s búraním sociálnych miestností, ktoré sme od základu zmenili a vynovili. Vymenili sme aj krytinu na celej budove, zateplili budovu, vymenili okná a dvere, upravila sa fasáda, spravila sa celá elektroinštalácia a rozvod vody. Znížili sme aj strop a na niektorých miestach sa vymenil, nakoľko bol čiastočne prehnitý. Vymenili sme podlahu, opravili javisko, kde vchody sme zamurovali, splynofikovali sme budovu, ktorá bola aj zateplená. Premurovali sme tiež priestory Obecného úradu, zastrešila sa terasa pred ním a na nej sa položila nová dlažba a stvorili sme to, čo je priložené na fotografiách.“ Medzi fotografiami je priložená i pozvánka Rady Miestneho národného výboru na slávnostné otvorenie budovy dňa 29. decembra 1973, kedy bol predsedom MNV jej otec Ján Dorkin. Aká zhoda náhod. Za jeho funkcionárčenia sa otvárala budova a v čase „starostovania“ jeho dcéry táto bola rekonštruovaná.
K terajšej budove je potrebné doložiť i to, že v pôvodnom projekte bola navrhnutá farba budovy sivozelená. Starostka však prišla s nápadom použiť na nej farby obce, preto navrhla zelenú so žltou, ale chýbala im modrá a biela, teda ďalšie farby obce. A tak sa zrodili farby vlajky obce, ktoré umiestnili medzi okná na budove Obecného úradu a vložili erb obce. Dúfajme, že sú s týmto riešením spokojní aj občania.
Novoročný príhovor starostky pani Želmíry Gonosovej pokračoval aj pripomenutím ďalších výsledkov, keď povedala, že pravidelne s našimi aktivačnými občanmi vykonávali aj úpravu verejných priestorov, jarkov, parku, záhrad v okolí školy a školskej jedálne. Aj okolie Domu smútku vyčistili od starých drevín. Na cintoríne aj za pomoci poslancov vymenili novú bránu. Na Novej ulici, na Porvaze a pozdĺž hlavnej cesty k obchodu vymenili staré vedenie rozhlasu za nové. Opravili a vymenili niekoľko svetiel verejného osvetlenia. Začali s vysporiadaním obecného majetku, obecných budov, nakoľko na LV tieto budovy chýbajú. Od Jednoty Revúca museli odkúpiť park, ktorý sa používa už niekoľko rokov.
Pravda, dotkla sa i niektorých záležitostí, s ktorými nie je spokojná. Napríklad v máji po mnohých rokoch pripravili v obci verejnú schôdzu. Bohužiaľ záujem občanov zúčastniť sa na nej bol minimálny.
V priebehu uplynulého roka v obci pripravili aj tradičné kultúrne akcie, ako: ples rodákov, deň detí, kladenie vencov k pomníkom a hrobom padlých, vatru SNP, Deň obce, posedenie s dôchodcami a pre deti Mikuláša. Obec prispela aj k organizácii ďalšej kultúrnej akcie, akou bolo stavanie májov.
„Rok za nami je už kapitola v ľudskom živote uzavretá. Už na nej nevieme nič zmeniť a so všetkým, čo sa stalo, musíme sa chtiac, či nechtiac všetci zmieriť. Človek mal vždy obavy pred budúcnosťou. Bolo tomu tak i pred tisícročím a je tomu tak aj teraz, lebo sú aj také otázky bytia, ako je život a smrť, v ktorých je človek bezmocný.
Aj touto cestou chcem všetkým bystrianskym rodinám, ktoré stratili v minulom roku svojich blízkych, a to našich spoluobčanov: Jána Uhrina, Zuzanu Dobošovú, Magdalénu Sýkorovú, Petra Dorkina, Gabrielu Kissovú, Zuzanu Ujháziovú, Jána Dávida, Ondreja Strelku vysloviť úprimnú sústrasť. Prajem im, aby našli silu a zmysel ďalšieho žitia.
Najkrajšou chvíľou v živote je narodenie dieťatka. Takéto krásne chvíle prežívali rodiny pri narodení: Ondreja Vestera, Dávida Holmoka, Anetty a Sáry Jánošdeákovej, Michaely Rusovej a Mareka Gažiho. Prajem im, ale aj ich rodičom život naplnený láskou, zdravím a starostlivosťou.
Šťastný okamih, kedy si mladí ľudia zakladajú rodiny prežil i náš občan Ľubomír Sedlák a Alexandra Lacová. Prajeme im na životnej ceste číre, radosťou a šťastím vyplnené chvíle.“
GALÉRIA OBRÁZKOV Z REKONŠTRUKCIE KULTÚRNEHO DOMU
{gallery}obsah/bystre/kultura{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 05 január 2012 11:43
Je príjemne na začiatku roka počuť v miestnom rozhlase starostku obce Rožňavské Bystré, pani Želmíru Gonosovú Doporučený
Napísal(a) Maj Gemer
Na začiatku nového roku pravidelne počuť v miestnom rozhlase v Rožňavskom Bystrom aj starostku obce, pani Želmíru Gonosovú. Okrem poďakovania sa za podporu pri realizácii volebného programu obyvateľom obce vždy zaželá do nového roku všetko najlepšie, samozrejme aj hodne zdravia a šťastia všetkým Bystränom a ich rodinám. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď sa 1. januára 2012 o 12.45 hod. ozval z ampliónov jej hlas. Vo svojom novoročnom príhovore nezabudla zdôrazniť najväčšiu stavebnú akciu roka, ktorou bola rekonštrukcia Kultúrneho domu, ktorý bol skolaudovaný práve na Mikuláša. S prácami na ňom začali začiatkom mája 2010. Ako sama dodala: „Začali sme
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.