Projekt Tradičný rok v gemerskej chiške zdokumentoval nositeľov tradícií v lokalitách štítnickej a slanskej doliny
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zrealizovalo v období od marca 2024 do septembra 2025 výskumný a dokumentačný projekt v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva pod názvom Tradičný rok v gemerskej chiške.
Projekt zmapoval a zdokumentoval nositeľov tradícií gemerských obcí v ich prirodzenom prostredí, v lokalitách štítnickej a slanskej doliny – obciach Čierna Lehota, Kobeliarovo, Vlachovo a Rejdová.
Organizácia výskumu a dokumentácie prebiehala úspešne aj vďaka výbornej spolupráci so samosprávami, miestnymi folklórnymi skupinami, združeniami a aktívnymi jednotlivcami. Poďakovanie patrí aj konkrétnym nositeľom tradícií, ktorými boli: Valéria Valková, Ján Tomes v Čiernej Lehote, Matilda Vilimová v Kobeliarove,
V Rakovnici diváci videli viac kariet pre potrestaných hráčov než gólov
Všetky vyžrebované majstrovské futbalové zápasy mužstiev z regiónu horného Gemera sa v 4. septembrový víkend odohrali. Je to jediné všeobecné pozitívum našich kolektívov. Najväčší ohlas mali iba žiacke kolektívy MFK Rožňava, ktoré svoje zápasy vonku vyhrali a držia si najvyšie priečky v tabuľkách 2. líg. Stále naplno nebodujú dospelí futbalisti MFK Rožňava hrajúci v 4. lige, aj keď s favoritom doma získali bod. Príliš sa nedarí ani ich mladším kolektívom súťažiacim v 3. lige, ktoré držia posledné priečky tabuliek. Majú teda čo naprávať. V 7. lige dospelých kolektívov stále po desiatkach gólov naberajú do svojich sietí futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré. Tentoraz ich nazbierali 13. Aj po tomto víkende konštatujeme, že stále menej mládežníckych družstiev súťaží v okresných súťažiach, čo nedáva dobrú nádej z tejto kategórie do budúcna.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Slovanská kvapka krvi SNP tiekla v Čiernom Potoku už devätnástykrát
Pred Kultúrnym domom v Čiernom Potoku dňa 18.8.2025 už od 07.30 hodine čakalo niekoľko bezplatných darcov krvi, ktorí sa ponáhľali aj do práce, aby mohli včas darovať krv. Túto akciu nazvanú Slovanská kvapka krvi SNP, už po 19.-krát zorganizovala miestna ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Medzi prvými boli Ing. Mária Lakotová, Zuzka Tóthová, Marian Hukel, Slavomír Skalák zo Včeliniec, Mgr. Barnabáš Cselényi, Milan Porubiak a Robert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Miroslav Hukel z Jesenského, Jaroslav Baran z Košíc, Renáta a Nikoleta Kovácsová z Tornale, Štefan Kapec a Adriana Kapcová z Pohorelej. Okrem nich pri tejto príležitosti darovala krv aj Renáta Kovácsová z Tornale, ktorá pracuje v Nemecku, Katarína Kuncz, ktorá býva v mestečku Rikwill, darovala krv vo švajčiarskom Berne, manželia JUDr. Miroslav a JUDr. Jana Bérešovci z Trebišova, Viktor Vincej zo Svinice a a Peter Dúbrava, ktorý študuje, daroval krv v Prahe.
II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Svetový deň cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji: Exkurzia na sopku aj netradičné prehliadky múzeí
Svetový deň cestovného ruchu by sme v roku 2025 radi oslávili zapojením širokej verejnosti, ale aj školských skupín. Preto sme sa v tomto roku ubrali týmito dvoma smermi.
Pre školy sa toto podujatie uskutoční dňa 26.septembra 2025. V doobedňajších hodinách ich pozývame, aby s nami objavili skryté bohatstvo regiónu Gemer-Malohont. V spolupráci s OOCR Gemer pre nich pripravujeme vedomostný kvíz o našom regióne.
Tiež v doobedňajších hodinách tu máme pre stredoškolákov prednášku a netradičné sprevádzanie výstavou v podaní historika Attilu Simona. Pán Simon nám porozpráva o Rimavskej Sobote v období 1919-1945 s názvom Od prechodu k prechodu.
V poobedňajších hodinách by sme radi oslovili žiakov navštevujúcich školské kluby a družiny.
V Sirku privítali seniorov revúckeho okresu na okresnom turistickom zraze. Nechýbali ani seniori z "Lehvatky"
V Sirku na Gemeri sa tento rok 18. septembra konal XXIV. Okresný turistický zraz seniorov revúckeho okresu. ZO JDS Sirk ako začínajúca organizácia, sa svojej hostiteľskej úlohy ujala na výbornú. Výborné počasie, dobrá atmosféra a mnoho priateľských stretnutí prinieslo pre okolo 180 účastníkov veľa pekných zážitkov s krásnymi spomienkami. Pripravili veľmi dobré trasy, poučili z histórie, navarili chutný guláš, napiekli zákusky a postarali sa o dobrú náladu.
Ako každý rok aj tento rok sa ho zúčastnili aj seniori z Revúckej Lehoty a to spolu 11. ZO našej obce ďakuje „kolegom“ zo Sirka, obci Sirk, ktorí pod vedením OO JDS Revúca zabezpečili túto peknú a vydarenú akciu. Toľko nám o tomto podujatí napísala pani Margita Mladšia, predsedníčka ZO JDS z Revúckej Lehoty.
Slnko stále pekne hreje, ale na futbalových ihriskách už padajú červené karty
Futbalové zápasy v kolách, ktoré sa odohrali v treťom septembrovom týždni priniesli zaujímavé výsledky, ale tiež i hru aj na hornom Gemeri. Potešili najmä výsledky a hra v niektorých zápasoch VII. ligy, ale tiež nebývalá účasť divákov na nich. Prekonali dokonca i návštevnosť štvrtoligového MFK Rožňava. Smutnejšie je však v klube dospelých MFK Rožňava, ktorej sa v ostatnom čase nedarí a aj tentoraz nechala tri body v Sobranciach. Darí sa najmladším – žiakom MFK Rožňava v 2. lige, kde sa držia na popredných miestach v tabuľkách. Škoda, že nie všetci futbalisti dodržiavajú pravidlá hry, a tak museli byť najmä hrajúci v VII. lige potrestaní červenými kartami (3). Náš názor je, že úplne zbytočne. Ochudobňujú sa tak o dosiahnuté výsledky a peknú hru.
Hasiči z Jelšavy v Budapešti, Nadlaku a v Tótkomlósi
Druhý septembrový víkend (13. – 14. 09.) patril stretnutiam s dobrovoľnými hasičmi z partnerských miest – maďarského Tótkomlóša a rumunského Nadlaku. V sobotu 13. 09. 25 v Budapešti organizovali Hasičský deň pre dobrovoľných, závodných, ale aj profesionálnych hasičov pod názvom „LÁNGTÉR“ (v preklade priestor ohňa). Toto podujatie sa organizuje už niekoľko rokov, na ktorom sa hasiči môžu zoznámiť s novinkami na úseku požiarnej ochrany – či ide o technické vybavenie, ale aj o ochranné pomôcky.
Na toto podujatie sme dostali pozvanie od veliteľa ÖTE Tótkomlós Sándora Nagya.
Rozhovor s Vladimírom Lukáčom, tajomníkom OFK Vyšná Slaná
OFK Vyšná Slaná bol posledným víťazom 7. futbalovej ligy v okrese Rožňava. V kádri však došlo k zmenám, o ktorých sa dočítame v článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ten pripravil rozhovor s tajomníkom klubu Ing. Vladimírom Lukáčom rozhovor.
Kto prišiel a kto odišiel z kádra pred sezónou 2025 - 2026?
Prišli:
- Richard Tobias Želinský – ukončené hosťovanie v Rožňave
- Peter Rogos ml. – hosťovanie z MFK Rožňava
- Bryan Ruščin – hosťovanie z MFK Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.