utorok, 23 jún 2026 12:54
Muránske hradné hry 2026 priblížia turecké časy, remeslá aj príbeh Muránskeho hradu Doporučený
Napísal(a) JH
Muránska planina sa opäť stane miestom, kde ožije história. Muránske hradné hry 2026 prinesú celodenný program pre rodiny s deťmi, milovníkov histórie, remesiel, hudby aj dobovej atmosféry. Podujatie sa uskutoční v sobotu 27. júna 2026 a bude rozdelené do dvoch lokalít – dopoludnia sa začne program na Veľkej lúke, popoludní bude pokračovať na Muránskom hrade a finále v podobe rytierskeho turnaja na koňoch sa odohrá na Veľkej lúke.
Témou tohtoročného ročníka bude 500. výročie bitky pri Moháči. Program priblíži úlohu Muránskeho hradu ako dôležitej pevnosti v čase protitureckej obrany Uhorska. Návštevníci sa prenesú do obdobia, ktoré výrazne poznačilo dejiny Uhorska aj územia dnešného Slovenska. Dobový program priblíži nielen vojenské udalosti, ale aj každodenný život, remeslá, zábavu a kultúrne vplyvy, ktoré s týmto obdobím súviseli.
„Muránske hradné hry tvoríme ako podujatie, ktoré nie je iba prehliadkou vystúpení, ale zážitkovou cestou do histórie. Tento ročník pripomína veľké udalosti spojené s Muránskym hradom a ponúka program, ktorý je zrozumiteľný a atraktívny pre rodiny s deťmi, aj pre návštevníkov, ktorí sa trochu hlbšie zaujímajú o dejiny,“ uvádza Ing. Jaroslav Hric, riaditeľ OOCR Gemer.
Dopoludňajší program na Veľkej lúke sa začne o 9:30 otvorením a predstavením programu. Od 9:40 budú prebiehať tvorivé aktivity a ukážky tradičných remesiel – hrnčiarstvo, kováčstvo či práca s drevom. Deti sa budú môcť zapojiť do rytierskej dráhy v podaní Vir Fortis, návštevníkov čaká aj sokoliarske vystúpenie Sokoliarstva Lukáš, bábkové divadlo Divadla pod Balkónom, orientálne tance skupiny Tostabur a verbovanie do armády spojené s pasovaním za rytierov. Návštevníci si budú môcť vyskúšať aj jazdu na koči po Veľkej lúke.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria9b8ebfe7e1
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria9b8ebfe7e1
Súčasťou programu budú aj environmentálne hry a aktivity, ktoré pre návštevníkov pripravujú pracovníci Národného parku Muránska planina. Tie budú prebiehať v priestore hradu a návštevníkom priblížia prírodné hodnoty územia, v ktorom sa podujatie koná.
Po dopoludňajšom programe na Veľkej lúke sa návštevníci spoločne vyberú na Muránsky hrad, kde bude pokračovať bohatý popoludňajší program. Už po ceste ich v podhradí čaká menší vojenský tábor, ktorý dotvorí atmosféru historického dňa.
Na Muránskom hrade budú pripravené komentované prehliadky s Romanom Vavrekom, známym ako Milovník Muránskeho hradu, ktoré návštevníkom predstavia dejiny hradu a jeho miesto v príbehu regiónu. Hlavným historickým vystúpením na hrade bude program Hrdinovia protitureckých bojov v podaní skupiny Tostabur. Vystúpenie predstaví pohnuté osudy ľudí, ktorí bránili územie Uhorska počas obdobia osmanských vpádov.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria78f3af762b
https://majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13287/muranske-hradne-hry-2026-priblizia-turecke-casy-remesla-aj-pribeh-muranskeho-hradu#sigProGalleria78f3af762b
Atmosféru hradu doplní ochutnávka stredovekých jedál, výučba dobového tanca a koncert skupiny Lucrezia Borgia z Českej republiky. Po skončení programu na hrade návštevníkov čaká na Veľkej lúke finálne zavŕšenie dňa – rytiersky turnaj na koňoch, v ktorom si zmerajú sily osmanskí a uhorskí bojovníci.
Muránske hradné hry 2026 sú určené pre širokú verejnosť a ponúkajú kombináciu histórie, divadla, hudby, remesiel, detského programu a zážitkov v jedinečnom prostredí Muránskej planiny a Muránskeho hradu.
Vstupné na podujatie je stanovené na 7 eur pre dospelú osobu v prípade využitia dopravy alebo 5 eur bez dopravy. Deti do 10 rokov majú vstup zdarma. Vstupenky si bude možné zakúpiť priamo v autobuse alebo v infostánku pred vstupom na hrad. Pre pohodlný prístup na podujatie bude zabezpečená kyvadlová doprava od 9:00 do 11:00 z Muráňa (nové parkovisko pri žel. stanici) a zvoz návštevníkov od 17:00 do 19:30 na trase Veľká lúka – Muráň.
JH
Zverejnené v
Muránska planina
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.