Trojdňový program sa odohrá na malej scéne priamo v centre obce, čiže na Pľacu, ako toto miesto nazývajú domáci obyvatelia. V programovej koncepcii je neodmysliteľne zastúpená odborno-edukačná, aj zábavná časť festivalu. Významný priestor dostanú ľudoví remeselníci a výrobcovia ľudovo-umeleckých predmetov i tradičná lokálna gastronómia a aktivity pre detského diváka. „Po minuloročnej, nedobrovoľnej prestávke sme k príprave festivalu pristupovali s rešpektom, zároveň s veľkou dávkou kreativity a odvahy. Aby sme eliminovali vysokú koncentráciu návštevníkov, namiesto amfiteátra sme vsadili na komornejšie, ale zaujímavejšie prostredie obce, o ktorej sa traduje, že je najrázovitejšou dedinou na Gemeri,“ uvádza Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave.
Na to, že sa bude celý festival niesť v znamení tradičného remesla poukazuje už jeho začiatok. Vo štvrtok 19. augusta budú prebiehať odborné prednášky a etnosemináre. Čaro modrotlače, jej históriu a technológiu výroby spojenú s výstavou priblíži Lucia Dovalová.
Odborníci, či laici pracujúci s folklórnym materiálom, získajú cenné rady od muzikologičky Alžbety Lukáčovej v rámci seminára na tému Výskum speváckej osobnosti. Jazykovedec, rodák z Rožňavy Gabriel Rožai predstaví metodickú príručku Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Štvrtkový večer ukončí tanečný dom v Hostinci pod Stolicou. Tanečník Róbert Sabol s kapelou Sajó banda bude vyučovať tance Olafská z Krivian, Cifry z Čierneho Balogu a rómske tance z Petrovian a Bardejova.
Čo dvor, to remeslo
Dávno pradávno sa vravievalo, že Jánošík svoj poklad zakopal v Rejdovej. Či to naozaj tak bolo dnes nikto nevie. Poklady však návštevníci určite objavia v unikátnych rejdovských dvoroch, kde budú prebiehať ukážky a predaj tradičných ľudových výrobkov od majstrov kožiarov, rezbárov, tkáčov, hrnčiarov, kováčov, čipkárok, krasličiarov, košikárov, šperkárov, drotárov, či včelárov. Nevšedné zážitky sľubujú aktivity v detskom, speváckom a filmovom dvore. Vo dvoroch tradičných špecialít nebudú chýbať ani lokálne dobroty.
„Smelo vojdite do dvora kováča a nechajte si ukuť sekeru, či vyrezať u rezbára lyžicu a varechu. Jedinečnosť gemerskej čipky, nádhera tradičných šperkov, precíznosť hrnčiarky a mnoho ďalšieho spestrí cestu po spoznávaní nielen gemerského remesla. Do sýta sa najedzte tradičnej a pohostinnej gemerskej kuchyne a nechajte svoje deti užívať atmosféru detského dvora, kde si vyrobia drevenú rybku, vyrazia mincu, zaspievajú, zatancujú, vyšantia sa na drevenom kolotoči,“ pozýva Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Lepšie raz zažiť, ako sto razy počuť
V piatok o 17:00 hodine jedinečné hlasy spevákov zo Šambrona umocnia v miestnom evanjelickom kostole bohoslužby, ktoré budú venované založeniu obce na valašskom práve. O hodinu neskôr za sprievodu domáceho kolektívu Hôra z Rejdovej a jeho hostí Gočovan z Gočova a Radzim z Vyšnej Slanej bude festival slávnostne otvorený.
V programe Ovce, mojo ovce sa predstavia parobci z kolektívov Hôra z Rejdovej, Dubina z Rožňavy a Stromíš z Vlachova. V scénicky spracovanom bloku priblížia tanečné a hudobné motívy pastierskej kultúry. Svadobnú tematiku s názvom Vešiľa uvedú kolektívy z rusínskych obcí Pača, Veľký Lipník, Šambron, Závadka a zoskupenie speváčok Fialky zo Spiša.
Záver piatkového programu Pri muzike bude patriť Horehroncom. Ľudová hudba Milana Berkyho dá možnosť rozkázať si tanečnej skupine Bočkoroši z Brezna a ženskej speváckej skupine z Telgáru. Bočkoroši – krpčiari nenechajú divákov bez pohybu a pripravia si pre nich školu tanca priamo na pľacu.
O zážitkoch, ochutnávkach, či priamom zapájaní sa do programu bude aj sobotňajší program 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu. Predstavenie pre najmenších A tá fuka fundaluka sľubuje naozajstný zážitok. Rozprávka Priadka a kráľ v podaní Divadla pod balkónom poučí najmenších o tom, aké je dôležité vážiť si poctivé remeslo.
Predstavia sa malí tanečníci, speváci a hudobníci z detských kolektívov Haviarik a Haviar z Rožňavy, Hájik z Rimavskej Soboty, Bambuchy z Gemerskej Polomy a Hanička z Košíc.
Šest mieškou orieškou je úryvok z textu piesne obľúbenej pri speve žien v kolese. Dievocké a ženské kolesá sú ústrednou témou programového bloku domácich folklórnych súborov a hostí. Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova a hosťujúci Heľpan z Heľpy vytvoria jedinečnú atmosféru, v ktorej si diváci užijú krásu ženských hlasov, tradičného odevu a tanečnej zručnosti. Nevšedný zážitok sľubujú záverečné programy Spieva celá dedina, či profilový program folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Úplný záver bude patriť vystúpeniu ľudovej hudby Stana Baláža z Raslavíc.
„Tohtoročný festival bude iný. Bude lepší? Bude horší? Zatiaľ to nik nevie. Jedno je ale isté - festivalový program predstaví vzácny folklórny materiál v autentickom prostredí, množstvo inšpiratívnych ľudí, tradičných procesov výroby a využitia prírodného materiálu, sprístupní rejdovské dvory a umožní bližšie spoznať pohostinnosť miestnych obyvateľov,“ konštatuje za hlavného organizátora Helena Novotná, riaditeľka GOS v Rožňave.
Organizátormi 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Podujatie sa bude riadiť semaforom pre kultúrne podujatia a aktuálne platnými vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR.
Kompletný program podujatia je zverejnený na www.gos.sk.
Mgr. Mária Hlaváčová



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a