o takéto "divadlo" potrebné.
Pozrime sa ako dopadlo referendum na hornom Gemeri. Štatistický úrad Slovenskej republiky pohotovo zhromaždil údaje sobotného dňa, ktoré poskytli informácie i nám. Z nich vyplýva, že v 78 okrskov obvodu Rožňava sa na referende zúčastnilo 4008 oprávnených voličov, čo predstavuje iba 8,29 % zo všetkých zapísaných. Aj keď je celoslovenský priemer 21,42 aj z tohto údaju je vidieť, že referendu v tomto regiónu občania nevenovali veľkú pozornosť a doslova ho odignorovali. Zrejme mali na to svoj dôvod. Alebo... Pravda, nie vo všetkých volebných okrskoch či obciach. Z nasledovného prehľadu je zrejmé, že najväčšiu percentuálnu účasť mali predovšetkým obce, ktoré majú najmenší počet obyvateľov okresu:
|
OBVOD ROŽŇAVA:
|
OBVOD RIMAVSKÁ SOBOTA:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Aj keď vo väčších obciach a dvoch mestách okresu prišlo oveľa viac voličov, ani tí nepriniesli rozhodujúci výsledok v prospech referenda. Napríklad v Rožňave možnosť prejaviť sa v tomto demokratickom fenoméne využilo iba 1206 oprávnených voličov, čo predstavuje iba 8,6%. V Dobšinej iba 190 z 3672, ktorí boli oprávnení voliť. Z väčších obcí zaznamenali v Krásnohorskom Podhradí iba 7,00 %-nú účasť, v Plešivci dokonca iba 3,8 % (prišlo iba 72 voličov z 1881 oprávnených) a v Gemerskej Polome našlo cestu k referendovým urnám iba 121 občanov z 1628 oprávnených voličov, čo predstavuje priemernú účasť iba 7,4 %.
Ináč tomu nebolo ani v druhom gemerskom volebnom obvode, ktorý tvorili okresy Rimavská Sobota a Revúca. Jeho veľkosť sa prejavuje i v tom, že pre referendum určili až 208 okrskov. Iba v samotnej Rimavskej Sobote ich bolo až 21. Svoj rozhodnutie vyjadrilo prítomnosťou v ich priestoroch 8208 oprávnených voličov, ktorí tvorili iba 8,62 % zo všetkých zapísaných v referendových zoznamoch. Je to však iba necelá polovica takých, ktorí využili v prvú februárovú sobotu referendum na prejavenie svojej vôle v rámci Banskobystrického kraja (15,84%). Tento volebný obvod však priniesol veľmi rozdielne výsledky. Na jednej strane v Poproči dosiahli až 50%-nú účasť na referende, aby zároveň ako maják svietila obec Sútor, kde sa referenda nezúčastnil ani jeden z oprávnených. Dokonca sa v tomto smere neprejavili ani členovia okrskovej referendovej komisie. Z médií až zahanbujúco prenikla informácia od jedného z občanov rimavsko-sobotského okresu, že na referende sa nezúčastnil preto, lebo odmietol k vôli nemu cestovať autobusom až do Bratislavy.
Pozrime sa však bližšie na tento volebný obvod od najväčšej percentuálnej účasti smerom k najnižšej (vyššie v tabuľke):
Účastníci referenda sa vyjadrovali dosť jednoznačne na predložené tri otázky a drvivá väčšina z nich odpovedala na ich obsah súhlasné áno. Pravda ich percento je úmerné k tomu, ako voliči zvolili svoju účasť, či neúčasť v ňom.
V mestách obvodu Rimavská Sobota sa do hlasovania v referende zapojili voliči takto:
Hnúšťa - 7,82 %, Jelšava - 4,80 %, Revúca - 8,72 %, Rimavská Sobota - 7,93 %, Tisovec - 8,30 %, Tornaľa - 5,01 %.
Očakávam, že budúce referendá budú lepšie pripravené a budú mať väčší zmysel ako práve skončené.
Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.