|
P. č. |
Príjem |
Suma |
P. č. |
Výdaje |
Suma |
||
|
frt |
kr. |
frt |
kr. |
||||
|
1. 2. 3. 4. |
Od mest. kapitanátu: a) pokuty.................... b) za preukazy........... Školné Štátna dotácia Dotácia mesta |
91 13 108 150 265 |
66 - 50 - 97 |
1. 2. 3. |
Platy učiteľov – týždenne 18 hodín á 30 frt.............. Zariadenie, vestník............. Školník, obsluha............... |
540 79 10 |
- 13 - |
|
Spolu |
629 |
13 |
Spolu |
629 |
13 |
||
IX.
Z á v e r e č n é s k ú š k y, v ý s t a v a r y s o v
a r u č n ý ch p r á c
Záverečné skúšky boli v dopoludňajších hodinách dňa 27. júna. Pri tejto príležitosti boli vo vedľajšej miestnosti vystavované písomky, výkresy – rysy a ručné práce učňov.
Nevyhnutné vybavovania vo veci výstavy ručných prác bolo realizované neskoro, čo spôsobilo v tomto smere malú účasť. Nakoľko praktické vzdelávanie učňov má dobročinný vplyv a možno povedať, že ide o dobrú myšlienku, pričom na základe všeobecnej mienky sa dá predpokladať do budúcnosti ešte oduševnenejšie konanie.
Na odmeňovanie, najlepších vystavovaných prác štedro prispeli: mesto Dobšiná 2 forinty (frt), sporiteľňa 1 frt, Lang Gusztáv 1 frt, Klein Samu 1 frt, Nikl Gyula 50 grajciarov (kr), Mega Endre 40 kr, Sárkány Sándor 50 kr, Tirscher Szilárd 1 frt, Sárkány Adolf, Sárkány Pál, Sárkány Boldozsár, Sárkány Kálmán po 1 frt, Ballás Jakab 40 kr, Gömöry Samu 40 kr, Szontagh Márton 50 kr, Szontagh Boldizsár 40 kr, Soyka András 40 kr, Kühn Ferencz 50 kr, Kaiser József 40 kr, Stempel András 40 kr, Kasch András 40 kr, Adriány György 30 kr, Ballas András 30 kr, Szomp Béla 50 kr, Szoyka József 30 kr, Lelko József 30 kr, Sárkány Miksa 1 frt, Klein Miksa 1 frt, Mesko Amália 50 kr, Nikl Alália 20 kr, spolu 19 frt a 60 kr.
Prijmite, ctení darcovia, srdečnú vďaku od našej inštitúcie!
Záverom uvádzam, že so šťastím môžem k výsledkom výstavy konštatovať, že jednotlivé odmeny boli komisionálne stanovené a rozdelené na základe výsledkov skúšok.

Okrem toho za vynikajúce výkresy získali po 1 forinte učni Kaiser János, Rusznák Mátyás, Markovics Józesf, Krausz Károly, Rozlosnik Jakab, Jex Samu, Buger Károly, Gömöry József, Kaiser Samu a Wolfrám Kálmán.
Počet vystavovaných výkresov bol vyšší ako 200, z ktorých vzhľadom k podmienkam každý dostal pochvalu.

X.
P r í s p e v k y
V uplynulom školskom roku naša inštitúcia dostala nasledovné príspevky:
1. Uhorské ministerstvo na prevádzku učňovskej školy láskavo prispelo sumou 150 forintov.
2. Ministerský komisár veľkomožný Jágócsy Péterffy daroval kresliarske zošity autorov Vidéky a Suppan, knihy návodov, ako aj zošity o ľudovom nábytku a zámočníckej práci.
3. Mesto Dobšiná uhradilo chýbajúce výdavky vo výške 265 forintov a 97 grajciarov a zabezpečila pre osvetlenie pri večernom vyučovaní petrolej a v zimnom období palivo na vykurovanie.
4. Vedenie miestnej obecnej školy poskytlo pre vyučovanie potrebné miestnosti, ako aj umožnila používať rysovacie a vyučovacie pomôcky.
Prijmite preto, veľkodušní dobrodinci, za poskytnuté príspevky pre učňovskú školu, našu srdečnú vďaku!
XI.
N a v e d o m i e
1. Nasledujúci školský rok sa začne 12. septembra bežného roku
2. Nastupujúci noví učni, okrem školného, platia aj zápisné vo výške 50 kr
3. Ročné školné predstavuje 2 forinty, ktoré je potrebné vyplatiť u riaditeľa
V prílohe uvádzame ako ukážku reprodukcie vybraných častí pôvodnej publikácie vestníka

![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
KONIEC!
Zostavili:
Ing. Mikuláš Rozložník, RNDr. Ondrej Rozložník
Košice – Rožňava december 2020





































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-