V regióne horného Gemera sa v 88 obciach prezidentských volieb zúčastnilo 17 811 oprávnených voličov, čo predstavuje 38,29 %.
Spomedzi deviatich kandidátov v tomto regióne sa na kandidátskych listinách najčastejšie krúžkovali štyri mena: Peter Pelegríni, Ivan Korčok, Dezider Forró a Štefan Harabin. Zápisnice z okrskových volebných komisií potvrdzovali, že najviac hlasov získal Peter Pellegrini, a to až 7 010 hlasov, čo tvorilo 39,56 % voličov oprávnených voliť. Druhé mieste obsadil Ivan Korčok, ktorý v tomto regióne presvedčil 5 594 voličov, čo predstavovalo 31,57 zo všetkých voličov. Tretie miesto získal Kristián Forró s 2 122 hlasmi, čo je v percentuálnom vyjadrení 11,97 % z oprávnených voličov horného Gemera. Ako štvrtým najčastejšie voleným kandidátom sa stal Štefan Harabin, s dôverou 1911 voličov, čo predstavuje 10,78 % oprávnených voličov.
V 1. kole Peter Pellegrini (je politik, predseda strany Hlas a predseda parlamentu) najviac hlasov získal v 34 obciach okresu: Brzotín, Čierna Lehota, Dedinky, Dobšiná, Gemerská Poloma, Gemerská Panica, Gočaltovo, Gočovo, Hanková, Henckovce, Honce, Kobeliarovo, Koceľovce, Kunova Teplica, Markuška, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Petrovo, Plešivec, Rakovnica, Rejdová, Rochovce, Roštár, Rozložná, Rožňavské Bystré, Rudná, Slavec, Slavoška, Slavošovce, Stratená, Štítnik, Vlachovo, Vyšná Slaná.
Ivana Korčoka (slovenský politik a diplomat) pasovali na prezidenta v týchto obciach (10): Ardovo, Betliar, Brdárka, Čučma, Drnava, Jovice, Kováčová, Krásnohorské Podhradie, Lipovník, Lúčka, Rožňava.
Krisztián Forró (podnikateľ a politik maďarskej národnosti) prvenstvo získal v obciach (17): Bohúňovo, Bôrka, Bretka, Čoltovo, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Hrhov, Hrušov, Jablonov n/T, Kečovo, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Meliata, Pašková, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica.
Aj keď Štefan Harabin (slovenský právnik a sudca na dôchodku) nezískal väčšinu hlasov ani v jednej obci rožňavského okresu, podarilo sa mu aj tak o svojej kandidatúre presvedčiť vyše 10 percent oprávnených voličov horného Gemera.
Najväčšiu percentuálnu účasť z obcí horného Gemera zaznamenali v obci Stratená a to až 77,00 % a v obci Dedinky so 70,92 % zúčastnených voličov.
Najmenšiu účasť zápisnice potvrdili v obciach Pašková 14,75 %, Čoltovo 16,18 %, Kunova Teplica – 19,78 % a Roštár 19,90%.
V troch malých obciach obciach okresu Rožňava presvedčili voličov iba traja kandidáti, aby im dali svoj hlas. V obci Brdárka to boli: Korčok s 13 hlasmi, Pellegrini 6 a Matovič 1 hlas. V Hankovej: Pellegrini 25 hlasov, Harabin 4 a Korčok 3 hlasy. V Slavoške: Pellegrini získal 27 hlasov, Harabin 6 a Korčok 2.
Aj z týchto údajov vyplýva, že nie všade na hornom Gemeri pristupovali k tejto dôležitej udalosti tak, aby využili právo zúčastniť sa volieb takej významnej funkcie, akou je funkcia prezidenta Slovenskej republiky. Ako to preukážu v druhom kole, dozvieme sa 6. apríla 2024.
MG od
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-