Pri doprave na verejných hradských (cestách) používať pravú stranu cesty v smere jazdy.- Predchádzať povoz sa mohlo len vľavo.
- Vstupy do vozidiel pre verejnú dopravu sa museli upraviť tak, aby umožňovali nástup a výstup z pravej strany v smere cestovania.
- Nebolo prípustné, aby pohonič (kočiš) viedol voz pešo na ľavej strane povozu, alebo záprahu.
- Vodci, ktorí toto nariadenie neuposlúchnu, budú dopravnou strážou pokutovaní.“
Vyhláškou boli všetci zainteresovaní upozornení, že priestupky nariadenia sa budú trestať štátnymi policajnými úradmi pokutou do 5.000 korún, alebo väznením do 14 dní. V prípade nevymožiteľnosti uloženej pokuty sa mal uložiť náhradný trest na slobode, podľa miery zavinenia v rozmedzí sadzby trestu na slobode.
V záujme bezpečnosti jazdy na verejných cestách boli koncom marca Okresným úradom v Dobšinej všetci notári a četnícke/žandárske stanice v okrese vyzvané, aby systematicky preskúmali vo svojich obvodoch, či boli odstránené dopravné značky a iné znamenia a nápisy upozorňujúce na predpis jazdy vľavo. Ak by sa také značky nachádzali na ľavej strane, mali byť hneď premiestnené na pravú stranu. Obce a mestá boli tiež upozornené, aby na menej prehľadných zákrutách, na nebezpečných križovatkách a podľa potreby aj v ďalšom priebehu cesty silnými bielymi čiarami – vápnom provizórne vyznačili strednú čiaru. Bezpečnostné orgány boli vyzvané, aby v prvých týždňoch zosilnili bezpečnostnú službu na verejných hradských cestách, obzvlášť na križovatkách.
Uvedená vyhláška mala byť po dobu desiatich dní denne vybubnovaná a hlavne povozníci upozorňovaní (aby si aj dobytok zvykal) na jazdu vpravo.
Prednášky o jazde vpravo na školách mali zabezpečiť starostovia jednotlivých obcí prostredníctvom správy školy.
Zdroj: MV SR Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. Knižničný fond: Slovenský zákonník 1939, Sbírka zákonů a nařízení 1938, archívny fond: Obvodný notársky úrad vo Veľkej Polome
Ing. Eva Jergová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.