Rožňavské Bystré (153)
Navždy sa lúčime s Boženou Čapovou z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš, brat
Každý človek sa vo svojom živote musí vysporiadať aj so smutnými udalosťami, medzi ktorými má významný podiel úmrtie v rodine.
S takouto smutnou udalosťou sa musím vyrovnať v týchto dňoch aj ja.
V sobotu 9. mája 2026 tento svet opustila moja sestra Božena Čapová vo veku nedožitých 83 rokov.
Veľmi ťažko znášam jej odchod, veď bola mojou mladšou sestrou. Predpokladal som, že ona sa bude lúčiť so mnou a nie naopak. Ale nie je vždy samozrejmosťou, že mladší odprevádzajú do večnosti svojich rodičov a starších príbuzných.
Pohreb a posledná rolúčka s mojou zosnulou sestrou sa uskutoční v stredu 13. mája 2026 o 15.00 hodine v Dome smútku v Rožňavskom Bystrom.
Spomienky na hrdinov z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od - Ž. Gonosová
V týchto dňoch si celý svet pripomína 81. výročie víťazstva nad fašizmom. Oslavy na počesť tohto výročia sa konajú aj na hornom Gemeri v mesiaci máj. Pamiatky na oslobodenie máme takmer v každej obci nášho regiónu. Pietnou spomienkou na túto veľkú udalosť si pripomínajú aj v obci Rožňavské Bystré. Vráťme sa k udalosti, o ktorej napísala aj bývalá starostka tejto obce, pani Želmíra Gonosová. Jej príspevok na našej stránke začína: " ... V našej malej obci Rožňavské Bystré máme pochovaných štyroch padlých účastníkov SNP – Ján a Pavol Belákovci, Ondrej Gallo-Krajný a Štefan Kalický. V obci žije priama príbuzná jedného z nich – dcéra Ondreja Gallu, pani Mária Lengová. Oslovila som ju, či by niečo nepovedala o svojom otcovi, ktorého stratila ako dvojročné dieťa. Slovo dalo slovo a pani Lengová prišla na Obecný úrad, kde so sebou doniesla fotografie svojho otca, napísaný životopis a s láskou, ale aj so slzami v očiach hovorila o svojom nepoznanom otcovi.
Členovia OZ Soväre z Rožňavského Bystrého pietne miesto hrdinu SNP opäť sprístupnili verejnosti
Napísal(a) MG od
Nielen horný Gemer, ale celé jeho územie je doslova posiate pomníkmi hrdinov, ktorí pri oslobodzovaní tohto kraja od fašizmu v rokoch 1944 – 1945 padli rukou nemeckých okupantov. Nájdeme ich aj pod Tureckou – vrchom, ktorý sa vypína medzi Rožňavou, Štítnikom, Čiernou Lehotou a Nižnou Slanou. Jedným z nich je aj skromný pamätník nad obcou Rožňavské Bystré, v lokalite zvanej Zeme. Do nedávna by ste ho však v hustom lesnom poraste hľadali len ťažko.
Pomník postavili 29. augusta 1971 v tom čase baníci miestnej železorudnej bane. Nápis na tabuli v jeho strede hlása: „Od tohto miesta 50 m východným smerom bol 30. 11. 1944 pri partizánskej akcii zastrelený partizán Vojtech Róth zo susednej obce Rakovnica. Česť jeho pamiatke! Spolubojovníci.“
Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Tomková
Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.
Pripomenuli si 180. výročie posvätenia evanjelického kostola a posvätili novozreštaurovaný oltár v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Lajčáková
Milí rodáci z Rožňavského Bystrého a sledovatelia stránky Maj Gemer!
Rada by som sa s Vami podelila o udalosti, ktoré sme mali možnosť prežiť v našom chráme Božom v 2. nedeľu po Michalovi, 13. októbra 2024. V tento deň sme si pripomenuli 180.výročie posvätenia nášho evanjelického a. v. chrámu v Rožňavskom Bystrom a zároveň bol posvätený novozreštaurovaný oltár. Slávnosti sa zúčastnili bratia farári, ktorí tu slúžili po minulé roky: Mgr. Slavomír Gallo, Mgr. Ján Gallo, Mgr. Peter Székely, Mgr. Ján Gdovin st. (bývalý brat administrátor). Boli sme neskutočne radi, že prišli opäť medzi nás, i keď sú služobne už v iných cirkevných zboroch. Bolo to emotívne, keď sa nám prihovárali a spomínali sme spolu na roky prežité s nimi v Rožňavskom Bystrom. Každý z nich zanechal kúsok života u nás, ako aj neprítomné sestry farárky Mgr. Daniela Kissová a ThDr. Zuzana Poláková. Bohu patrí vďaka za ich službu.
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
Dve výročia Cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom umocnili jubilujúci konfirmandi
Napísal(a) M. Lajšáková
V nedeľu 8. októbra 2023 sa konala v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Rožňavskom Bystrom milá slávnosť. Niesla sa v znamení dvoch výročí: 179. výročia posvätenia nášho kostola a 60. výročia konfirmácie. O tejto slávnosti nám vo svojom príspevku napísala zborová dozorkyňa Marta Lajčáková: "Cítili sme veľkú radosť z hojnej účasti veriacich, že môžeme ďakovať za to, že sa nám zachovala pamiatka našich prarodičov a rodičov – náš Boží chrám.
Naša radosť bola ešte viac umocnená, pretože slávnosti sa zúčastnili jubilujúci konfirmandi, aby si po 60 rokoch pripomenuli chvíle, kedy boli konfirmovaní vtedajším pánom farárom Belom Mihalidesom v bystränskom chráme Božom 19. mája 1963 a v Rakovnickom chráme Božom 26. mája 1963 a pripomenuli si tak sľub vernosti Trojjedinému Pánu Bohu.
Konfirmandom sa prihovorila zborová dozorkyňa a peknou bohoslužobnou časťou poslúžil domáci brat námestný farár Mgr. Peter Hlavatý.
Uvarte si bvab na kvasno tak, ako si ho varä v Rvažnavskom Bystrom
Napísal(a) G. Rožai
Pán Gabriel Rožai mi poslal v bystränskom nárečí napísané recepty niektorých jedál z Rožňavského Bystrého. Tu sú: BVAB NA KVASNO Dostacijä: bvab suchí, mäso (udeňia), šesnok, bopkoví lis (=list), grúle, mliako, smetanka, hlatká múka, voda; zápraška: slaninka, cibulka, múka hlatká, paprika šervená.
Ta bvab zmo si dakodi aj vešiar namošeli (ta jä aj teráz namášäm). Bvab suchí sä namoší do vodi a nahá sä do druhiho dnä postát. A na druhí den dáte do vodi ho uvarit, kod mäso, takia udeňia do toho, šesnok sä položí a bopkoví lis. No a toto lem sä varí a už ak je bvab takí mäkí, grúle na takia kocki sä nakrájú, ako do poliavki. No a potom už sä lem zatrepuje. Do mliaka dámo múku hlatkú, smetanku, rostrepat a zalät do bvabu. Ak zovre, lem miašät.
Aj Rožňavské Bystré má zlatú medailu z majstrovsiev Slovenska kadetiek U 17
Napísal(a) MG od
Pozornému oku športového fanúšika, zvlášť toho basketbalového, neušla ani informácia, ktorá sa objavila pred pár dňami aj na internete. Týkala sa mladých basketbalistiek Young Angels U17 Košice v kategórii kadetiek, ktoré sa stali tohtoročnými víťazkami Majstrovstiev Slovenska. Vo finále turnaja, ktoré sa hralo od 9. – 11. júna 2023 v Šaci, neďaleko Košíc, dokázali zvíťaziť nad svojím najväčším rivalom – kadetkami z Ružomberka v pomere 65:61. Obrovskú radosť z tohto skvelého výkonu majú, a to málokto vie, aj obdivovatelia tohto športu v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Najmä rodina jednej z popredných košických kadetiek Alexandry Molčíkovej, ktorá práve z tejto obce na hornom Gemeri pochádza a kde žijú aj jej rodičia i starí rodičia. A že právom sú hrdí, súvisí predovšetkým s tým, že meno tejto mladej basketbalistky sa objavilo na záver turnaja aj medzi najlepšími hráčkami.
Majáles v Rožňavskom Bystrom toho roku vyšiel na "rusadelnú sobotu"
Napísal(a) D. Ďurská
Sobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.
Viac...
Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Takto sme spomínali – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Terrai
Pavol Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Na hornom Gemeri, dedinka medzi malé zaradená,
veľkým prírodným bohatstvom bola pred rokmi obdarená.
To, akým bohatstvom ju príroda obdarila,
jej výtvory a danosti, ľudská sila nezmenila.
Len ťažkou prácou baníkov do jej útrob prenikla,
bane – ako podzemný prázdny priestor vytvorila.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.