Fanúšikovia festivalu každého veku sa od stredy môžu tešiť na pestrú ponuku aktivít. Pre deti sú pripravené remeselné činnosti pod názvom Három, három pod košárom. V hrnčiarskej dielni si vyrobia črpáky, v textilnej dielni gubajčiarske klobúky. Pre vysvetlenie, gubajčiari boli vlachovskí koledníci – pastieri, ktorí chodili na Vianoce vinšovať z domu do domu. Okrem toho sa však môžu tešiť aj na tematickú výrobu plstených ovečiek. Muzikantská dielňa ponúkne výrobu pastierskych nástrojov so známym výrobcom ľudových hudobných nástrojov Michalom Smetankom. V tanečnej dielni sa naučia valašské tanečné prvky a pohybové hry pod dohľadom lektora Petra Gecelovského a jeho partnerky.
Vo forme ukážok bude prebiehať s remeselníkom Gabrielom Farkašom odlievanie zvoncov a výroba pastierskych palíc.
V stredu 22. novembra bude sprístupnená obľúbená pútavá výstava veľkoformátových fotografií v životnej veľkosti Gráty a ancúgy, ktorá zachytáva kroje detské, dievocké, mládenecké, ženské, mužské, nosené pri príležitostiach všedných aj sviatočných. Tá bude obohatená o nové umelecké fotografie zimného odevu z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Rožňavského Bystrého a Gemerskej Polomy.
K programovej ponuke počas celého týždňa výraznou mierou prispejú aj klienti Remeselníckeho inkubátora, ktorý podporuje aktivity a tvorbu ľudových remeselníkov Košického kraja. Jednou z nich je aj Gabriela Gembická z Gelnice, pod jej vedením sa o 16.00 uskutoční workshop pre dospelých zameraný na prácu s vlnou a výrobu vlnených palčiakov. Zvláštnosťou tejto dielne je fakt, že lektorka ovčiu vlnu do úžitkovej podoby vlastnoručne spracovala práve pre tento účel a proces spracovania priblíži aj účastníkom.
Na ďalší festivalový deň je pripravená pre verejnosť jedinečná a pôsobivá prezentácia výpalu RAKU keramiky, ktorú povedie hrnčiarka Amália Holíková.
Piatok 24. 11., okrem aktivít pre deti, prinesie Rande s remeslom – celoročný cyklus workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera, kde si účastníci vyrobia vlnené ozdoby technikou mokrého plstenia.
Počet účastníkov je limitovaný, preto je dôležité prihlásiť sa čo najskôr na , prípadne telefonicky na 0917 419 259. Tvorivé dielne sú určené pre žiakov základných škôl, ktorým sú venované dopoludňajšie aktivity v Dome tradičnej kultúry Gemera. Od 17.00 je pre malých aj veľkých divákov pripravená rozprávka z gazdovského prostredia „O čudnom vajíčku“ v podaní Bábkového divadla spod Spišského hradu.
Obľúbený sobotný galaprogram odštartuje o 18.00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Program odhalí zaujímavý príbeh mlčiaceho zvonca – spiežovca, ktorý nájde malý chlapec. Prostredníctvom neho divákom priblíži cestu spiežovca z Maďarska až na Gemer.
„Pri koncipovaní programu sme chceli dať priestor aj vplyvu valašskej kultúry na život našich predkov. Spiežovec nebol len funkčnou pomôckou baču a pastierov pri ovládaní stáda, ale aj umeleckým dielom. Ľudia, ktorí s ním pracovali museli mať dobrý hudobný sluch, nehovoriac o tom, že spiežovec, ktorý nemal srdce nemohol zvoniť. Bez srdca bol mŕtvy. My sme pri príprave tohto programu jeden takýto mŕtvy spiežovec našli a pokúsime sa ho oživiť,“ upresnil Ján Lipták, ktorý je režisérom programu galavečera.
Účinkovať budú kolektívy z horného Gemera, a to Bystränky, Genšenky, Lehoťanka, Hôra, Radzim, Stromíš, Dubina, Haviarik, muzikanti FS Háj a hosť Gymnik z Bratislavy. Programom budú sprevádzať folklorista Matej Garčár a moderátorka Diana Semanová.
„S radosťou v rámci galaprogramu uvedieme do života veľkú obrazovú publikáciu Gráty a ancúgy, ľudový odev horného Gemera, ktorá je výstupom viacročného projektu dokumentácie a prezentácie odievania na Hornom Gemeri. Zdokumentované boli tradičné odevy z obcí Gemerská Poloma, Gočovo, Honce, Nižná Slaná, Pača, Rejdová, Rožňavské Bystré, Vlachovo a Vyšná Slaná. V spolupráci s miestnymi folkloristami, pôvodnými obyvateľmi či zberateľmi bolo zaznamenané veľké množstvo unikátnych kompletov, ale aj vzácnych detailov jednotlivých súčastí odevu. Veľká vďaka patrí nositeľom tradícií a majiteľom odevných zbierok, ktorí Gemerskému osvetovému stredisku poskytli cenný materiál a podnetné informácie na dokumentáciu,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Róbert Šimko,
marketingový manažér
Gemerské osvetové stredisko
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).