V regióne horného Gemera sa v 88 obciach prezidentských volieb zúčastnilo 17 811 oprávnených voličov, čo predstavuje 38,29 %.
Spomedzi deviatich kandidátov v tomto regióne sa na kandidátskych listinách najčastejšie krúžkovali štyri mena: Peter Pelegríni, Ivan Korčok, Dezider Forró a Štefan Harabin. Zápisnice z okrskových volebných komisií potvrdzovali, že najviac hlasov získal Peter Pellegrini, a to až 7 010 hlasov, čo tvorilo 39,56 % voličov oprávnených voliť. Druhé mieste obsadil Ivan Korčok, ktorý v tomto regióne presvedčil 5 594 voličov, čo predstavovalo 31,57 zo všetkých voličov. Tretie miesto získal Kristián Forró s 2 122 hlasmi, čo je v percentuálnom vyjadrení 11,97 % z oprávnených voličov horného Gemera. Ako štvrtým najčastejšie voleným kandidátom sa stal Štefan Harabin, s dôverou 1911 voličov, čo predstavuje 10,78 % oprávnených voličov.

V 1. kole Peter Pellegrini (je politik, predseda strany Hlas a predseda parlamentu) najviac hlasov získal v 34 obciach okresu: Brzotín, Čierna Lehota, Dedinky, Dobšiná, Gemerská Poloma, Gemerská Panica, Gočaltovo, Gočovo, Hanková, Henckovce, Honce, Kobeliarovo, Koceľovce, Kunova Teplica, Markuška, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Petrovo, Plešivec, Rakovnica, Rejdová, Rochovce, Roštár, Rozložná, Rožňavské Bystré, Rudná, Slavec, Slavoška, Slavošovce, Stratená, Štítnik, Vlachovo, Vyšná Slaná.
Ivana Korčoka (slovenský politik a diplomat) pasovali na prezidenta v týchto obciach (10): Ardovo, Betliar, Brdárka, Čučma, Drnava, Jovice, Kováčová, Krásnohorské Podhradie, Lipovník, Lúčka, Rožňava.
Krisztián Forró (podnikateľ a politik maďarskej národnosti) prvenstvo získal v obciach (17): Bohúňovo, Bôrka, Bretka, Čoltovo, Dlhá Ves, Gemerská Hôrka, Hrhov, Hrušov, Jablonov n/T, Kečovo, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Meliata, Pašková, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica.
Aj keď Štefan Harabin (slovenský právnik a sudca na dôchodku) nezískal väčšinu hlasov ani v jednej obci rožňavského okresu, podarilo sa mu aj tak o svojej kandidatúre presvedčiť vyše 10 percent oprávnených voličov horného Gemera.
Najväčšiu percentuálnu účasť z obcí horného Gemera zaznamenali v obci Stratená a to až 77,00 % a v obci Dedinky so 70,92 % zúčastnených voličov.
Najmenšiu účasť zápisnice potvrdili v obciach Pašková 14,75 %, Čoltovo 16,18 %, Kunova Teplica – 19,78 % a Roštár 19,90%.
V troch malých obciach obciach okresu Rožňava presvedčili voličov iba traja kandidáti, aby im dali svoj hlas. V obci Brdárka to boli: Korčok s 13 hlasmi, Pellegrini 6 a Matovič 1 hlas. V Hankovej: Pellegrini 25 hlasov, Harabin 4 a Korčok 3 hlasy. V Slavoške: Pellegrini získal 27 hlasov, Harabin 6 a Korčok 2.
Aj z týchto údajov vyplýva, že nie všade na hornom Gemeri pristupovali k tejto dôležitej udalosti tak, aby využili právo zúčastniť sa volieb takej významnej funkcie, akou je funkcia prezidenta Slovenskej republiky. Ako to preukážu v druhom kole, dozvieme sa 6. apríla 2024.
MG od

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-