Trojdňový program sa odohrá na malej scéne priamo v centre obce, čiže na Pľacu, ako toto miesto nazývajú domáci obyvatelia. V programovej koncepcii je neodmysliteľne zastúpená odborno-edukačná, aj zábavná časť festivalu. Významný priestor dostanú ľudoví remeselníci a výrobcovia ľudovo-umeleckých predmetov i tradičná lokálna gastronómia a aktivity pre detského diváka. „Po minuloročnej, nedobrovoľnej prestávke sme k príprave festivalu pristupovali s rešpektom, zároveň s veľkou dávkou kreativity a odvahy. Aby sme eliminovali vysokú koncentráciu návštevníkov, namiesto amfiteátra sme vsadili na komornejšie, ale zaujímavejšie prostredie obce, o ktorej sa traduje, že je najrázovitejšou dedinou na Gemeri,“ uvádza Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave.
Na to, že sa bude celý festival niesť v znamení tradičného remesla poukazuje už jeho začiatok. Vo štvrtok 19. augusta budú prebiehať odborné prednášky a etnosemináre. Čaro modrotlače, jej históriu a technológiu výroby spojenú s výstavou priblíži Lucia Dovalová.
Odborníci, či laici pracujúci s folklórnym materiálom, získajú cenné rady od muzikologičky Alžbety Lukáčovej v rámci seminára na tému Výskum speváckej osobnosti. Jazykovedec, rodák z Rožňavy Gabriel Rožai predstaví metodickú príručku Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Štvrtkový večer ukončí tanečný dom v Hostinci pod Stolicou. Tanečník Róbert Sabol s kapelou Sajó banda bude vyučovať tance Olafská z Krivian, Cifry z Čierneho Balogu a rómske tance z Petrovian a Bardejova.
Čo dvor, to remeslo
Dávno pradávno sa vravievalo, že Jánošík svoj poklad zakopal v Rejdovej. Či to naozaj tak bolo dnes nikto nevie. Poklady však návštevníci určite objavia v unikátnych rejdovských dvoroch, kde budú prebiehať ukážky a predaj tradičných ľudových výrobkov od majstrov kožiarov, rezbárov, tkáčov, hrnčiarov, kováčov, čipkárok, krasličiarov, košikárov, šperkárov, drotárov, či včelárov. Nevšedné zážitky sľubujú aktivity v detskom, speváckom a filmovom dvore. Vo dvoroch tradičných špecialít nebudú chýbať ani lokálne dobroty.
„Smelo vojdite do dvora kováča a nechajte si ukuť sekeru, či vyrezať u rezbára lyžicu a varechu. Jedinečnosť gemerskej čipky, nádhera tradičných šperkov, precíznosť hrnčiarky a mnoho ďalšieho spestrí cestu po spoznávaní nielen gemerského remesla. Do sýta sa najedzte tradičnej a pohostinnej gemerskej kuchyne a nechajte svoje deti užívať atmosféru detského dvora, kde si vyrobia drevenú rybku, vyrazia mincu, zaspievajú, zatancujú, vyšantia sa na drevenom kolotoči,“ pozýva Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Lepšie raz zažiť, ako sto razy počuť
V piatok o 17:00 hodine jedinečné hlasy spevákov zo Šambrona umocnia v miestnom evanjelickom kostole bohoslužby, ktoré budú venované založeniu obce na valašskom práve. O hodinu neskôr za sprievodu domáceho kolektívu Hôra z Rejdovej a jeho hostí Gočovan z Gočova a Radzim z Vyšnej Slanej bude festival slávnostne otvorený.
V programe Ovce, mojo ovce sa predstavia parobci z kolektívov Hôra z Rejdovej, Dubina z Rožňavy a Stromíš z Vlachova. V scénicky spracovanom bloku priblížia tanečné a hudobné motívy pastierskej kultúry. Svadobnú tematiku s názvom Vešiľa uvedú kolektívy z rusínskych obcí Pača, Veľký Lipník, Šambron, Závadka a zoskupenie speváčok Fialky zo Spiša.
Záver piatkového programu Pri muzike bude patriť Horehroncom. Ľudová hudba Milana Berkyho dá možnosť rozkázať si tanečnej skupine Bočkoroši z Brezna a ženskej speváckej skupine z Telgáru. Bočkoroši – krpčiari nenechajú divákov bez pohybu a pripravia si pre nich školu tanca priamo na pľacu.
O zážitkoch, ochutnávkach, či priamom zapájaní sa do programu bude aj sobotňajší program 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu. Predstavenie pre najmenších A tá fuka fundaluka sľubuje naozajstný zážitok. Rozprávka Priadka a kráľ v podaní Divadla pod balkónom poučí najmenších o tom, aké je dôležité vážiť si poctivé remeslo.
Predstavia sa malí tanečníci, speváci a hudobníci z detských kolektívov Haviarik a Haviar z Rožňavy, Hájik z Rimavskej Soboty, Bambuchy z Gemerskej Polomy a Hanička z Košíc.
Šest mieškou orieškou je úryvok z textu piesne obľúbenej pri speve žien v kolese. Dievocké a ženské kolesá sú ústrednou témou programového bloku domácich folklórnych súborov a hostí. Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova a hosťujúci Heľpan z Heľpy vytvoria jedinečnú atmosféru, v ktorej si diváci užijú krásu ženských hlasov, tradičného odevu a tanečnej zručnosti. Nevšedný zážitok sľubujú záverečné programy Spieva celá dedina, či profilový program folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Úplný záver bude patriť vystúpeniu ľudovej hudby Stana Baláža z Raslavíc.
„Tohtoročný festival bude iný. Bude lepší? Bude horší? Zatiaľ to nik nevie. Jedno je ale isté - festivalový program predstaví vzácny folklórny materiál v autentickom prostredí, množstvo inšpiratívnych ľudí, tradičných procesov výroby a využitia prírodného materiálu, sprístupní rejdovské dvory a umožní bližšie spoznať pohostinnosť miestnych obyvateľov,“ konštatuje za hlavného organizátora Helena Novotná, riaditeľka GOS v Rožňave.
Organizátormi 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Podujatie sa bude riadiť semaforom pre kultúrne podujatia a aktuálne platnými vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR.
Kompletný program podujatia je zverejnený na www.gos.sk.
Mgr. Mária Hlaváčová



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-