Festivaly (12)
Móda a inovácie v tradícii - Zimný festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje od 18. do 21. novembra 2026 už 31. ročník zimného festivalu zvykov a obyčají Rok na Gemeri (RNG). „Podujatie, ktoré dlhodobo prostredníctvom svojej dramaturgie mapuje každodenný život na dedine, sa tento rok zameria na módu ako jeden z prejavov kultúrnych inovácií,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová a pokračuje: „Festival priblíži, ako módne vplyvy v priebehu času formovali dedinské prostredie – od odevu a remesiel až po gastronómiu, hudbu a tanec. Cieľom tohto ročníka je predstaviť tradičnú ľudovú kultúru v širších súvislostiach a poukázať na možnosti jej prepájania so súčasným umením, tvorivosťou a princípmi udržateľnosti.“
Ohňová show na stredovekom festivale v Kraskove
Napísal(a) OOCR Gemer
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v spolupráci s partnermi organizujú stredoveký festival pod názvom "Z histórie Gemera-Malohontu". Festival sa uskutoční 6. a 7. septembra 2024 v Kraskove od 11.00 hod. Jedným z vrcholov piatkového programu bude fascinujúca Ohňová show boja dobra a zla šermiarskej skupiny Cassanova, ktorá sa uskutoční v piatok, 6. septembra 2024, so začiatkom o 21.00 hod.
Zimný festival zvykov a obyčají opäť priblíži život na Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Posledný tohtoročný novembrový týždeň bude patriť na hornom Gemeri najväčšiemu zimnému festivalu svojho druhu, ktorý vyniká spomedzi všetkých regiónov Slovenska. Dramaturgia sa zameria na prezentáciu zvykov a obyčají Gemera s dôrazom na spôsob života ľudí v tradičnom prostredí. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako jeho usporiadateľ v tomto roku upriami pozornosť na fenomén pastierstva na Gemeri. Tematike bude prispôsobený aj program 28. ročníka Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – Rok na Gemeri. V termíne od 22. do 25. novembra 2023, je pripravená ponuka aktivít v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej 8 v Rožňave, ktorá vyvrcholí galaprogramom folklórnych kolektívov v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave.
„Vďaka Zimnému festivalu sa šnúra kultúrnych podujatí v našom kraji medzi letom a zimou nepretrhne. Teším sa, že tento rok sa k slovu hrdo prihlási najmä pastierstvo a život našich predkov v lone gemerskej prírody. Už tradične si návštevníci vyskúšajú na vlastnej koži remeslá, ktoré aj vďaka takýmto podujatiam nemajú šancu zapadnúť prachom,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Stredovekým festivalom v Kraskove ukončili letnú sezónu
Napísal(a) MG od
Piaty ročník najväčšieho historického festivalu v regióne Gemera-Malohontu sa uskutočnil v sobotu 2. septembra 2023 v areáli gotického kostola v obci Kraskovo od 11-tej hodiny. Pre milovníkov histórie a gotických kostolov bola deň predtým pripravená aj nočná prehliadka kostolov v Rimavskom Brezove a v Kraskove. Týmto podujatím bola ukončená letná sezóna v regióne Gemer.
Festival sa začal odbornou prednáškou o gotických kostoloch a komorným koncertom historickej hudby Karmína. Pokračoval bábkovým predstavením Popolvár najväčší na svete. Účastníci festivalu boli tiež svedkami rytierskeho turnaja na koňoch, vystúpenia sokoliarov Kanátovcov a koncertu historickej kapely Lucrezia Borgia. Zaujímavé boli tiež sprievodné podujatia, ktoré tvorili dobové tábory, tvorivá dielňa historických remesiel, komentované prehliadky gotického kostola, ochutnávka dobovej gastronómie a historických vín, lukostreľba a šerm pre najmenších odvážnych rytierov v podaní šermiarov Taurus Ater.
Jánošíkov dukát 2023 – Medzinárodný festival slovenského folklóru v Čechách
Napísal(a) MG od
Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát 2023 sa uskutoční v Rožnově pod Radhoštěm už po dvadsiaty štvrtýkrát. Program je pripravený na dni 4. až 6. augusta 2023 a začína už v piatok od 16:00 na rožnovskom námestí. Festival sa koná v areáli Valašského múzea v prírode a každoročne sa ho zúčastní viac než 100 folklórnych súborov z Českej republiky, Slovenska a ďalších krajín.
Medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát nadväzuje na jánošíkovskú tradíciu, ktorá je spätá s ústrednou postavou legendárneho ľudového hrdinu, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského zbojníctva Juraja Jánošíka. Jánošíkovská tradícia si svoju životnosť udržala do dnešných čias v ľudových piesňach, tancoch, ale i v ľudovej próze, obrazoch, drevorezbe, výšivke či keramike.
Pri Krupine vzniká nový festival, ktorý oslavuje tvorivosť. Navštívte Cestu Srdca koncom júla na Litave
Napísal(a) B. Rašner
Mladí ľudia z občianskeho združenia Zvukopriestor už tento mesiac organizujú nultý ročník festivalu Cesta Srdca, ktorý sa uskutoční v zákutí Krupinskej planiny, neďaleko obce Litava (okres Krupina). Na festivale sa predstavia hudobné zoskupenia, ako napríklad vokálna skupina Neha!, celosvetovo oceňovaná world music speváčka Ildikó Kali, jedinečná ethno-punk speváčka Meluzína, ambientný projekt Alapastel, či kapela Prastrom a mnohí ďalší.
Cesta Srdca ponúka aj širokú škálu workshopov a prednášok. Účastníci budú mať príležitosť vyskúšať si napríklad cigánske tance, základy kresby, no nebude chýbať ani ranná joga. Festival myslí aj na detských návštevníkov, pre ktorých sú taktiež pripravené pohybové, ale aj umelecké aktivity.
Festival paličkovanej čipky ONLINE na Youtube GOS
Napísal(a) A. Kleinová
14. augusta 2021
Košický samosprávny kraj pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla na Festival paličkovanej čipky, ktorý sa tentokrát uskutoční v netradičnej podobe v online priestore. Organizuje ho Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, program festivalu bude vysielaný naživo 14. augusta 2021 od 10:00 hod. na Youtube kanáli GOS Rožňava.
„Gemerské osvetové stredisko pravidelne a výrazne podporuje prezentáciu paličkovanej čipky, poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby a výmenu skúseností,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Keďže súčasná situácia nedovoľuje plnohodnotne realizovať takéto stretnutia osobne, sme radi, že sa nám podarilo pripravený program pretaviť do online podoby, čím vlastne dosiahneme pozitívny efekt širšieho zapojenia návštevníkov – divákov. Po zverejnení programu v online priestore si festival bude môcť pozrieť opäť každý a to kedykoľvek.“
Gemerský folklórny festival Rejdová 2021, inak...
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
19. - 21. august 2021 REJDOVÁ
Po minuloročnej prestávke v súvislosti s pandémiou sa jeden z najväčších festivalov Košického kraja vracia do programu letných podujatí. Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý organizuje župné Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, už po 47. krát predstaví to najlepšie zo slovenského folklóru a tradičných remesiel.
„Aj napriek stále platným pandemickým opatreniam je skvelou správou, že Rejdová opäť ožije folklórom, hudbou a tancom, ktorý je charakteristický pre horný Gemer. Do programu podujatia sme tento rok zapojili aj prvý krajský Remeselnícky inkubátor Gemer, vďaka ktorému budú môcť návštevníci festivalu nahliadnuť do vyše tridsiatky remeselníckych dvorov či ochutnať tradičné gemerské špeciality. Festival síce bude prebiehať iba v centre obce, čo mu však určite neuberie na atraktívnosti, práve naopak. Bohatý program a čaro tradícií z Gemera je zárukou skvelej rejdovskej atmosféry,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej tohto roku organizátori zrušili
Napísal(a) mg-ak
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nám vo svojom dnešnom maile vzhľadom k súčasnej situácii šírenia koronavírusu nielen u nás, ale v celom svete, oznámila zrušenie Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej v roku 2020. Bude to tak po prvýkrát vo svojej 46-ročnej histórii tohto obľúbeného festivalu, ktorý sa každoročne uskutočňoval koncom augusta v spomínanej rázovitej obci na hornom Gemeri. "Tešíme sa na stretnutie v Rejdovej v auguste 2021," uistila nás pani Kleinová v závere informácie.
Grape Festival, ktorý tento rok oslavuje 10. narodeniny, už cez tento víkend (9. - 10. 8. 2019) v areáli piešťanského letiska privíta mená ako Rudimental, The Vaccines, Tove Lo, CHVRCHES, Dub FX či The Kooks. Vidieť ich naživo a nie cez displej smartfónu – to je odkaz, ktorý sa prostredníctvom kampane Orangeu mobil dole #hlava hore nesie celým festivalovým letom. Myšlienku už pred festivalom Pohoda podporili niekoľkí slovenskí hudobníci – napríklad Juraj Podmanický z kapely Billy Barman, teraz sa pridávajú ďalší. Raper a člen hudobného projektu Ultrazvuk Tono S: „Moje heslo je, netoč to, zaži to. V prítomnom okamihu a ľudským okom je všetko oveľa krajšie ako cez displej telefónu. Platí to najmä pri koncertoch. Ostatným povedzte, že môžu závidieť, že tam neboli a neukazujte im videá.“
Viac...
ROK NA GEMERI - ZIMNÝ FESTIVAL ZVYKOV A OBYČAJÍ GEMERA 20.- 24. novembra 2017 v Rožňave
Napísal(a) M. HlaváčováOpäť ožila historická hudba na Gotickej ceste
Napísal(a) Marta MikitováV NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































