V bratislavskom krematóriu sa v sobotu 12. júla 2014 navždy rozlúčili s doc. MUDr. Jánom Paškanom, CSc. jeho najbližší rodinní príslušníci, kolegovia, priatelia a krajania z Gemera, ktorý zomrel vo veku 74 rokov. Ján Paškan sa narodil dňa 15. marca 1940 v Prešove, v rodine vojenského lekára s hodnosťou generála. 1986 až 1990 bol v Bratislave mestským odborníkom pre chirurgiu a v r. 1990 bol menovaný do funkcie hlavného chirurga Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Po neľahkom období rokov 1990 - 1991, kedy bol bez udania dôvodu odvolaný zo všetkých svojich dovtedajších funkcií, sa po úspešnom konkurze stal primárom chirurgického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Rožňave. I tu vykonával svoju prácu s plným nasadením a všetky svoje vedomosti a skúsenosti odovzdával pri výučbe mladých chirurgov. Jeho nesporné odborné kvality i riadiace schopnosti mu onedlho umožnili, už ako riaditeľovi, dobudovať, vyprofilovať poskytovanú odbornú zdravotnú starostlivosť a v roku 1993 slávnostne otvoriť NsP sv. Barbory.
Jeho návrat do Bratislavy bol spojený s veľkou výzvou – dobudovať nemocnicu v Petržalke, ktorá bola vo výstavbe už od mája 1986. Úspešne absolvovaný konkurz v r. 1995 ho priviedol na post 10. riaditeľa tejto nemocnice. Všetku svoju energiu, schopnosti a získané skúsenosti venoval do ukončenia výstavby a plnohodnotného sprevádzkovania tohto nemocničného zariadenia. Už v roku 1997 tak mohla Nemocnica s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda poskytovať zdravotnú starostlivosť. Svoju víziu o ďalšom rozvoji a skvalitňovaní služieb nemocnice však už neuskutočnil. Pre nesúhlas s realizáciou návrhu centralizovaného vedenia všetkých bratislavských nemocníc sa rozhodol, v duchu svojej zásadovosti, v r. 2004 odstúpiť z postu riaditeľa.
Odchodom z postu riaditeľa sa však doc. MUDr. Ján Paškan, CSc. naďalej aktívne venoval organizácii zdravotníctva. Ako prednosta Ústavu sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva LF SZU odovzdával nadobudnuté vedomosti a poznatky študentom špecializačného štúdia.
Nesporným potvrdením významu osobnosti pána docenta je aj to, že bol zvolený do funkcie prvého viceprezidenta Slovenskej spoločnosti sociálneho lekárstva.
V doc. MUDr. Jánovi Paškanovi, CSc. strácame výnimočnú medicínsku, manažérsku a pedagogickú osobnosť.
Česť jeho pamiatke!
Dr.h.c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc.
rektor SZU
(zdroj:szu.sk)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-