sviatkov v Dobšinej i s oslavou baníckeho stavu a  baníckej práce. Oslavy majú svoju historickú tradíciu. Časť ich priebehu opísal banský hutmann András Jex v básničke napísanej v dobšinskom nemeckom dialekte - bulinerčine  „Bi die olten Haier hon a Pfingstfest gaholden“, v preklade 
„Ako starí baníci Turíčne sviatky dodržiavali“.
Uvádza v nej, že na tieto sviatky sa baníci pripravovali v časovom predstihu. Bolo nutné zaistiť i občerstvenie dobrým vínom, a to v dostatočnom množstve. Banícky otec – Bruderfater navrhol kúpiť 8 súdkov, ale členovia protestovali, že to nestačí pre 400 baníkov, navrhli 12, ale nakoniec sa dohodli na 10 súdkoch. Na oslavy, ktoré sa vtedy začali v Turíčny pondelok bol osobne mestským „hajdúkom“ pozvaný každý baník. Pokiaľ sa pre chorobu osláv zúčastniť nemohol, bola mu doručená pinta vína domov. Zábavy sa zvyčajne konali v niektorom z  hostincov: Heim, Tri ruže, v bývalej prekrásnej Ľudovej záhrade pri Nižnom Hámri, alebo v hostinci Kúpele v Grindlu.
Oslavy mali svoj ceremoniál,
historické pravidlá priebehu, ktoré sa dodržujú i dnes (obnovené boli v roku 1990). Sú organizované v spolupráci a veľkou podporou primátora mesta a samosprávy mesta Dobšiná a prebiehajú nasledovne:
Uskutočňujú sa v turíčnu nedeľu. Pred vlastnou oslavou rozmiestnia členovia Baníckeho združenia po celom meste, v kostole a pred každým domom, najmä kde sú dievčatá, peknú briezku. Členovia Baníckeho združenia v baníckej uniforme a pozvaní hostia sa stretnú v Baníckom dome na Zimnej ulici o 8. hodine, kde ich privíta Banícky otec – Brudervater, alebo niektorý člen výboru združenia tradičným štamperlíkom alkoholu. Každému sa pripne na banícku čiapku, ostatným na hruď, kytička konvaliniek. Nasleduje družná debata a prezeranie archívu združenia v miestnostiach Baníckeho domu.
Hostia tu majú možnosť  vidieť i dar banskej spoločnosti zo Schwarzenbergu (Čierna hora – Gápeľ), kde sa nachádzalo ložisko známe svojím bohatým medeným zrudnením a množstvom starých banských diel. Ide o banícke relikvie dobšinských baníkov. Ako uvádza Samuel Klein v knihe „Topscher Gatscholper" (1914) sa tieto používali na turíčny pondelok a to tak, že sa večer pri oslave položili na stôl: starý svietnik (Leuchter - drevená postavička baníka), hlava šteigra - banského technika (Hutmannshaupt) a čarovný pohár (Zauberbecher), na dne ktorého stála postavička baníka. Po obvode pohára je nápis v nemčine: „Es leben die Bergleut mit Schlägel und Eisen! Die müßen aus Topschau in Schwarzenberg reisen. Wie weit Sie da gehen in Gottlichen Wegen dan schenckt Ihnen der Höchste ein herzlichen Segen“. V preklade: „Nech žijú baníci s baníckymi kladivkami. V Dobšinej musia do čiernej bane fárať. Ako ďaleko božími cestami dôjdu, to zváži Boh srdečným požehnaním“.
Traduje sa, že pohár z relikvie využíval Bruderfater i humorne,
a to tak, že hosťovi – „nebaníkovi“ nalial na privítanie do pohára víno, resp. alkohol a po časovom odstupe ho ponúkol. Hosť ale s nemalým prekvapením zistil, že pohár je prázdny, čo aj dôrazne pripomenul. Bruderfater nahnevaným hlasom vykríkol: „Zase nám to ten smädný baník (bol umiestnený na dne pohára) všetko vypil.“ Pohár mal dvojité dno a tekutina doňho pretiekla.
Oslavy pokračujú ďalej  nástupom všetkých prítomných do sprievodu pred baníckym domom. Na čele sú nesené banícke zástavy a banícke insígnie vyhotovené zvlášť pre vierovyznanie katolícke v roku 1862 a evanjelické v roku 1743. Súčasná zástava evanjelikov, pokrstená v roku 1939 v hostinci „U Fejéra“, je z dvojitej tmavozelenej látky rozmerov 1,00 x 1,80 m, na oboch stranách má banícky symbol  - kladivo a želiezko z myrtovým zdobením. Na jednej strane je nápis: "Dobschauer ev. Häuerjünglinge", na druhej strane je ten istý banícky symbol s nápisom: "Glück Auf 1939". Katolícka má nápis na oboch stranách zástavy „Zdar Boh“ a rok 1969.
Hudba mesta Dobšiná (žiaľ už len jediná dychovka v celej Slanskej doline) zahrá banícku hymnu a sprievod na čele s hudbou sa vyberie na okruh ulicami mesta. Sprievodu sa  každoročne zúčastní veľa obyvateľov mesta a hostí z celého Slovenska, ako i zahraničných družobných miest mesta Dobšiná. Keď sa sprievod priblíži ku evanjelickému kostolu, oddelia sa z neho všetci účastníci evanjelického vyznania a katolíci pokračujú na bohoslužby do svojho kostola.
V každom z kostolov sú už na bohoslužbách zhromaždení občania mesta,
ktorí po vstupe baníkov do kostola povstanú, a tým prejavia hold baníckej práci. Baníci majú určené v kostole svoje čestné miesta v blízkosti oltára, pred ktorý sa postavia i baníci so zástavou a baníckymi insígniami. Na bohoslužbách, ktoré sú slúžené v duchu kresťanskej oslavy Turíčnych sviatkov sa venuje i veľká pozornosť baníkom, najmä v kázni pána farára, ktorý ocení ich nebezpečnú a ťažkú prácu a v modlitbe prosí Boha o ich ochranu v podzemí. 
Po bohoslužbách sa všetci znova stretnú pred katolíckym kostolom a spoločne pokračujú v sprievode, za doprovodu hudby mestom až na Námestie baníkov, kde je pripravená slávnostná tribúna. Primátor mesta sa prihovorí slávnostným prejavom nastúpeným baníkom, prítomným občanom a hosťom. Pravidlom je, že mesto darmi ocení i niektorých baníkov Dobšinského baníckeho združenia za ich prácu a dodržiavanie starých historických zvykov baníkov. Po zaznení baníckej hymny baníci a všetci, ktorí majú záujem, odídu do kultúrneho domu, kde je pripravený program s občerstvením. Poobede pokračujú slávnosti zábavou.
Spracoval: RNDr. Ondrej Rozložník

{gallery}kultura/turice/dobsina{/gallery}