Fanúšikovia festivalu každého veku sa od stredy môžu tešiť na pestrú ponuku aktivít. Pre deti sú pripravené remeselné činnosti pod názvom Három, három pod košárom. V hrnčiarskej dielni si vyrobia črpáky, v textilnej dielni gubajčiarske klobúky. Pre vysvetlenie, gubajčiari boli vlachovskí koledníci – pastieri, ktorí chodili na Vianoce vinšovať z domu do domu. Okrem toho sa však môžu tešiť aj na tematickú výrobu plstených ovečiek. Muzikantská dielňa ponúkne výrobu pastierskych nástrojov so známym výrobcom ľudových hudobných nástrojov Michalom Smetankom. V tanečnej dielni sa naučia valašské tanečné prvky a pohybové hry pod dohľadom lektora Petra Gecelovského a jeho partnerky.
Vo forme ukážok bude prebiehať s remeselníkom Gabrielom Farkašom odlievanie zvoncov a výroba pastierskych palíc.
V stredu 22. novembra bude sprístupnená obľúbená pútavá výstava veľkoformátových fotografií v životnej veľkosti Gráty a ancúgy, ktorá zachytáva kroje detské, dievocké, mládenecké, ženské, mužské, nosené pri príležitostiach všedných aj sviatočných. Tá bude obohatená o nové umelecké fotografie zimného odevu z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Rožňavského Bystrého a Gemerskej Polomy.
K programovej ponuke počas celého týždňa výraznou mierou prispejú aj klienti Remeselníckeho inkubátora, ktorý podporuje aktivity a tvorbu ľudových remeselníkov Košického kraja. Jednou z nich je aj Gabriela Gembická z Gelnice, pod jej vedením sa o 16.00 uskutoční workshop pre dospelých zameraný na prácu s vlnou a výrobu vlnených palčiakov. Zvláštnosťou tejto dielne je fakt, že lektorka ovčiu vlnu do úžitkovej podoby vlastnoručne spracovala práve pre tento účel a proces spracovania priblíži aj účastníkom.
Na ďalší festivalový deň je pripravená pre verejnosť jedinečná a pôsobivá prezentácia výpalu RAKU keramiky, ktorú povedie hrnčiarka Amália Holíková.
Piatok 24. 11., okrem aktivít pre deti, prinesie Rande s remeslom – celoročný cyklus workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera, kde si účastníci vyrobia vlnené ozdoby technikou mokrého plstenia.
Počet účastníkov je limitovaný, preto je dôležité prihlásiť sa čo najskôr na , prípadne telefonicky na 0917 419 259. Tvorivé dielne sú určené pre žiakov základných škôl, ktorým sú venované dopoludňajšie aktivity v Dome tradičnej kultúry Gemera. Od 17.00 je pre malých aj veľkých divákov pripravená rozprávka z gazdovského prostredia „O čudnom vajíčku“ v podaní Bábkového divadla spod Spišského hradu.
Obľúbený sobotný galaprogram odštartuje o 18.00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave. Program odhalí zaujímavý príbeh mlčiaceho zvonca – spiežovca, ktorý nájde malý chlapec. Prostredníctvom neho divákom priblíži cestu spiežovca z Maďarska až na Gemer.
„Pri koncipovaní programu sme chceli dať priestor aj vplyvu valašskej kultúry na život našich predkov. Spiežovec nebol len funkčnou pomôckou baču a pastierov pri ovládaní stáda, ale aj umeleckým dielom. Ľudia, ktorí s ním pracovali museli mať dobrý hudobný sluch, nehovoriac o tom, že spiežovec, ktorý nemal srdce nemohol zvoniť. Bez srdca bol mŕtvy. My sme pri príprave tohto programu jeden takýto mŕtvy spiežovec našli a pokúsime sa ho oživiť,“ upresnil Ján Lipták, ktorý je režisérom programu galavečera.
Účinkovať budú kolektívy z horného Gemera, a to Bystränky, Genšenky, Lehoťanka, Hôra, Radzim, Stromíš, Dubina, Haviarik, muzikanti FS Háj a hosť Gymnik z Bratislavy. Programom budú sprevádzať folklorista Matej Garčár a moderátorka Diana Semanová.
„S radosťou v rámci galaprogramu uvedieme do života veľkú obrazovú publikáciu Gráty a ancúgy, ľudový odev horného Gemera, ktorá je výstupom viacročného projektu dokumentácie a prezentácie odievania na Hornom Gemeri. Zdokumentované boli tradičné odevy z obcí Gemerská Poloma, Gočovo, Honce, Nižná Slaná, Pača, Rejdová, Rožňavské Bystré, Vlachovo a Vyšná Slaná. V spolupráci s miestnymi folkloristami, pôvodnými obyvateľmi či zberateľmi bolo zaznamenané veľké množstvo unikátnych kompletov, ale aj vzácnych detailov jednotlivých súčastí odevu. Veľká vďaka patrí nositeľom tradícií a majiteľom odevných zbierok, ktorí Gemerskému osvetovému stredisku poskytli cenný materiál a podnetné informácie na dokumentáciu,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia.
Róbert Šimko,
marketingový manažér
Gemerské osvetové stredisko
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.