Kým bol v Rudnej futbalový klub Sokol Gemtex
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na november 2026
Pravek a podzemie očami detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Mesiac úcty k starším v mojom rodnom Bystrom trochu inak
Jedným z najmilších podujatí, ktoré sa už dlhé roky s láskou udržuje v našich obciach i mestách na Slovensku, je Mesiac úcty k starším. Teší ma, že si túto peknú tradíciu zachováva aj náš Gemer. Mne je najbližší horný Gemer, a predovšetkým obec Rožňavské Bystré. Hoci v nej nežijem od roku 1974, mysľou som stále tam. Kým som bol mladší, chodieval som tam často a rád. Mám odtiaľ množstvo milých spomienok a zážitkov, najmä z mladosti.
Za tie roky som tam však zažil aj smutné, ba priam najsmutnejšie chvíle, keď som sa musel rozlúčiť so svojimi najbližšími, na ktorých s láskou spomínam. Veľmi bolestivé lúčenie ma zastihlo aj tento rok, keď som sa musel navždy rozlúčiť so svojou jedinou sestrou. Nech odpočíva v pokoji v rodnej hrude, na cintoríne medzi tými, ktorí jej dali život a usmernenie doň.
Jesenné prázdniny v Gemersko-malohontskom múzeu
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo počas jesenných prázdnin tvorivé aktivity, ktoré návštevníkov zavedú do sveta tradícií aj prírody. V dňoch 29. a 30. októbra 2026 si môžu deti, rodičia i ďalší záujemcovia vyskúšať dve tematické dielne inšpirované aktuálnymi výstavami múzea: Palóci a Svet pod lupou – fascinujúci život hmyzu.
Jesenné prázdniny nemusia byť iba o oddychu doma. Gemersko-malohontské múzeum ponúka návštevníkom možnosť stráviť voľné dni kreatívne, objavovať zaujímavosti zo sveta kultúry a prírody a odniesť si domov vlastnoručne vytvorený výrobok. Pripravené aktivity nadväzujú na dve aktuálne výstavy, ktoré približujú rozmanité stránky nášho sveta – život a tradície Palócov aj fascinujúci život hmyzu.
Futbalový paradox: Lídra porazila v návštevnosti posledná Drnava
Aj po tomto kole, ktoré môžeme nazvať aj volebné kolo, pre kolektív MFK Rožňava, hrajúci v 4. ligy MR Východ je zatiaľ ťažká sezóna. Po 11. kolách je na 11. mieste s bilanciou 2-3-6 a skóre 20:36. Bojuje o záchranu, čo sa prenáša aj na rezervu v 7. lige.
Ako je to v 7. lige ObFZ Rožňava:
-
Špica: Dobšiná drží 2. miesto a lídra, ktorý vyhral v Hrhove 2:0 /Dorčák 2x/, potvrdzujú formu.
-
Stred: Vyšná Slaná a Dlhá Ves zabrali doma - Vyšná Slaná 3:0 v polčase proti rožňavskej rezerve, Dlhá Ves po striedavých výkonoch v 2. polčase otočila zápas s Mičinským, Orvosom a Bekem. Betliar rozstrieľal predposledné Slavošovce, Roman Fabián dal 4 góly.
Aj Gemer volil nových zástupcov
Obyvatelia Slovenska v týchto dňoch prežívajú jednu z najdôležitejších spoločenských udalostí roka, ktorá sa pravidelne opakuje každé štyri roky. V sobotu 24. októbra 2026 sa na Slovensku konali spojené komunálne a župné voľby. Netýkajú sa len dospelých občanov, ale prostredníctvom ich výsledkov sa dotknú aj mladšej generácie. Pozrime sa podrobnejšie, ako tomu bolo v našom historickom Gemeri. V regióne Gemer sa volilo v 9 mestách, pričom prevažne zvíťazili nezávislí kandidáti. Podľa priebežných výsledkov Štatistického úradu SR bolo k 25. 10. 2026 o 07:50 h spracovaných 2 919 z 2 921 obcí, čo predstavuje 99,93 %. Najvyššiu volebnú účasť v rámci Gemera zaznamenali v obci Plešivec, kde sa na voľbách zúčastnilo vyše 51 % oprávnených voličov. Pozrime sa na výsledky volieb trošku bližšie.
Múmia Tasheritnetiak dostáva novú tvár. V Gemersko-malohontskom múzeu prebieha výnimočný vedecký projekt
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote intenzívne pracuje na novej stálej expozícii, ktorá vzniká v rámci projektu Interreg a verejnosti by mala byť sprístupnená v priebehu roka 2027. Jedným z jej ústredných exponátov bude najvzácnejší zbierkový predmet múzea – približne 3000-ročná egyptská ženská múmia Tasheritnetiak.
Nový výskum priniesol prelomové poznatky
Výskum tohto výnimočného nálezu priniesol v posledných rokoch nové vedecké zistenia. Dňa 4. decembra 2024 absolvovala múmia CT vyšetrenie v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhotovené snímky boli na jar 2025 podrobené podrobnej antropologickej analýze na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Futbalový klub Bastav Revúčka a jeho pôsobenie v rokoch 2010 – 2012
Pozrime sa dnes, ako to s futbalom v minulosti bolo v Revúčke. Priamo o Revúčke ako samostatnej obci sa futbalová história verejne skoro vôbec neeviduje. Revúčka bola pôvodne samostatná obec blízko Revúcej. V roku 1921 tu stálo 104 domov a žilo 486 obyvateľov, v roku 1976 bola pričlenená k mestu Revúca. Takže do roku 1976 akýkoľvek futbal v Revúčke fungoval pod dedinskou TJ – typicky TJ Sokol, ako to bolo bežné v 40. – 50. rokoch po celom Slovensku. Presný rok založenia dedinského TJ v Revúčke sa v online kronikách neuvádza.
Futbalový klub Bastav Revúčka pôsobil v najvyššej súťaži ObFZ Rimavská Sobota do roku 2019. V minulosti mal názov Famstav. Možno jeho najväčším úspechom bolo 2. miesto v ročníku 1996/1997 v 1. triede ObFZ Rožňava (do r. 1997 patril okres Revúca k okresu Rožňava).
Komunálne a župné voľby 2026 na Hornom Gemeri: kedy, kde a ako sa volí
- v obciach a mestách: starostu / primátora a poslancov zastupiteľstva
- v župných voľbách: obyvatelia okresu Rožňava volia predsedu a poslancov Košického samosprávneho kraja, obyvatelia okresov Revúca a Rimavská Sobota volia predsedu a poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-