Príťažlivý a ojedinelý festival Ars Antiqua in Via Gothica je podľa programového vyhlásenia „uznávaným medzinárodným koncertným podujatím, ktoré návštevníka sprevádza prostredníctvom starého umenia svetskými a cirkevnými architektonickými pamiatkami, i prírodným bohatstvom v regiónoch Gemera, Spiša a Abova. Miesta jednotlivých koncertov s úžasným géniom loci každoročne umocňuje čaro historickej hudby v podaní renomovaných umelcov z oblasti starej hudby.“ V svojom 12. ročníku sa stal festival jedným z kľúčových podujatí dlhodobého programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita – Krajina nespoznaná, a jedným z hlavných programových súčastí projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. „Tohtoročnú dramaturgiu sme poňali ako možnosť ukázať sa svetu s tým najlepším, čo ponúka slovenská a česká kultúra. Slovensko-českým programom deklarujeme nielen naše nadštandardné susedské i ľudské vzťahy, ale predstavíme aj niekoľko "československých" hudobných telies, ako napríklad pražský Orchestr Berg,ktorého zakladateľom a šéfdirigentom je Slovák Peter Vrábel," povedala riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Na deviatich koncertoch 20. – 23.9.2013 ožili stavebné skvosty, ale aj verejné priestranstvá Gemera, Spiša a Abova hudbou, spevom i hovoreným slovom.
Úvodný slávnostný koncert tejto medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste začal tradične v Štítniku, tentokrát ale hlavný organizátor - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave zvolilo netradičný uvítací program. Všetko začalo v piatok 20.9. o 17.00 hodine dobovým rozptýlením na križovatke Gotickej a Železnej cesty, konkrétne na dnes už stíchnutej železničnej stanici Štítnik Mesto. Tam historický motorový vláčik Magda priviezol umeniachtivých Košičanov, ktorí boli akoby priamymi vyslancami Európskeho hlavného mesta kultúry, aby svojou účasťou zdôraznili jednotu i prepojenie celého západného východoslovenského kraja. Privítali ich nielen domáciobyvatelia, ale aj
traja poštári v „sedemmíľových čižmách“, ktorí ako poslovia dobrých správ zo svojich poštárskych brašní rozdávali dobré slovo i užitočné informácie o programe, miestach a účinkujúcich festivalu. Pri ich volaní Ave Chytnek – Buď pozdravený Štítnik sa pohol historickým miestom početný sprievod, aby si na troch zastávkach vypočul slová o dejinách Štítnika a význame celého tohto územia. Za nedávno rekonštruovanou časťou námestia, v záhrade evanjelického kostola súbor historického šermu Kolovrat z Rožňavy predviedol, ako sa stredoveký Štítnik dostal do rúk rodu Bebekovcov a potom možno jeden z nich, šľachtic, pán, možno ďalší vlastník v jednej osobe vyzval prítomných, aby ho nasledovali do sveta hudby prostredníctvom hudobníkov v dobových kostýmoch, ktorí na starých hudobných nástrojoch postupne navádzali atmosféru celého festivalu. Po slávnostnej uvítacej reči zástupcov Štítnika sa zaplnili priestory jedinečnej kultúrno-historickej pamiatky, pôsobivého gotického ev. a. v. kostola, národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia. A opäť dobová atmosféra – moderátori večera (aj všetkých ďalších koncertov festivalu) Juraj Genčanský a Zuzana Bobríková v historických kostýmoch v dramatizovanom vstupe, vážnom i vtipnom rozhovore uviedli hlavných protagonistov večera – český komorný orchester Venti diversi s umeleckým vedúcim Martinom Petrákom. Členovia súboru sú mladí hudobníci, špecialisti na komornú hudbu, laureáti medzinárodných súťaží v komornej hudbe, ktorí sú súčasne členmi popredných českých orchestrov a komorných telies, a tiež vyhľadávanými sólistami. Repertoár súboru je zameraný predovšetkým na hudbu 17. a 18. storočia, ktorá je ich hlavnou hudobnou doménou. Jadro súboru tvoria sláčiky, doplnené klávesovými (čembalo, organový pozitív) a dychovými (flauta, fagot) nástrojmi.Názov ich vystúpenia Veni, vidi, Vivaldi napovie, že z ich nástrojov sa šírili prekrásne tóny skladieb Antonia Vivaldiho (1678-1741) a cez pôsobivý koncertný výkon orchestra sa poslucháči v plne obsadenom kostole nechali naplno unášať krásou hudby a jej vznešenosťou.
V obci Krásnohorské Podhradie sa nachádza jedinečná historická budova obrazárne, ktorú dal v rokoch 1908-1909 postaviť Dionýz Andrássy a umiestnil do nej mnohé obrazy, ktoré získal na svojich cestách za európskym a svetovým umením. Dnes je v tejto zaujímavej secesnej stavbe nainštalovaný len zlomok výtvarných diel 
z pôvodnej zbierky, interiér však nikdy nebol výraznejšie prestavený, a tak sa dodnes zachoval takmer v autentickom stave. Do jeho sály s dobrou akustikou umiestnili organizátori druhý koncert (v sobotu 21.9.) v mimoriadnom, netradičnom a neobvyklom zoskupení troch basetových rohov. Takýchto pôvodných historických nástrojov je na celom svete ojedinele sotva osem, z toho však v unikátnom svetovom prvenstve sa až tri nachádzajú v zbierkach na Krásnej Hôrke (ktoré momentálne čakajú v bratislavskom múzeu na svoj návrat „domov“, do vitríny hradu Krásna Hôrka). Bratislavské Lotz Trio (Róber Šebesta, Ronald Šebesta, Andreas Fink) hrá na verných kópiách práve týchto troch krásnohorských basetových rohov. V repertoári tria dominuje pôvodná tvorba W. A. Mozarta a poslucháčsky atraktívnou súčasťou koncertu boli aj úpravy častí jeho opier Čarovná flauta a Figarova svadba, či interpretácia časti zbierky skladieb českého skladateľa Juraja Družeckého (1745-1819). „Mozart a jeho českí a slovenskí kolegovia“ nepochybne potešili i vzpružili všetkých prítomných. Obohatením pre poslucháčov koncertu bolo aj sprievodné slovo o basetovom rohu, jeho historickom uplatnení i o hudbe pre basetové rohy.
V ten istý deň ožili spevom aj múry Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Pod klenbou bohato zdobeného kostola zažiarili v dávnych spomienkach na chórus novicov starodávne fresky,
plastiky i slávny obraz Rožňavská Metercia. Anjelské hlásky 40 členného Bratislavského chlapčenského zboru pod vedením Magdalény Rovňákovej a Gabriela Rovňáka vo svojom programe Voces Angelicus prevažne latinsky spievanými piesňami s duchovnou tematikou od jednohlasých anonymov 14. storočia, gregoriánsky chorál, skladby Francoise Couperina, Franza Xavera Tosta, Šimona Brixiho, cez populárne Biblické piesne A. Dvořáka a Mozartovej Skúšky na koncert (spievanej po slovensky vo forme milého dialógu), až po afro-americké spirituály rozochveli srdcia prítomných poslucháčov, ktorí po koncerte s dojatím a dlhotrvajúcim potleskom odprevádzali za spevu odchádzajúcich chlapcov, ktorí na desiatkach zahraničných koncertoch očarili doslova celý svet.
Sobotný večer sa presťahoval za blízke hranice Slovenska, do priestorov jaskyne Baradla v Maďarsku (tvoriacej jeden celok s našou Domicou). Po krátkej prechádzke pod kvapľami a ďalšou jaskynnou výzdobou zasadli diváci v jej rozsiahlej sále, ktorá je pre svoju výbornú akustiku prispôsobená na koncerty vážnej hudby. Dnes sa tu konal neobvyklý koncert. Orchester Berg, špičkové české teleso s dirigentom Petrom Vráblom naživo doprevádzal premietanie slávneho Dreyerovho nemého filmu z roku 1928 Utrpenie panny Orleánskej. Za zvukov hudby litovského skladateľa Bronislava Kutavičiusa diváci sledovali posledné fázy života Johanky z Arku na vopred prehranom súdnom procese s expresívnym vyjadrením konfliktu medzi fanatizmom sudcov a vznešenou prostotou nevinnej Johanky. Jej príbeh podfarbený expresívnou hudbou v týchto výnimočných priestoroch zanechal v každom nezabudnuteľný dojem a aj trvalé spomienky.
Lákavé a významné stredisko cestovného ruchu Dedinky so svojou priehradou Palcmanská Maša tentokrát prilákalo turistov a iných návštevníkov do barokovo-klasicistického Kostola Nanebovzatia Panny Márie,
kde už tradične o 10.00 pokračuje nedeľná omša koncertným vystúpením speváckych zborov, predstavujúcich liturgickú a chrámovú hudbu. Tohto roku sa tu predstavil vokálny súbor Gregoriana z Košíc s umeleckým vedúcim Marekom Kleinom, ktorý pravidelne účinkuje pri latinských omšiach v Dóme sv. Alžbety a na koncertných vystúpeniach sa venuje oživovaniu hudobnej histórie Slovenska. V svojom programe Il illo tempore predstavil chrámový spev, vychádzajúc zo Spišského antifonára a košického polyfónneho zborníka s mariánskou tematikou tak, ako „v tom čase“ znel v slovenských chrámoch do roku 1600.
Drobnosti majstrov renesancie a baroka zazneli v nedeľu predpoludním v gotickom kostole sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, kde súbor starej hudby Musica Poetica z Trenčína pod vedením Dušana Dobiáša rozozvučal repliky svojich dobových historických nástrojov a ich krásnu hudbu umocňoval aj svojimi krásnymi dobovými kostýmami.
Duchovné i svetské skladby gotiky, renesancie i baroka v skladbách významných skladateľov z 11.-17. storočia (Monteverdi, Todino, Vivaldi, Bruckner, Susato a i.), ale i anonymná skladba - Vernosť, láska, pokora z hudobného zborníka z archívu trenčianskeho kláštora jezuitov a piaristov "Rationales Domini Trenciensis 1662", či hudba starého Írska priniesla poslucháčom nevšedné hudobné zážitky.
Chvíľky pred ďalším koncertom v Čečejovciach návštevníci venovali prehliadke Kráľovskej aleje - aleje so siedmimi impozantnými drevenými sochami v nadživotnej veľkosti, predstavujúcimi významných stredovekých kráľov z piatich storočí, ktorí priamo pôsobili na území Abova.Obec má ambíciu položiť základ pre skanzen drevených sôch známych historických osobností v Košickom kraji a má v úmysle rozšíriť túto atraktívnu aleju o ďalšie sochy, tak možno sa tam niektorý z kráľov dočká aj svojej kráľovnej. Potom sa už v ranogotickom kostole so vzácnymi freskami zo 14. storočia rozozvučala v programe Arie Antiche hudba v podaní Cassovia Baroque Trio (Jozef Bikár – barokové husle, Róbert Kováč – barokové violončelo a Pavol Farkaš – čembalo) a árie z obdobia 17.-18. storočia v podaní operného speváka Igora Kucera. Árie v doprovode tria, ale i sólové virtuózne výstupy jednotlivých inštrumentalistov v skladbách starých majstrov (Caccini, Tartini, Scarlatti, Vivaldi, Caldara, Locatelli, Gluck a i.) zaujali návštevníkov nielen z Gemera, ale i z neďalekých Košíc.
Nedeľu 22. septembra ukončil podvečerný koncert kontrabasového kvarteta Bass Band zo Senca (Ján Krigovský, Ján Prievozník, Metod Podolský a Ján Borza) v Letohrádku Dardanely v Markušovciach. 
Kvarteto priblížilo možnosti využitia kontrabasu nielen ako orchestrálneho, ale aj ako sólového nástroja. V programe Il Tutto Mondo Serraodzneli skladby od Mozarta, Laubera, Bacha, Bottessiniho a iných. Ján Krigovský v sprievodnom slove rozobral technické možnosti kontrabasu, popísal možnosti týchto nástrojov hrať napríklad aj ako sláčikové kvarteto – teda dvoje huslí, viola a violončelo, čo následne aj názorne predviedli, pridával úsmevné poznámky, vyzval poslucháčov, aby vyslovili svoje pocity po zahratej skladbe La Sonnambula a spoločne sa zavďačili aj prítomným deťom prídavkom z hudby k filmu Snehulienka a sedem trpaslíkov. Večer pokračoval individuálnou prehliadkou letohrádku, v ktorom je v súčasnosti múzeum klávesových nástrojov a skončil v príjemnej družnej debate pri malom pohostení, na ktoré už tradične všetkých prítomných srdečne pozvala riaditeľka múzea v Markušovciach Bernadeta Kicková.
Festival vyvrcholil v pondelok 23. septembra v kaštieli v Betliari netradičnou hudobno-dramatickou prehliadkou kaštieľa a Návštevou u grófa Andrássyho, v podobe drobných zážitkov a udalostí z prostredia a zo života tohoto významného šľachtického rodu.
V záverečnom koncerte sa predstavil český komorný súbor Ensemble Fiorello, ktorý sa zaoberá interpretáciou starej hudby na dobových nástrojoch, alebo na ich kópiách. Súbor v zložení Lucie Rozsnyó - soprán, Michala Roubalová – baroková zobcová flauta, Jakub Kydlíček, a.h. zobcová flauta, Jana Vavřínková – viola a barokový tanec, Helena Matyášová – violončelo a Edita Keglerová – čembalo, uviedol vokálno-inštrumentálne skladby, hrané v 17. – 18. storočí na šľachtických dvoroch významných kultúrnych centier vtedajšej Európy. Keďže nevyhnutnou súčasťou dvorskej zábavy bol popri hudbe aj tanec, preto súbor do svojho koncertného programu zaradil aj dobové tanečné choreografie. Koncert Les plaisirs de Versailles - hudba a tanec na dvore Kráľa Slnka v pôsobivých skladbách J. J. Fuxa, J. S. Bacha, J. B. de Bousseta, M. Lamberta J. B. Lullyho a i. bol dôstojným zakončením prehliadky historickej hudby na Gotickej ceste.
Mimoriadne veľký záujem poslucháčov najmä o slávnostný úvodný koncert v Štítniku i záverečný v Betliari, podobne však veľký záujem aj o koncert v Krásnohorskom Podhradí, Rožňave, Markušovciach i na všetkých ostatných iných miestach je presvedčivým dôkazom, že festival významnou mierou prispieva k propagácii klasickej hudby a kvalitného interpretačného umenia a svoje poslanie šíriť hudbu a umenie medzi širokým obecenstvom splnil. K čomu istotne svojou mierou prispelo nielen informačné, ale aj citlivé, vycibrené a poetické hovorené slovo oboch moderátorov, po ktorom sa mohli prítomní poslucháči v príjemnej atmosfére uvoľnene ponoriť do sveta hudby a preciťovať tak jej tajomnú silu. Zdá sa, že zanietených ľudí pre vážnu hudbu stále pribúda. Preto aj bolo príjemné počúvať kladné hodnotenia účastníkov po skončení jednotlivých koncertov, ako i na záverečnom soaré pod magnóliou v Betliari. Skvelé zážitky milovníkov hudobného umenia i vstup nových účastníkov do sveta klasickej hudby nech je najväčším poďakovaním Gemerskému osvetovému stredisku v Rožňave, ďalším usporiadateľom a aj všetkým ostatným nadšencom zapojeným do organizácie tohto ojedinelého podujatia.
Marta Mikitová
{gallery}kultura/aae/13/stitnik{/gallery}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).