utorok, 23 jún 2026 12:54
Muránske hradné hry 2026 priblížia turecké časy, remeslá aj príbeh Muránskeho hradu Doporučený
Napísal(a) JH
Muránska planina sa opäť stane miestom, kde ožije história. Muránske hradné hry 2026 prinesú celodenný program pre rodiny s deťmi, milovníkov histórie, remesiel, hudby aj dobovej atmosféry. Podujatie sa uskutoční v sobotu 27. júna 2026 a bude rozdelené do dvoch lokalít – dopoludnia sa začne program na Veľkej lúke, popoludní bude pokračovať na Muránskom hrade a finále v podobe rytierskeho turnaja na koňoch sa odohrá na Veľkej lúke.
Témou tohtoročného ročníka bude 500. výročie bitky pri Moháči. Program priblíži úlohu Muránskeho hradu ako dôležitej pevnosti v čase protitureckej obrany Uhorska. Návštevníci sa prenesú do obdobia, ktoré výrazne poznačilo dejiny Uhorska aj územia dnešného Slovenska. Dobový program priblíži nielen vojenské udalosti, ale aj každodenný život, remeslá, zábavu a kultúrne vplyvy, ktoré s týmto obdobím súviseli.
„Muránske hradné hry tvoríme ako podujatie, ktoré nie je iba prehliadkou vystúpení, ale zážitkovou cestou do histórie. Tento ročník pripomína veľké udalosti spojené s Muránskym hradom a ponúka program, ktorý je zrozumiteľný a atraktívny pre rodiny s deťmi, aj pre návštevníkov, ktorí sa trochu hlbšie zaujímajú o dejiny,“ uvádza Ing. Jaroslav Hric, riaditeľ OOCR Gemer.
Dopoludňajší program na Veľkej lúke sa začne o 9:30 otvorením a predstavením programu. Od 9:40 budú prebiehať tvorivé aktivity a ukážky tradičných remesiel – hrnčiarstvo, kováčstvo či práca s drevom. Deti sa budú môcť zapojiť do rytierskej dráhy v podaní Vir Fortis, návštevníkov čaká aj sokoliarske vystúpenie Sokoliarstva Lukáš, bábkové divadlo Divadla pod Balkónom, orientálne tance skupiny Tostabur a verbovanie do armády spojené s pasovaním za rytierov. Návštevníci si budú môcť vyskúšať aj jazdu na koči po Veľkej lúke.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria9b8ebfe7e1
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria9b8ebfe7e1
Súčasťou programu budú aj environmentálne hry a aktivity, ktoré pre návštevníkov pripravujú pracovníci Národného parku Muránska planina. Tie budú prebiehať v priestore hradu a návštevníkom priblížia prírodné hodnoty územia, v ktorom sa podujatie koná.
Po dopoludňajšom programe na Veľkej lúke sa návštevníci spoločne vyberú na Muránsky hrad, kde bude pokračovať bohatý popoludňajší program. Už po ceste ich v podhradí čaká menší vojenský tábor, ktorý dotvorí atmosféru historického dňa.
Na Muránskom hrade budú pripravené komentované prehliadky s Romanom Vavrekom, známym ako Milovník Muránskeho hradu, ktoré návštevníkom predstavia dejiny hradu a jeho miesto v príbehu regiónu. Hlavným historickým vystúpením na hrade bude program Hrdinovia protitureckých bojov v podaní skupiny Tostabur. Vystúpenie predstaví pohnuté osudy ľudí, ktorí bránili územie Uhorska počas obdobia osmanských vpádov.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria78f3af762b
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria78f3af762b
Atmosféru hradu doplní ochutnávka stredovekých jedál, výučba dobového tanca a koncert skupiny Lucrezia Borgia z Českej republiky. Po skončení programu na hrade návštevníkov čaká na Veľkej lúke finálne zavŕšenie dňa – rytiersky turnaj na koňoch, v ktorom si zmerajú sily osmanskí a uhorskí bojovníci.
Muránske hradné hry 2026 sú určené pre širokú verejnosť a ponúkajú kombináciu histórie, divadla, hudby, remesiel, detského programu a zážitkov v jedinečnom prostredí Muránskej planiny a Muránskeho hradu.
Vstupné na podujatie je stanovené na 7 eur pre dospelú osobu v prípade využitia dopravy alebo 5 eur bez dopravy. Deti do 10 rokov majú vstup zdarma. Vstupenky si bude možné zakúpiť priamo v autobuse alebo v infostánku pred vstupom na hrad. Pre pohodlný prístup na podujatie bude zabezpečená kyvadlová doprava od 9:00 do 11:00 z Muráňa (nové parkovisko pri žel. stanici) a zvoz návštevníkov od 17:00 do 19:30 na trase Veľká lúka – Muráň.
JH
Zverejnené v
Muránska planina
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).