
Tým, ktorí padli v oslobodzovacích bojoch, ale aj tým, ktorí sa vrátili z vojny s podlomeným zdravím a ďalej sa podieľali na živote boli v meste Dobšiná odhalené dva pamätníky (Pamätník padlých hrdinov na Ul. SNP a pamätník na Nám. troch ruží) a štyri pamätné tabule (budova železničnej stanice, budova SOŠT – bývalé gymnázium, budova radnice mesta a budova pošty). Vydesila ma však správa z tohto mestečka, ktorá odznela v televízii JOJ v relácii Krimi noviny dňa 20. októbra 2023 vo večerných hodinách. Priniesla z Dobšinej smutnú informáciu a hanebný pohľad na jeden zo zničených pamätníkov hrdinov SNP. Spomínam si na podobnú situáciu, ktorá sa stala v inej obci na hornom Gemeri, kde pomník venovaný hrdinom SNP neznámy páchatelia zneuctili poliatím čiernou farbou. Zistilo sa, že tento čin mali na svedomí neplnoleté deti, ktoré takýmto spôsobom mali splniť úlohu, aby boli prijaté do „overenej skupiny“.

O čo teda v Krimi novinách išlo? Moderátor relácie hneď na úvod pripomenul: „Viac ako 50 rokov stál v meste Dobšiná pamätník venovaný padlým hrdinom 2. svetovej vojny. Sochou z bronzu ho skrášlil známy sochár Vojtech Löffler. Dnes už známa socha na pamätníku chýba. Strhli ju vandali, po ktorých pátra polícia." Obrazovka televízora sa naplnila smutnými pohľadmi na spomínaný pamätník a dostalo slovo aj niekoľko obyvateľov mesta.
„Je to hanebné, že si nedokážeme vážiť ani odkaz histórie, ktorý nám bol daný,“ povedal do mikrofónu jeden z obyvateľov Dobšinej a dej tejto udalosti pokračoval ďalšími komentármi.
„Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo tých, ktorí umreli, aby si ty žil,“ pripomenula slová z pamätníka redaktorka spravodajstva TV JOJ Martina Róžaiová.
"Tento nápis na pamätníku zrejme vandali, ktorí ho zničili, prečítať nestihli," pokračovala ďalej v komentovaní M. Rožaiová a dodala: "Vzácnu sochu z bronzu, ktorá bola symbolom tejto pamiatky niekto strhol a z miesta činu ušiel. Socha v tvare ženy váži niekoľko desiatok kilogramov. Páchateľ teda na zničenie pamätníka musel použiť značnú silu."
Ján Slovák, primátor Dobšinej: „Socha je historickým aj umeleckým dielom. Bola tu oddávna a neviem, či sa dá nazvať človekom osoba, ktorá dokáže niečo také spraviť. Sochu daroval sochár V. Löffler v roku 1969. Napriek tomu, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom na zázname nie je poškodenie vzácnej pamiatky zaznamenané. Sochu priamo nevidno, nakoľko pamätník je medzi stromami a nikto nekalkuloval, že by niekto bol schopný niečo takéto spraviť."
Hovorkyňa KR PZ Košice: “ V podstate hanobil národnú a kultúrnu pamiatku tak, že poškodil pamätník hrdinov II. svetovej vojny.“
Obyvateľka Dobšinej: „To je už asi to posledné, keď si také niečo dovolia.“
Pamätník sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Mestského úradu v centre mesta. Ľudia prechádzajúci okolo si na jeho čestné miesto zvykli a ťažko sa im hľadali slová, keď videli, že ho niekto hrubo poškodil.
Mladý obyvateľ mesta: „To, čo robia doma, robia aj vonku. To je vandalizmus, podľa mňa."
Hovorkyňa KR PZ Košice: „Po zdokumentovaní začala Polícia trestné stíhanie pre prečin výtržníctva v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci. Páchateľovi, alebo páchateľoch v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody až na 3 roky.“
Ján Slovák: „Je zarážajúce pre každého normálneho človeka, že sa nájde osoba, ktorá dokáže znehodnotiť to, čo by sme si mali ctiť.“

Celé Slovensko je posiate podobnými pamätníkmi, ktoré sú svedkami najväčšej tragédie v dejinách ľudstva. Ale tiež výkričníkom, aby sa už história II. svetovej vojny nikdy neopakovala. Veď v nej zahynulo vyše 70 miliónov ľudí. Pomníky stoja aj v mnohých obciach a mestách na Gemeri – i na hornom Gemeri, kde je pochovaných taktiež mnoho z tých, ktorí v boji za slobodu položili svoje životy. Môžeme sa na takéto vandalské počiny, ako sa stalo v týchto dňoch v Dobšinej, nevšímavo pozerať? Hanbím sa, že sa toto v mojom rodnom kraji stalo a odsudzujem podobné prejavy hyenizmu všade, kdekoľvek inde.
Zdroj: Krimi TV JOJ, mestoDobsina.sk
Ondrej Doboš
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.