Na oslavách Dňa učiteľov, ktoré sa uskutočnilili 26. marca 2015 v Košiciach, o postavení učiteľov, o ich odmeňovaní, o kvalite vzdelávania. Košický samosprávny kraj ako najväčší zriaďovateľ stredných škôl môže dnes so zdvihnutou hlavou vstupovať do týchto diskusií, pretože oblasť školstva spravuje veľmi racionálne a zodpovedne. Verím, že to takto vníma aj väčšina pedagogických zamestnancov našich škôl. Stačí zobrať do úvahy jeden ukazovateľ: ak porovnáme priemernú mzdu stredoškolských učiteľov a priemernú mzdu zamestnancov všetkých rezortov v kraji, pomer je 1,14 v prospech učiteľov. Na Slovensku tak patríme k tým najlepším krajom."
„Stojíme na špici v odbornom vzdelávaní. Mohutná diskusia, ktorá sa v posledných týždňoch venovala zákonu o odbornom vzdelávaní, dáva za pravdu našim doterajším krokom. Pred nežnou revolúciou sme boli vzorom pre Európu. Mnohí ste zažili učilištia pri fabrikách s prepracovaným systémom prípravy vlastných kádrov. Máme vynikajúce historické skúsenosti s touto formou vzdelávania. Teraz sa k nej opäť vraciame a vzorom sú nám západné krajiny – Nemecko, Rakúsko. Odborné vzdelávanie nezačne fungovať skokom. Tam, kde máme systém centier odborného vzdelávania napojených na zamestnávateľov a pracoviská, môžeme pokračovať ďalej. Nie je nutné meniť to, čo sme vytvorili,“ dodal predseda KSK.
Zdôraznil záujem KSK o uznanie a povýšenie postavenia výchovných a kariérnych poradcov. Je nevyhnutné, aby sa výraznejšie posilnila ich pozícia, aby úväzok učiteľa bol znížený adekvátne k jeho výkonom výchovného či kariérneho poradcu. Kariérne poradenstvo sa musí začať prechodom zo základnej na strednú školu. Poradca by mal sledovať nielen školské výsledky, ale aj záujmovú činnosť žiaka, pracovať s rodičmi, analyzovať smerovanie žiaka na optimálnu školu.
„Žiak, jeho osobnosť, by mala hrať oveľa väčšiu úlohu pre všetkých. V poslednom čase sa stretávame s mnohými nezdravými prejavmi rýchleho sveta, ktorý žije viac na sociálnych sieťach a vo virtuálnom svete, ako medzi štyrmi očami rodiča a dieťaťa, učiteľa a žiaka. Byť učiteľom v dnešnej dobe nie je ľahké. Medzi ocenenými sú učiteľské osobnosti, ktoré si za katedrou odkrútili 30, 40, dokonca 50 rokov. Môžu porovnávať, hodnotiť, pomenovať príčiny, hľadať východiská, radiť mladším kolegom. Najpriamejšou, ale najzložitejšou a najťažšou cestou je nájsť si k žiakom cestu, byť im prísnym, ale férovým partnerom v náročnej životnej etape plnej hľadania,“ dodal Zdenko Trebuľa a zaželal všetkým pedagógom, aby mali veľa dôvodov byť hrdí na to, že sú učitelia, aby mali vnímavých žiakov, ktorí v učiteľoch nájdu inšpiráciu pre svoje vlastné životy.
Pedagógov na všetkých stredných školách v zriaďovateľskej pôsobonosti KSK pozdravila hlavná poradkyňa štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Soňa Hanzelovičová.
Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 27 pedagógov. Z regiónu horného Gemera to boli:
PaedDr. Katarína Adamková, Gymnázium P. J. Šafárika, Rožňava
Mgr. Vladimír Tománek, SOŠ technická Rožňava
Mgr. Zdenka Buzinkayová, SZŠ, Nám. 1. mája, Rožňava
Za všetkých študentov poďakovali vo vynikajúcom kultúrnom programe študenti hudby, tanca a hudobno-dramatického umenia z Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach a gastronomickými špecialitami študenti a pedagógovia Strednej odbornej školy J. Bocatia v Košiciach.
Autor: Zuzana Bobriková
(Zdroj: vucke.sk)
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-