Posledná rozlúčka s jeho najbližšou rodinou a synom bola 5. februára 2021 v Dome smútku v Rožňave. Aj jeho život zakončil nebezpečný vírus, ktorý momentálne vládne celým svetom a najmä u starších ľudí končí smrťou.
Všetci jeho rodáci, najmä tí skôr narodení, si radi spomínajú na "Laca U zahradoch", ako ho familiárne nazývali. Svoje spomienky na plodný život vtesnal do knižky Neostať stáť, v ktorej priblížil svoju cestu z Rožňavského Bystrého do sveta.
Dnes sa ňou tešia a spomínajú na jej autora nielen Bystrania, ale aj mnohé rodiny, ktoré sa priatelili s jeho rodinou všade, kde prišiel vykonávať vojenskú službu aj ako dôstojník československej armády, ale aj v iných pozíciách.
Rád si na neho spomínam aj ja. Na chlapca v uniforme študenta Baťovej školy práce, alebo v uniforme vojaka z povolania. Nakoniec si v rodnej obci vo voľných chvíľach postavil rodinný domček neďaleko nášho domu Za jarkom. Do istého času sme boli teda aj susedia.
Do Bystrého rád chodil, lebo mal možnosť vždy prísť do svojho, k rodine, kamarátom i na spoločenské udalosti, ktoré sa v obci udiali.
Pre mňa vždy bol príkladom usilovného človeka, ktorý rád šiel za svojimi cieľmi, akokoľvek ťažké boli, aby ich splnil.
Vždy budem rád spomínať na nášho rodáka Ladislava Tomka, ktorý žil príkladným životom počas celých 92 rokov plodného života. Aj keď som nestál pri jeho truhle zo známych dôvodov, so smútkom sa rozlúčim aspoň takto.
Boli ste statočným človekom, nech je Vám zem slovenská ľahká!
Dr. Ondrej Doboš
Pozn.: Spomienky L. Tomka z jeho knihy Neostať stáť
|
1. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko.htm 2. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko2.htm 3. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko3.htm 4. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko4.htm 5. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko5.htm 6. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko6.htm 7. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko7.htm 8. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko8.htm 9. časť: old.majgemer.sk/bystre/ltomko9.htm |
 |
 |
|
|
Pri sústredení útvarov streleckej divízie na májovú prehliadku v Košiciach v r. 1955 |
 |
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a