Muránska planina (8)
Leto na Muránskej planine prinesie botanické workshopy pre verejnosť
Napísal(a) OOCR GEMER
Muránske hradné hry 2026 priblížia turecké časy, remeslá aj príbeh Muránskeho hradu
Napísal(a) JH
Muránska planina ukázala, že tma má hodnotu: odborná konferencia aj Deň Slnka spojili veda a zážitky
Napísal(a) J. Ulický
Revúca, 5. mája 2026 - Litterra v Revúcej sa na prelome apríla a mája stala miestom, kde sa stretli vedci aj verejnosť pri téme, ktorá je čoraz aktuálnejšia – vzťahu človeka k svetlu a tme. Pri príležitosti 2. výročia založenia Parku tmavej oblohy Muránska planina sa uskutočnila odborná konferencia spolu s podujatím Deň Slnka, ktoré spoločne ponúkli pohľad na problematiku svetelného smogu z viacerých perspektív.
Vo štvrtok 30. apríla 2026 sa v priestoroch múzea Litterra konala odborná konferencia zameraná na svetelný smog, ochranu tmavej oblohy a jej vplyv na zdravie, biodiverzitu aj rozvoj regiónov. Program priniesol vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa venovali vplyvu svetla na spánok a cirkadiánne rytmy, meraniu intenzity tmy a monitoringu nočnej oblohy, ako aj environmentálnym dopadom svetelného znečistenia.
Mini (ne)konferencia GASTROLOVE GEMER prinesie príbehy chutí a spolupráce
Napísal(a) OOCR GEMER
Zbojská - Už po štvrtýkrát prichádza Mini (ne)konferencia Gastrolove Gemer, ktorá sa uskutoční v eventovej časti Halaš na Salaši Zbojská 23. októbra 2025 o 9.00. Podujatie so silným mottom „Ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou“ je venované podpore cestovného ruchu a gastronomických služieb (nielen) v regióne Gemer. Tento ročník sľubuje opäť bohatý program, ktorý spojí vášeň, skúsenosti a najnovšie trendy v oblasti gastronómie.
Podujatie organizujú Kávičkári.sk v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer. Cieľom (ne)konferencie je spojiť podnikateľov, producentov, majiteľov ubytovacích zariadení, reštaurácií a kaviarní, ako aj zástupcov inštitúcií, ktoré podporujú cestovný ruch. Účastníci sa môžu tešiť na príbehy úspešných lokálnych projektov, praktické diskusie a neformálny networking, ktorý má prispieť k silnejšiemu prepojeniu ľudí a iniciatív v regióne.
Botanika Gemera: Letné exkurzie do sveta rastlín vás zavedú do prírody Muránskej planiny
Napísal(a) V. Straková
Spoznajte rozmanitý svet Muránskej planiny počas jedinečných letných výletov v rámci projektu Botanika Gemera. Exkurzie sú určené širokej verejnosti – milovníkom prírody, rodinám s deťmi aj záujemcom o botaniku. Návštevníkov zavedú do menej známych lokalít v území Národného parku Muránska planina, kde budú pod vedením odborníčky Judity Kochjarovej objavovať vzácne aj typické druhy rastlín, ako aj ich životné prostredie.
Lúky v okolí Tisovca sú živý priestor plný prepojení, ale aj histórie a výnimočností, ktoré si zaslúžia pozornosť. Príjemná prechádzka krajinou na okraji národného parku umožní návštevníkom nahliadnuť zblízka do kráľovstva prírody a zároveň sa jednoduchým a praktickým spôsobom naučiť rozpoznávať rastliny, ktoré by si inak možno ani nevšimli.
Pozvánka na letné pozorovania nočnej oblohy v srdci Parku tmavej oblohy Muránska planina
Napísal(a) V. Straková
Muránska planina, 19. júna 2025 - Pozývame Vás zažiť nezabudnuteľné letné večery pod hviezdnou oblohou. Obľúbené podujatie Hviezdy nad Muráňom sa vracia aj v roku 2025 so štyrmi termínmi počas prázdnin: 26. júna, 31. júla, 14. augusta a 28. augusta.
Výnimočné pozorovania sa konajú priamo v srdci Parku tmavej oblohy Muránska planina, jednej z najtmavších lokalít na Slovensku, kde umelé svetlo takmer nezasahuje do prirodzenej nočnej scenérie. Vďaka tomu je možné sledovať stovky hviezd, planéty, Mliečnu cestu či vzdialené galaxie voľným okom aj prostredníctvom špičkových ďalekohľadov.
„Letná nočná obloha nad Muránskou planinou je čarovná. Je to príležitosť na chvíľu sa zastaviť, zahľadieť sa do vesmíru a zažiť neopakovateľné ticho divočiny,“
Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka
Napísal(a) J. Ulický
Revúca – Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka s koncertom Hudby z Marsu. Pri tejto príležitosti na vás čaká program spájajúci zábavu, vzdelanie a osvetu v oblasti ochrany nočnej oblohy a astronómie.
V piatok 2. mája sa v priestoroch konferenčnej sály múzea Litterra v Revúcej uskutoční slávnostné dopoludnie určené pre odbornú verejnosť a médiá. Pozvaných hostí čakajú prezentácie týkajúce sa aktivít Parku tmavej oblohy, oblastí tmavej oblohy z Českej republiky, prednášku o svetelnom znečistení, ale aj vernisáž astrofotografii. Predstavené budú aj termíny obľúbených nočných pozorovaní z lokality Veľká lúka v Národnom parku Muránska planina. Priaznivci astronomickej tematiky sa tak môžu začať tešiť na nadchádzajúce pozorovania počas leta 2025, ktoré vám priblížia milióny hviezd nad planinou. Budete môcť pozorovať súhvezdia letnej nočnej oblohy, planéty Saturn a Mars, ale aj obľúbené Perzeidy – tak ako ste ich ešte nikdy nevideli.
Na Muránskej planine vzniklo jedinečné územie s označením “Park tmavej oblohy”
Napísal(a) E. Žilková
Salaš Zbojská – V piatok 3. mája 2024 na Salaši Zbojská predstavitelia okresnej organizácie cestovného ruchu Gemer podpisom memoranda slávnostne oznámili vznik nového parku tmavej oblohy na Muránskej planine, ktorý bude slúžiť na ochranu nočnej oblohy a hviezdneho neba. Tento krok je dôležitým míľnikom k zachovaniu jedinečnej tmavej atmosféry pre pozorovanie hviezd na tomto území, ktorú chcú priblížiť nielen miestnym obyvateľom, ale predovšetkým návštevníkom zo Slovenska i celého sveta. Park tmavej oblohy vznikol pri príležitosti 30. výročia medzinárodného dňa Slnka.
Muránska planina je, okrem iného, známa aj vďaka jedinečnej tmavej oblohe, ktorá je ideálnym miestom pre pozorovania nočnej oblohy. Cieľom vyhlásenia parku tmavej oblohy je zachovať a chrániť toto tmavé územie pre súčasné aj budúce generácie.
Národný park Muránska planina je miestom pre milovníkov astronómie a pozorovateľov hviezd, ale aj priestorom pre turistov, ktorí si budú môcť vychutnať jedinečnú atmosféru nočnej oblohy ďaleko od svetelného smogu mestských oblastí počas organizovaných podujatí s pracovníkmi z hvezdárne v Rimavskej Sobote.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-