Festivaly (11)
Ohňová show na stredovekom festivale v Kraskove
Napísal(a) OOCR Gemer
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v spolupráci s partnermi organizujú stredoveký festival pod názvom "Z histórie Gemera-Malohontu". Festival sa uskutoční 6. a 7. septembra 2024 v Kraskove od 11.00 hod. Jedným z vrcholov piatkového programu bude fascinujúca Ohňová show boja dobra a zla šermiarskej skupiny Cassanova, ktorá sa uskutoční v piatok, 6. septembra 2024, so začiatkom o 21.00 hod.
Zimný festival zvykov a obyčají opäť priblíži život na Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Posledný tohtoročný novembrový týždeň bude patriť na hornom Gemeri najväčšiemu zimnému festivalu svojho druhu, ktorý vyniká spomedzi všetkých regiónov Slovenska. Dramaturgia sa zameria na prezentáciu zvykov a obyčají Gemera s dôrazom na spôsob života ľudí v tradičnom prostredí. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako jeho usporiadateľ v tomto roku upriami pozornosť na fenomén pastierstva na Gemeri. Tematike bude prispôsobený aj program 28. ročníka Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – Rok na Gemeri. V termíne od 22. do 25. novembra 2023, je pripravená ponuka aktivít v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej 8 v Rožňave, ktorá vyvrcholí galaprogramom folklórnych kolektívov v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave.
„Vďaka Zimnému festivalu sa šnúra kultúrnych podujatí v našom kraji medzi letom a zimou nepretrhne. Teším sa, že tento rok sa k slovu hrdo prihlási najmä pastierstvo a život našich predkov v lone gemerskej prírody. Už tradične si návštevníci vyskúšajú na vlastnej koži remeslá, ktoré aj vďaka takýmto podujatiam nemajú šancu zapadnúť prachom,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Stredovekým festivalom v Kraskove ukončili letnú sezónu
Napísal(a) MG od
Piaty ročník najväčšieho historického festivalu v regióne Gemera-Malohontu sa uskutočnil v sobotu 2. septembra 2023 v areáli gotického kostola v obci Kraskovo od 11-tej hodiny. Pre milovníkov histórie a gotických kostolov bola deň predtým pripravená aj nočná prehliadka kostolov v Rimavskom Brezove a v Kraskove. Týmto podujatím bola ukončená letná sezóna v regióne Gemer.
Festival sa začal odbornou prednáškou o gotických kostoloch a komorným koncertom historickej hudby Karmína. Pokračoval bábkovým predstavením Popolvár najväčší na svete. Účastníci festivalu boli tiež svedkami rytierskeho turnaja na koňoch, vystúpenia sokoliarov Kanátovcov a koncertu historickej kapely Lucrezia Borgia. Zaujímavé boli tiež sprievodné podujatia, ktoré tvorili dobové tábory, tvorivá dielňa historických remesiel, komentované prehliadky gotického kostola, ochutnávka dobovej gastronómie a historických vín, lukostreľba a šerm pre najmenších odvážnych rytierov v podaní šermiarov Taurus Ater.
Jánošíkov dukát 2023 – Medzinárodný festival slovenského folklóru v Čechách
Napísal(a) MG od
Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát 2023 sa uskutoční v Rožnově pod Radhoštěm už po dvadsiaty štvrtýkrát. Program je pripravený na dni 4. až 6. augusta 2023 a začína už v piatok od 16:00 na rožnovskom námestí. Festival sa koná v areáli Valašského múzea v prírode a každoročne sa ho zúčastní viac než 100 folklórnych súborov z Českej republiky, Slovenska a ďalších krajín.
Medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát nadväzuje na jánošíkovskú tradíciu, ktorá je spätá s ústrednou postavou legendárneho ľudového hrdinu, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského zbojníctva Juraja Jánošíka. Jánošíkovská tradícia si svoju životnosť udržala do dnešných čias v ľudových piesňach, tancoch, ale i v ľudovej próze, obrazoch, drevorezbe, výšivke či keramike.
Pri Krupine vzniká nový festival, ktorý oslavuje tvorivosť. Navštívte Cestu Srdca koncom júla na Litave
Napísal(a) B. Rašner
Mladí ľudia z občianskeho združenia Zvukopriestor už tento mesiac organizujú nultý ročník festivalu Cesta Srdca, ktorý sa uskutoční v zákutí Krupinskej planiny, neďaleko obce Litava (okres Krupina). Na festivale sa predstavia hudobné zoskupenia, ako napríklad vokálna skupina Neha!, celosvetovo oceňovaná world music speváčka Ildikó Kali, jedinečná ethno-punk speváčka Meluzína, ambientný projekt Alapastel, či kapela Prastrom a mnohí ďalší.
Cesta Srdca ponúka aj širokú škálu workshopov a prednášok. Účastníci budú mať príležitosť vyskúšať si napríklad cigánske tance, základy kresby, no nebude chýbať ani ranná joga. Festival myslí aj na detských návštevníkov, pre ktorých sú taktiež pripravené pohybové, ale aj umelecké aktivity.
Festival paličkovanej čipky ONLINE na Youtube GOS
Napísal(a) A. Kleinová
14. augusta 2021
Košický samosprávny kraj pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla na Festival paličkovanej čipky, ktorý sa tentokrát uskutoční v netradičnej podobe v online priestore. Organizuje ho Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, program festivalu bude vysielaný naživo 14. augusta 2021 od 10:00 hod. na Youtube kanáli GOS Rožňava.
„Gemerské osvetové stredisko pravidelne a výrazne podporuje prezentáciu paličkovanej čipky, poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby a výmenu skúseností,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Keďže súčasná situácia nedovoľuje plnohodnotne realizovať takéto stretnutia osobne, sme radi, že sa nám podarilo pripravený program pretaviť do online podoby, čím vlastne dosiahneme pozitívny efekt širšieho zapojenia návštevníkov – divákov. Po zverejnení programu v online priestore si festival bude môcť pozrieť opäť každý a to kedykoľvek.“
Gemerský folklórny festival Rejdová 2021, inak...
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
19. - 21. august 2021 REJDOVÁ
Po minuloročnej prestávke v súvislosti s pandémiou sa jeden z najväčších festivalov Košického kraja vracia do programu letných podujatí. Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý organizuje župné Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, už po 47. krát predstaví to najlepšie zo slovenského folklóru a tradičných remesiel.
„Aj napriek stále platným pandemickým opatreniam je skvelou správou, že Rejdová opäť ožije folklórom, hudbou a tancom, ktorý je charakteristický pre horný Gemer. Do programu podujatia sme tento rok zapojili aj prvý krajský Remeselnícky inkubátor Gemer, vďaka ktorému budú môcť návštevníci festivalu nahliadnuť do vyše tridsiatky remeselníckych dvorov či ochutnať tradičné gemerské špeciality. Festival síce bude prebiehať iba v centre obce, čo mu však určite neuberie na atraktívnosti, práve naopak. Bohatý program a čaro tradícií z Gemera je zárukou skvelej rejdovskej atmosféry,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej tohto roku organizátori zrušili
Napísal(a) mg-ak
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nám vo svojom dnešnom maile vzhľadom k súčasnej situácii šírenia koronavírusu nielen u nás, ale v celom svete, oznámila zrušenie Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej v roku 2020. Bude to tak po prvýkrát vo svojej 46-ročnej histórii tohto obľúbeného festivalu, ktorý sa každoročne uskutočňoval koncom augusta v spomínanej rázovitej obci na hornom Gemeri. "Tešíme sa na stretnutie v Rejdovej v auguste 2021," uistila nás pani Kleinová v závere informácie.
Grape Festival, ktorý tento rok oslavuje 10. narodeniny, už cez tento víkend (9. - 10. 8. 2019) v areáli piešťanského letiska privíta mená ako Rudimental, The Vaccines, Tove Lo, CHVRCHES, Dub FX či The Kooks. Vidieť ich naživo a nie cez displej smartfónu – to je odkaz, ktorý sa prostredníctvom kampane Orangeu mobil dole #hlava hore nesie celým festivalovým letom. Myšlienku už pred festivalom Pohoda podporili niekoľkí slovenskí hudobníci – napríklad Juraj Podmanický z kapely Billy Barman, teraz sa pridávajú ďalší. Raper a člen hudobného projektu Ultrazvuk Tono S: „Moje heslo je, netoč to, zaži to. V prítomnom okamihu a ľudským okom je všetko oveľa krajšie ako cez displej telefónu. Platí to najmä pri koncertoch. Ostatným povedzte, že môžu závidieť, že tam neboli a neukazujte im videá.“
ROK NA GEMERI - ZIMNÝ FESTIVAL ZVYKOV A OBYČAJÍ GEMERA 20.- 24. novembra 2017 v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival, Rok na Gemeri organizuje už 23-krát Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili pestrý program, ktorý dopĺňajú lákavé sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.