Trojdňový program sa odohrá na malej scéne priamo v centre obce, čiže na Pľacu, ako toto miesto nazývajú domáci obyvatelia. V programovej koncepcii je neodmysliteľne zastúpená odborno-edukačná, aj zábavná časť festivalu. Významný priestor dostanú ľudoví remeselníci a výrobcovia ľudovo-umeleckých predmetov i tradičná lokálna gastronómia a aktivity pre detského diváka. „Po minuloročnej, nedobrovoľnej prestávke sme k príprave festivalu pristupovali s rešpektom, zároveň s veľkou dávkou kreativity a odvahy. Aby sme eliminovali vysokú koncentráciu návštevníkov, namiesto amfiteátra sme vsadili na komornejšie, ale zaujímavejšie prostredie obce, o ktorej sa traduje, že je najrázovitejšou dedinou na Gemeri,“ uvádza Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave.
Na to, že sa bude celý festival niesť v znamení tradičného remesla poukazuje už jeho začiatok. Vo štvrtok 19. augusta budú prebiehať odborné prednášky a etnosemináre. Čaro modrotlače, jej históriu a technológiu výroby spojenú s výstavou priblíži Lucia Dovalová.
Odborníci, či laici pracujúci s folklórnym materiálom, získajú cenné rady od muzikologičky Alžbety Lukáčovej v rámci seminára na tému Výskum speváckej osobnosti. Jazykovedec, rodák z Rožňavy Gabriel Rožai predstaví metodickú príručku Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Štvrtkový večer ukončí tanečný dom v Hostinci pod Stolicou. Tanečník Róbert Sabol s kapelou Sajó banda bude vyučovať tance Olafská z Krivian, Cifry z Čierneho Balogu a rómske tance z Petrovian a Bardejova.
Čo dvor, to remeslo
Dávno pradávno sa vravievalo, že Jánošík svoj poklad zakopal v Rejdovej. Či to naozaj tak bolo dnes nikto nevie. Poklady však návštevníci určite objavia v unikátnych rejdovských dvoroch, kde budú prebiehať ukážky a predaj tradičných ľudových výrobkov od majstrov kožiarov, rezbárov, tkáčov, hrnčiarov, kováčov, čipkárok, krasličiarov, košikárov, šperkárov, drotárov, či včelárov. Nevšedné zážitky sľubujú aktivity v detskom, speváckom a filmovom dvore. Vo dvoroch tradičných špecialít nebudú chýbať ani lokálne dobroty.
„Smelo vojdite do dvora kováča a nechajte si ukuť sekeru, či vyrezať u rezbára lyžicu a varechu. Jedinečnosť gemerskej čipky, nádhera tradičných šperkov, precíznosť hrnčiarky a mnoho ďalšieho spestrí cestu po spoznávaní nielen gemerského remesla. Do sýta sa najedzte tradičnej a pohostinnej gemerskej kuchyne a nechajte svoje deti užívať atmosféru detského dvora, kde si vyrobia drevenú rybku, vyrazia mincu, zaspievajú, zatancujú, vyšantia sa na drevenom kolotoči,“ pozýva Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Lepšie raz zažiť, ako sto razy počuť
V piatok o 17:00 hodine jedinečné hlasy spevákov zo Šambrona umocnia v miestnom evanjelickom kostole bohoslužby, ktoré budú venované založeniu obce na valašskom práve. O hodinu neskôr za sprievodu domáceho kolektívu Hôra z Rejdovej a jeho hostí Gočovan z Gočova a Radzim z Vyšnej Slanej bude festival slávnostne otvorený.
V programe Ovce, mojo ovce sa predstavia parobci z kolektívov Hôra z Rejdovej, Dubina z Rožňavy a Stromíš z Vlachova. V scénicky spracovanom bloku priblížia tanečné a hudobné motívy pastierskej kultúry. Svadobnú tematiku s názvom Vešiľa uvedú kolektívy z rusínskych obcí Pača, Veľký Lipník, Šambron, Závadka a zoskupenie speváčok Fialky zo Spiša.
Záver piatkového programu Pri muzike bude patriť Horehroncom. Ľudová hudba Milana Berkyho dá možnosť rozkázať si tanečnej skupine Bočkoroši z Brezna a ženskej speváckej skupine z Telgáru. Bočkoroši – krpčiari nenechajú divákov bez pohybu a pripravia si pre nich školu tanca priamo na pľacu.
O zážitkoch, ochutnávkach, či priamom zapájaní sa do programu bude aj sobotňajší program 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu. Predstavenie pre najmenších A tá fuka fundaluka sľubuje naozajstný zážitok. Rozprávka Priadka a kráľ v podaní Divadla pod balkónom poučí najmenších o tom, aké je dôležité vážiť si poctivé remeslo.
Predstavia sa malí tanečníci, speváci a hudobníci z detských kolektívov Haviarik a Haviar z Rožňavy, Hájik z Rimavskej Soboty, Bambuchy z Gemerskej Polomy a Hanička z Košíc.
Šest mieškou orieškou je úryvok z textu piesne obľúbenej pri speve žien v kolese. Dievocké a ženské kolesá sú ústrednou témou programového bloku domácich folklórnych súborov a hostí. Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova a hosťujúci Heľpan z Heľpy vytvoria jedinečnú atmosféru, v ktorej si diváci užijú krásu ženských hlasov, tradičného odevu a tanečnej zručnosti. Nevšedný zážitok sľubujú záverečné programy Spieva celá dedina, či profilový program folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Úplný záver bude patriť vystúpeniu ľudovej hudby Stana Baláža z Raslavíc.
„Tohtoročný festival bude iný. Bude lepší? Bude horší? Zatiaľ to nik nevie. Jedno je ale isté - festivalový program predstaví vzácny folklórny materiál v autentickom prostredí, množstvo inšpiratívnych ľudí, tradičných procesov výroby a využitia prírodného materiálu, sprístupní rejdovské dvory a umožní bližšie spoznať pohostinnosť miestnych obyvateľov,“ konštatuje za hlavného organizátora Helena Novotná, riaditeľka GOS v Rožňave.
Organizátormi 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Podujatie sa bude riadiť semaforom pre kultúrne podujatia a aktuálne platnými vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR.
Kompletný program podujatia je zverejnený na www.gos.sk.
Mgr. Mária Hlaváčová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).