Dobšinská strela zabudnutou traťou vyrazí z Košíc do Dobšinej už 10. júla
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Toľko očakávaná jazda do Dobšinej je konečne tu! Napokon, odkedy sme zverejnili plán našich jázd historickým vlakom na rok 2010, najviac otázok sa dotýkalo práve Dobšinej. Po tejto trati totiž osobný vlak naozaj neprešiel už viac ako 7 rokov.
V tomto roku už síce stará motorka M.131.1225, ktorú vypravuje Klub historických koľajových vozidiel, bola na trati č. 167 dvakrát (1 x v Betliari a 1 x v Nižnej Slanej), tentoraz dorazí až na konečnú do Dobšinej. A nie hocijako. Až na malé výnimky, vlak bude zastavovať na všetkých zastávkach, skoro tak, ako v čase pravidelných vlakov.
PROGRAM:
Samozrejme, aj tentoraz sme pre Vás v spolupráci so samosprávou pripravili zaujímavý program, ladený skôr historicky, turisticky
Pri jazde do Dobšinej najprv zastavíme v Gočove, kde si pozrieme pamätnú izbu Jura Hronca, prvého rektora Vysokej školy technickej a obzrieme si starý evanjelický kostol z 18. storočia. Po krátkej exkurzii sa vrátime na zastávku a vlak nás odvezie do Vlachova, kde navštívime miestny kaštieľ a ľadovňu.
Po tejto prehliadke nás osobný motorový vlak Magda odvezie do Dobšinej, kde budú mať cestujúci takmer 4. hodinový voľný program, no ako sme sa dozvedeli, mesto Dobšiná sa chce pochváliť nielen svojimi pamiatkami, ale aj programom.
Tí, ktorý chcú absolvovať individuálny program, môžu vystúpiť v Betliari, kde je vzácny a pekný kaštieľ, alebo vo Vlachove, kde sa počas horúceho dňa môžu schladiť v tamojšom letnom kúpalisku.
KYVADLOVÁ JAZDA
Samozrejme, ani tentoraz sme nezabudli na obyvateľov doliny a obcí v blízkosti trate. Z Dobšinej vypravíme už o 12.30 mimoriadny vlak do Betliara a späť, pričom vlak bude zastavovať na všetkých zastávkach, aby sa historickou mašinkou mohol odviezť každý, kto sa dnu zmestí.
Veríme, že Vás jazda zaujme, pretože zviezť sa po celej trati z Rožňavy do Dobšinej osobákom už dnes nie je vôbec samozrejmé. Či sa nám takéto jazdy podarí zorganizovať aj na budúci rok, záleží aj na vašom záujme a ochote podporiť náš klub.
REZERVUJTE SI MIESTA!
Tešíme sa na Vás, ale prosím, už nezostáva veľa času do odchodu, preto zarezervujte si miesta mailom už dnes na našej adrese ! Kvôli Vášmu pohodliu a kvôli lepšej organizácii.
Ďakujeme.
Viac informácii nájdete na plagáte.
(KHKV)
{gallery}kultura/khkv/magda{/gallery}
{jcomments on}


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a