nemčinu, latinčinu a maďarčinu, čo mu neskôr pomohlo pri štúdiu archívnych dokumentov o histórii mesta Dobšinej a Rožňavy.
Po absolvovaní gymnázia pokračoval v štúdiu práva na Evanjelickom kolégiu v Prešove, kde ho viedol taktiež v celom Uhorsku uznávaný profesor Andrej Vandrák, rodák zo Štítnika. Po ukončení štúdia sa vrátil do Dobšinej ako advokát, kde okrem iného viedol archív mesta. V roku 1879 sa oženil z Gizelou Bretsovou, dcérou horára z obce Jovice pri Rožňave.
Po neúspešnej kandidatúre za richtára mesta Dobšiná sa presťahoval v roku 1881 do Rožňavy, kde pracoval u známeho verejného kráľovského notára Dr. Sándora Markó.
Napísal mnoho odborných článkov vo vtedajších časopisoch Századok, Erdészeti Lapok, Protesztáns Szemle, v budapeštianskych Pesti Napló, Képes Családi Lapok a miestnych novinách Rozsnyói Hiradó, Rozsnyó es Vidéke, ale jeho práce vyšli aj knižne, ako napríklad publikácia vydana v Košiciach: Dobschau, eine monographische Skizze (Košice 1878), ale najmä významná publikácia o histórii Dobšinej A bánya és vasipar története Dobsinán, ktorá bola vydaná v roku 1880 v Budapešti (foto č. 2). Zásluhou Sándora Hadobása, riaditeľa Baníckeho múzea v Rudabány – Maďarsko, bolo dielo J. Mikulíka v roku 2003 znovu knižne vydané (foto č. 3). Napísal i monografiu Rožňavy s názvom Magyar kisvárosi élet (Život maďarského malomesta), v ktorej spracoval dejiny mesta z rokov 1526 až 1715. Kniha vyšla v tlačiarni Michala Kovácsa v Rožňave v roku 1885. Jeho osoba by si zaslúžila väčšiu pozornosť pri hodnotení a spoznávaní jeho historicko-literárnych prác.
Vyčerpávajúca práca však podlomila jeho zdravotný stav, ktorý už od detstva nebol dobrý. Chcel ešte napísať históriu o šľachtických rodinách Gemera. Za mimoriadne treskúcej zimy sa preto vybral z obce Jovice, kde býval, do obce Betliar za grófom Emanuelom Andrássym s cieľom dostať povolenie na štúdium jeho mimoriadne bohatého archívu. Po rozhovore s grófom mu bolo povolenie udelené. Cesta v zime mu však natoľko uškodila, že po návrate dostal zápal pľúc a o desať dní 14.1.1886 ako 34 ročný zomrel.
Pochovaný je na cintoríne v Rožňave. Jeho hrob je i zásluhou mesta Rožňava udržiavaný a je evidovaný ako významné hrobové miesto, o čom svedčí i evidenčný list zostavený Evou Tományovou, odbornou pracovníčkou Krajského pamiatkového úradu Košice, pobočka Rožňava. Hrob a náhrobník je od 30.12.2005 evidovaný pod evidenčným číslom C1 – 13 v lokalite cintorína sektor 2, hrob č. 14. Je súčasťou murovanej ohrady cintorína. Na ploche steny sú umiestnené dve tabule zo žuly a s nápismi (foto č. 5 a 6).
December 2010
Spracoval: RNDr. Ondrej Rozložník
{gallery}kultura/osobnosti/jmik{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 09 január 2011 18:40
Jozef Mikulík – advokát, archivár, historik – mimoriadna osobnosť Dobšinej i Gemera Doporučený
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Jozef Mikulík – advokát, archivár, historik je mimoriadna osobnosť mesta Dobšiná, ktorá sa svojimi publikovanými prácami zaslúžila o dokumentáciu histórie tohto významného baníckeho mesta.
Narodil sa 24.1.1852 (niektoré pramene, v tom aj Slovenský biografický slovník, uvádzajú dátum narodenia 18.3.1852) v Dobšinej v chudobnej baníckej rodine. Bol veľmi nadaný a po skončení základnej školy pokračoval v štúdiách na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave. Tu pod vedením profesora Karola Kramárčika, uznávaného odborníka v Uhorsku, sa venoval najmä štúdiu jazykov a histórii. Perfektne ovládal
Zverejnené v
Dobšiná


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a