstaviteľov sa uskutočnia v 2 926 obciach, mestách a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestských častí. Právo voliť majú u nás vyše štyri milióny voličov. Tam, kde starosta či primátor nebudú zvolení, do dvoch týždňov budú nové voľby. Pripomeňme si, že právo voliť v komunálnych voľbách majú tí občania Slovenskej republiky, ktorí majú v obci, alebo v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislave či v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň voliebdovŕšia 18 rokov veku. Prekážkou vo výkone volebného práva je: a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí, b) výkon trestu odňatia slobody a c) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Podotýkame, že okrem Slovákov tentokrát volia aj cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku. Podľa ministerstva vnútra je ich u nás približne 61 500.
Najmä pre tých, ktorí možnosť voliť budú mať po prvýkrát, ale aj ostatným pre lepšiu orientáciu pripomíname, že volič je povinný preukázať sa pred hlasovaním platným preukazom totožnosti. Po preukázaní totožnosti a po zázname v zozname voličov dostane volič vo volebnej miestnosti od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku opatrenú odtlačkom úradnej pečiatky obce alebo mesta a dva hlasovacie lístky a to: hlasovací lístok pre voľby starostu obce, v meste primátora -hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného, v meste mestského zastupiteľstva. (Určité rozdiely sú v mestách Bratislava a Košice, čo sa voličov v našom regióne netýka). Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov vstúpi volič do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, t.j. na odovzdanie hlasu vybraným kandidátom - zakrúžkovaním ich poradového čísla.
Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora mesta) zakrúžkuje volič poradové číslo len jedného kandidáta. Na hlasovacom lístku pre voľby poslancov obecného (mestského alebo miestneho zastupiteľstva) zakrúžkuje volič poradové čísla jednotlivých kandidátov, avšak najviac u toľkých kandidátov, aký počet poslancov má byť vo volebnom obvode zvolený (údaj je uvedený na hlasovacom lístku).
V regióne Gemera, t.zn. v obciach zaradených do volebných obvodov Rimavskej Soboty a Rožňavy je zriadených spolu 211 volebných okrskov (VO Rimavská Sobota má 149 a VO Rožňava 62 okrskov). Na funkciu primátorov miest a starostov obcí v nich kandiduje na Gemeri spolu 611 kandidátov. Z nich 192 kandiduje v obvode Rožňava a 419 kandidátov je zapísaných v obvode Rimavská Sobota. Dnes na základe údajovo ŠÚ SR už vieme, že voliči do nových orgánov samospráv nášho Gemera zvolia 1241 poslancov miestnych a obecných zastupiteľstiev. Tam, kde tomu bude ináč, voľby sa do dvoch týždňov budú musieť zopakovať.
Zároveň uverejňujeme zoznam kandidátov na funkciu starostov a primátorov v regióne Gemera (VO Rožňava a VO Rimavská Sobota).
Kandidáti z Gemera na primátorov a starostov
Spracoval Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.