Na stoličkový tanec, do ktorého sa chcel zapojiť takmer každý, bola aj sála prikrátka. Víťazi súťažných disciplín dostali malú odmenu.
Ďalšie pekné podujatie pre deti sa uskutočnilo na rožňavskom zimnom štadióne v piatok – t.j. 04.03.2011. Karneval na ľade bol vlastne zavŕšením doterajších farských korčuľovaní organizovaných Rímskokatolíckym farským úradom v Rožňave, ktoré sa v novom roku konali takmer každý piatok a mohol naň prísť ten, kto mal chuť stráviť dve hodinky v kruhu svojich kamarátov. Vďaka evanjelickému kaplánovi z Rožňavského Bystrého mali aj deti z tejto obce možnosť zúčastňovať sa týchto podujatí. Nebolo tomu inak ani v piatok, keď pred farou v Rožňavskom Bystrom čakala biela dodávka na svojich malých i väčších pasažierov. A že sa im oplatilo do Rožňavy prísť, dosvedčujú aj ocenenia, ktoré si pekné masky prevzali z rúk kaplána Patrika Balázsa. Viac o týchto dvoch karnevaloch sa dozviete z priložených fotografií.
Text i foto: Silvia Lengová
{gallery}skola/karneval{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 06 marec 2011 18:10
Čas Fašiangov určený na zábavu využili žiaci zo Základnej školy v Rožňavskom Bystrom Doporučený
Napísal(a) Silvia Lengová
Čas Fašiangov určený na zábavu využili žiaci zo Základnej školy v Rožňavskom Bystrom koncom februára (24.02.2011) na svojom školskom karnevale, kde sa predviedli vo všelijakých maskách. Na parkete v sále kultúrneho domu sme stretli rytierov, krásnu lienku, zvieratká a mnoho iných zaujímavých masiek. Okolo 20 najkrajších masiek bolo aj odmenených vecnými cenami. Prvé miesto obsadila sladká Salónka, druhé miesto chutné Hrozno a tretie miesto Bystränská žena. Po vyhlásení najzaujímavejších masiek pripravili pani učiteľky pre deti súťaže, v ktorých si mohli deti vyskúšať svoje schopnosti tancovať vo dvojici na novinách, alebo udržať počas tanca medzi sebou balón.
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a