utorok, 23 jún 2026 12:54
Muránske hradné hry 2026 priblížia turecké časy, remeslá aj príbeh Muránskeho hradu Doporučený
Napísal(a) JH
Muránska planina sa opäť stane miestom, kde ožije história. Muránske hradné hry 2026 prinesú celodenný program pre rodiny s deťmi, milovníkov histórie, remesiel, hudby aj dobovej atmosféry. Podujatie sa uskutoční v sobotu 27. júna 2026 a bude rozdelené do dvoch lokalít – dopoludnia sa začne program na Veľkej lúke, popoludní bude pokračovať na Muránskom hrade a finále v podobe rytierskeho turnaja na koňoch sa odohrá na Veľkej lúke.
Témou tohtoročného ročníka bude 500. výročie bitky pri Moháči. Program priblíži úlohu Muránskeho hradu ako dôležitej pevnosti v čase protitureckej obrany Uhorska. Návštevníci sa prenesú do obdobia, ktoré výrazne poznačilo dejiny Uhorska aj územia dnešného Slovenska. Dobový program priblíži nielen vojenské udalosti, ale aj každodenný život, remeslá, zábavu a kultúrne vplyvy, ktoré s týmto obdobím súviseli.
„Muránske hradné hry tvoríme ako podujatie, ktoré nie je iba prehliadkou vystúpení, ale zážitkovou cestou do histórie. Tento ročník pripomína veľké udalosti spojené s Muránskym hradom a ponúka program, ktorý je zrozumiteľný a atraktívny pre rodiny s deťmi, aj pre návštevníkov, ktorí sa trochu hlbšie zaujímajú o dejiny,“ uvádza Ing. Jaroslav Hric, riaditeľ OOCR Gemer.
Dopoludňajší program na Veľkej lúke sa začne o 9:30 otvorením a predstavením programu. Od 9:40 budú prebiehať tvorivé aktivity a ukážky tradičných remesiel – hrnčiarstvo, kováčstvo či práca s drevom. Deti sa budú môcť zapojiť do rytierskej dráhy v podaní Vir Fortis, návštevníkov čaká aj sokoliarske vystúpenie Sokoliarstva Lukáš, bábkové divadlo Divadla pod Balkónom, orientálne tance skupiny Tostabur a verbovanie do armády spojené s pasovaním za rytierov. Návštevníci si budú môcť vyskúšať aj jazdu na koči po Veľkej lúke.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria9b8ebfe7e1
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria9b8ebfe7e1
Súčasťou programu budú aj environmentálne hry a aktivity, ktoré pre návštevníkov pripravujú pracovníci Národného parku Muránska planina. Tie budú prebiehať v priestore hradu a návštevníkom priblížia prírodné hodnoty územia, v ktorom sa podujatie koná.
Po dopoludňajšom programe na Veľkej lúke sa návštevníci spoločne vyberú na Muránsky hrad, kde bude pokračovať bohatý popoludňajší program. Už po ceste ich v podhradí čaká menší vojenský tábor, ktorý dotvorí atmosféru historického dňa.
Na Muránskom hrade budú pripravené komentované prehliadky s Romanom Vavrekom, známym ako Milovník Muránskeho hradu, ktoré návštevníkom predstavia dejiny hradu a jeho miesto v príbehu regiónu. Hlavným historickým vystúpením na hrade bude program Hrdinovia protitureckých bojov v podaní skupiny Tostabur. Vystúpenie predstaví pohnuté osudy ľudí, ktorí bránili územie Uhorska počas obdobia osmanských vpádov.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria78f3af762b
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria78f3af762b
Atmosféru hradu doplní ochutnávka stredovekých jedál, výučba dobového tanca a koncert skupiny Lucrezia Borgia z Českej republiky. Po skončení programu na hrade návštevníkov čaká na Veľkej lúke finálne zavŕšenie dňa – rytiersky turnaj na koňoch, v ktorom si zmerajú sily osmanskí a uhorskí bojovníci.
Muránske hradné hry 2026 sú určené pre širokú verejnosť a ponúkajú kombináciu histórie, divadla, hudby, remesiel, detského programu a zážitkov v jedinečnom prostredí Muránskej planiny a Muránskeho hradu.
Vstupné na podujatie je stanovené na 7 eur pre dospelú osobu v prípade využitia dopravy alebo 5 eur bez dopravy. Deti do 10 rokov majú vstup zdarma. Vstupenky si bude možné zakúpiť priamo v autobuse alebo v infostánku pred vstupom na hrad. Pre pohodlný prístup na podujatie bude zabezpečená kyvadlová doprava od 9:00 do 11:00 z Muráňa (nové parkovisko pri žel. stanici) a zvoz návštevníkov od 17:00 do 19:30 na trase Veľká lúka – Muráň.
JH
Zverejnené v
Muránska planina
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.