Webová stránka Maj Gemer zaznamenala v týchto dňoch nebývalý údaj. Pred dvoma rokmi ešte 11. mája prvýkrát bola poskytnutá informácia pre návštevníkov stránky od pani Oľgy Zacharovej o pohľadnici z obce Čierna Lehota, ktorá sa do obehu dostala zrejme ešte pred rokmi 1936-1938. (Pamätníci vedia, že roky sú spojené s rozdelením Československej republiky na Čechy a Moravu a na Slovenský štát v dôsledku Mníchovskej zrady západných mocností.) Využila ju mamka jej manžela, ktorá ju poslala svojmu synovi do Vysokých Tatier, kde bol na kúpeľnej liečbe. Možno si pamätáte čo na nej zachytil jej autor N. Pokorný z Tišnova. Pýtali sme sa vtedy, ako sa pohľadnica Čiernej Lehoty v tých rokoch Dlho sa nevedelo ako sa vlastne obrázok malej obce na hornom Gemeri dostal do rúk ľudí, aby ho použili ako pohľadnicu na rôzne príležitosti. Po dvoch rokoch sa nám ozval priamo z Tišnova na Morave pán Josef Hromčík, ktorý náhodou natrafil na internete na náš článok súvisiaci so spomínanou pohľadnicou. Práve zhromažďoval rôzne dokumenty, ktoré chceli Tišnovčania využiť na propagáciu práce ich rodáka, akademického maliara Norberta Pokorného pri príležitosti jeho nedožitých narodenín. Zrejme ide o významného Tišnovčana, ktorý po sebe zanechal príkladnú tvorbu. Keďže tento jeho záber sa im hodil do publikácie, obrátil sa o pomoc na pani Zacharovú. Vtedy sme uverejnili prvý článok o tom, ako sa pohľadnica z Čiernej Lehoty dostala do Tišnova v Čechách i to, kto vlastne bol spomínaný pán Pokorný. Iste ste si to všimli aj vy a spomínate si na túto vzácnosť.
Začiatkom decembra 2015 sa ozval znovu pán Hromčík, aby splnil sľub, ktorým sa zaviazal osloviť vnuka pána Pokorného o ďalšie osvetlenie histórie čiernolehotskej pohľadnice. Keďže ide o zaujímavosť, radi uverejňujeme ďalšiu novú skutočnosť z histórie pohľadnice od jedného z tých, ktorí mali veľmi blízko k akademickému maliaroviIng. arch. Norbertovi Pokornému, ktorý dnes žije v Hořepníku pri Jihlave.
Všimnite si tie zhody mien starého otca a jeho vnuka. Dokonca sa objavuje i ďalšia osoba nosiaca zhodné priezvisko Pokorný. Ale to už prenechávam miesto na odpoveď od pána Hromčíka:
"Dostal jsem písemnou odpověď od Ing. arch. Norberta Pokorného (vnuka akademického malíře Norberta Pokorného, žijícího v Hořepníku u Jihlavy).
Cituji dle jeho sdělení:
„Pohlednice Čiernej Lehoty zřejmě pochází z návštěvy mého otce N. J. Pokorného své sestry Františky, která žila v létech 1937 – 1938 ve Slavošovcích, kde byl její manžel Karel Brychta úředníkem v místní papírně. Postavy na pohlednici nejsou žádnými příbuznými, pouze stafáží. Také si pamatuji na zarámovanou fotografii Krásnej Horky u Rožnavy v otcově pracovně.“
Takže je to objasněno.
Norbert Josef Pokorný, syn akademického malíře Norberta Pokorného, byl fotograf a v té době pracoval v ateliéru u svého otce.
Pan Karel Brycha pocházel z Předklášteří u Tišnova a podílel se zřejmě na modernizaci papírny ve Slavošovcích. Předtím a potom pracoval v Kopřivově papírně v Předklášteří u Tišnova."
Toľko teda na doplnenie k histórii pohľadnice Čiernej Lehoty. Zostáva mi poďakovať pani Zacharovej, ale najmä pánovi Hromčíkovi z Tišnova, že nám dokázal pohotovo reagovať na cestu vzniku starej pohľadnice z našej gemerskej obce i na jej autora. Ukázal nám spôsob, ako využiť jednu z odložených cenností ako pamiatku na oživenie rokov dávno minulých. Bárs by sme našli na našom Gemeri viac takých príkladov ako bola možnosť sprevádzať vznik a cestu pohľadnice spred 80 rokov až do dnešných dní. Vďaka Vám za pomoc, pán Hromčík.
Ondrej Doboš
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-