Trojdňový program sa odohrá na malej scéne priamo v centre obce, čiže na Pľacu, ako toto miesto nazývajú domáci obyvatelia. V programovej koncepcii je neodmysliteľne zastúpená odborno-edukačná, aj zábavná časť festivalu. Významný priestor dostanú ľudoví remeselníci a výrobcovia ľudovo-umeleckých predmetov i tradičná lokálna gastronómia a aktivity pre detského diváka. „Po minuloročnej, nedobrovoľnej prestávke sme k príprave festivalu pristupovali s rešpektom, zároveň s veľkou dávkou kreativity a odvahy. Aby sme eliminovali vysokú koncentráciu návštevníkov, namiesto amfiteátra sme vsadili na komornejšie, ale zaujímavejšie prostredie obce, o ktorej sa traduje, že je najrázovitejšou dedinou na Gemeri,“ uvádza Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave.
Na to, že sa bude celý festival niesť v znamení tradičného remesla poukazuje už jeho začiatok. Vo štvrtok 19. augusta budú prebiehať odborné prednášky a etnosemináre. Čaro modrotlače, jej históriu a technológiu výroby spojenú s výstavou priblíži Lucia Dovalová.
Odborníci, či laici pracujúci s folklórnym materiálom, získajú cenné rady od muzikologičky Alžbety Lukáčovej v rámci seminára na tému Výskum speváckej osobnosti. Jazykovedec, rodák z Rožňavy Gabriel Rožai predstaví metodickú príručku Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Štvrtkový večer ukončí tanečný dom v Hostinci pod Stolicou. Tanečník Róbert Sabol s kapelou Sajó banda bude vyučovať tance Olafská z Krivian, Cifry z Čierneho Balogu a rómske tance z Petrovian a Bardejova.
Čo dvor, to remeslo
Dávno pradávno sa vravievalo, že Jánošík svoj poklad zakopal v Rejdovej. Či to naozaj tak bolo dnes nikto nevie. Poklady však návštevníci určite objavia v unikátnych rejdovských dvoroch, kde budú prebiehať ukážky a predaj tradičných ľudových výrobkov od majstrov kožiarov, rezbárov, tkáčov, hrnčiarov, kováčov, čipkárok, krasličiarov, košikárov, šperkárov, drotárov, či včelárov. Nevšedné zážitky sľubujú aktivity v detskom, speváckom a filmovom dvore. Vo dvoroch tradičných špecialít nebudú chýbať ani lokálne dobroty.
„Smelo vojdite do dvora kováča a nechajte si ukuť sekeru, či vyrezať u rezbára lyžicu a varechu. Jedinečnosť gemerskej čipky, nádhera tradičných šperkov, precíznosť hrnčiarky a mnoho ďalšieho spestrí cestu po spoznávaní nielen gemerského remesla. Do sýta sa najedzte tradičnej a pohostinnej gemerskej kuchyne a nechajte svoje deti užívať atmosféru detského dvora, kde si vyrobia drevenú rybku, vyrazia mincu, zaspievajú, zatancujú, vyšantia sa na drevenom kolotoči,“ pozýva Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Lepšie raz zažiť, ako sto razy počuť
V piatok o 17:00 hodine jedinečné hlasy spevákov zo Šambrona umocnia v miestnom evanjelickom kostole bohoslužby, ktoré budú venované založeniu obce na valašskom práve. O hodinu neskôr za sprievodu domáceho kolektívu Hôra z Rejdovej a jeho hostí Gočovan z Gočova a Radzim z Vyšnej Slanej bude festival slávnostne otvorený.
V programe Ovce, mojo ovce sa predstavia parobci z kolektívov Hôra z Rejdovej, Dubina z Rožňavy a Stromíš z Vlachova. V scénicky spracovanom bloku priblížia tanečné a hudobné motívy pastierskej kultúry. Svadobnú tematiku s názvom Vešiľa uvedú kolektívy z rusínskych obcí Pača, Veľký Lipník, Šambron, Závadka a zoskupenie speváčok Fialky zo Spiša.
Záver piatkového programu Pri muzike bude patriť Horehroncom. Ľudová hudba Milana Berkyho dá možnosť rozkázať si tanečnej skupine Bočkoroši z Brezna a ženskej speváckej skupine z Telgáru. Bočkoroši – krpčiari nenechajú divákov bez pohybu a pripravia si pre nich školu tanca priamo na pľacu.
O zážitkoch, ochutnávkach, či priamom zapájaní sa do programu bude aj sobotňajší program 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu. Predstavenie pre najmenších A tá fuka fundaluka sľubuje naozajstný zážitok. Rozprávka Priadka a kráľ v podaní Divadla pod balkónom poučí najmenších o tom, aké je dôležité vážiť si poctivé remeslo.
Predstavia sa malí tanečníci, speváci a hudobníci z detských kolektívov Haviarik a Haviar z Rožňavy, Hájik z Rimavskej Soboty, Bambuchy z Gemerskej Polomy a Hanička z Košíc.
Šest mieškou orieškou je úryvok z textu piesne obľúbenej pri speve žien v kolese. Dievocké a ženské kolesá sú ústrednou témou programového bloku domácich folklórnych súborov a hostí. Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova a hosťujúci Heľpan z Heľpy vytvoria jedinečnú atmosféru, v ktorej si diváci užijú krásu ženských hlasov, tradičného odevu a tanečnej zručnosti. Nevšedný zážitok sľubujú záverečné programy Spieva celá dedina, či profilový program folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Úplný záver bude patriť vystúpeniu ľudovej hudby Stana Baláža z Raslavíc.
„Tohtoročný festival bude iný. Bude lepší? Bude horší? Zatiaľ to nik nevie. Jedno je ale isté - festivalový program predstaví vzácny folklórny materiál v autentickom prostredí, množstvo inšpiratívnych ľudí, tradičných procesov výroby a využitia prírodného materiálu, sprístupní rejdovské dvory a umožní bližšie spoznať pohostinnosť miestnych obyvateľov,“ konštatuje za hlavného organizátora Helena Novotná, riaditeľka GOS v Rožňave.
Organizátormi 47. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Podujatie sa bude riadiť semaforom pre kultúrne podujatia a aktuálne platnými vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR.
Kompletný program podujatia je zverejnený na www.gos.sk.
Mgr. Mária Hlaváčová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.