spomínaného Jána
aj jeho manželku
Žofiu Sedlákovú, rodenú Ďurskú. Malý chlapček v perinke, ktorého nežne drží jeho mamička, bolo ich prvé dieťa. Zomrelo však veľmi malé. Po ňom mali rodičia Sedlákoví ešte dcéru Máriu, ktorá sa vydala do Grendu za Jana Dávida a syna Jána, ktorý sa stal banským inžinierom a z Bystrého sa so svojou rodinou presťahoval do Rožňavy. Ich rodičovský dom i hospodárske budovy stáli v priestoroch novovytýčenej štátnej cesty a spolu s domčekom rodičov Ondreja Dányiho museli byť v 60. rokoch minulého storočia zbúrané. Skôr narodení si iste pamätajú, že ide o dom, čo sa voľakedy volal u Konec dediny.

Jedna fotografia a toľko sme sa z nej dozvedeli. Možno niekomu tieto postavy na obrázku všeličo pripomenú. Vážim si však to, že pán Ondrej David bol ochotný fotografiu poskytnúť. Aj ona dokazuje, že rodinné archívy majú svoju veľkú hodnotu a všeličo o minulosti súčasníkovi pripomenú.
Pre zaujímavosť pridávam ešte jednu fotografiu. Tentoraz prezradím iba toľko o nej, že pochádza z mladších rokov ako predošlá. Pouvažujte, o koho môže ísť. Ak máte podobné fotografie aj Vy, podeľte sa s nimi so stránkou Maj Gemer. Adresu, kam ich poslať, nájdete v kontaktoch stránky. Istotne ich uverejním, ak bude potrebné, aj vrátim ich majiteľom.
Ondrej Doboš
{jcomments on}


































Farebná fotografia so stojacim mladým mužom v uniforme rakúsko-uhorskej armády, vedľa neho sedí jeho manželka vo sviatočnom kroji, držiaca v náručí nedávno narodeného chlapčeka. Odhadujem, že chlapček mal iba niekoľko mesiacov. Zo zachovalej fotografie cítiť nežnosť, mladosť i lásku. Poviete si, nič zvláštneho, hoci pre niekoho z rodiny má veľkú hodnotu. Navyše, keď sa rozpamätáme na to obdobie, kedy sa nosili spomínané uniformy. No, hádam aj sto rokov odvtedy prešlo. Keď ale uvediem, že mi ju poslal JUDr. Ondrej David z Popradu, ktorého rodisko je Rožňavské Bystré, zrejme Bystrania zbystríte pozornosť a budete istotne hádať, kto vlastne sú opísané postavy na obrázku. Pomôžem vám, lebo pán David mi k fotografii pripísal, že ide o Jána Sedláka, ktorý pochádzal od Majärä z Vyšného konca dediny, kde bývali ešte starí rodičia nedávno zosnulého Juraja Sedláka a jeho rodičia. Ide teda o brata Jurajovho otca, tiež Juraja. Ich ďalší brat Ondrej so svojou rodinou býval v susednej obci Rakovnica a bol otcom Ing. Ladislava Sedláka. Tí, ktorí sa hlbšie zaujímajú o rodokmeň jednotlivých rodín, iste z uvedeného veľa zistia. Dnes už viem, že zachovalý obrázok predstavuje okrem
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a