Pri doprave na verejných hradských (cestách) používať pravú stranu cesty v smere jazdy.- Predchádzať povoz sa mohlo len vľavo.
- Vstupy do vozidiel pre verejnú dopravu sa museli upraviť tak, aby umožňovali nástup a výstup z pravej strany v smere cestovania.
- Nebolo prípustné, aby pohonič (kočiš) viedol voz pešo na ľavej strane povozu, alebo záprahu.
- Vodci, ktorí toto nariadenie neuposlúchnu, budú dopravnou strážou pokutovaní.“
Vyhláškou boli všetci zainteresovaní upozornení, že priestupky nariadenia sa budú trestať štátnymi policajnými úradmi pokutou do 5.000 korún, alebo väznením do 14 dní. V prípade nevymožiteľnosti uloženej pokuty sa mal uložiť náhradný trest na slobode, podľa miery zavinenia v rozmedzí sadzby trestu na slobode.
V záujme bezpečnosti jazdy na verejných cestách boli koncom marca Okresným úradom v Dobšinej všetci notári a četnícke/žandárske stanice v okrese vyzvané, aby systematicky preskúmali vo svojich obvodoch, či boli odstránené dopravné značky a iné znamenia a nápisy upozorňujúce na predpis jazdy vľavo. Ak by sa také značky nachádzali na ľavej strane, mali byť hneď premiestnené na pravú stranu. Obce a mestá boli tiež upozornené, aby na menej prehľadných zákrutách, na nebezpečných križovatkách a podľa potreby aj v ďalšom priebehu cesty silnými bielymi čiarami – vápnom provizórne vyznačili strednú čiaru. Bezpečnostné orgány boli vyzvané, aby v prvých týždňoch zosilnili bezpečnostnú službu na verejných hradských cestách, obzvlášť na križovatkách.
Uvedená vyhláška mala byť po dobu desiatich dní denne vybubnovaná a hlavne povozníci upozorňovaní (aby si aj dobytok zvykal) na jazdu vpravo.
Prednášky o jazde vpravo na školách mali zabezpečiť starostovia jednotlivých obcí prostredníctvom správy školy.
Zdroj: MV SR Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. Knižničný fond: Slovenský zákonník 1939, Sbírka zákonů a nařízení 1938, archívny fond: Obvodný notársky úrad vo Veľkej Polome
Ing. Eva Jergová





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a