s búraním sociálnych miestností, ktoré sme od základu zmenili a vynovili. Vymenili sme aj krytinu na celej budove, zateplili budovu, vymenili okná a dvere, upravila sa fasáda, spravila sa celá elektroinštalácia a rozvod vody. Znížili sme aj strop a na niektorých miestach sa vymenil, nakoľko bol čiastočne prehnitý. Vymenili sme podlahu, opravili javisko, kde vchody sme zamurovali, splynofikovali sme budovu, ktorá bola aj zateplená. Premurovali sme tiež priestory Obecného úradu, zastrešila sa terasa pred ním a na nej sa položila nová dlažba a stvorili sme to, čo je priložené na fotografiách.“ Medzi fotografiami je priložená i pozvánka Rady Miestneho národného výboru na slávnostné otvorenie budovy dňa 29. decembra 1973, kedy bol predsedom MNV jej otec Ján Dorkin. Aká zhoda náhod. Za jeho funkcionárčenia sa otvárala budova a v čase „starostovania“ jeho dcéry táto bola rekonštruovaná.
K terajšej budove je potrebné doložiť i to, že v pôvodnom projekte bola navrhnutá farba budovy sivozelená. Starostka však prišla s nápadom použiť na nej farby obce, preto navrhla zelenú so žltou, ale chýbala im modrá a biela, teda ďalšie farby obce. A tak sa zrodili farby vlajky obce, ktoré umiestnili medzi okná na budove Obecného úradu a vložili erb obce. Dúfajme, že sú s týmto riešením spokojní aj občania.
Novoročný príhovor starostky pani Želmíry Gonosovej pokračoval aj pripomenutím ďalších výsledkov, keď povedala, že pravidelne s našimi aktivačnými občanmi vykonávali aj úpravu verejných priestorov, jarkov, parku, záhrad v okolí školy a školskej jedálne. Aj okolie Domu smútku vyčistili od starých drevín. Na cintoríne aj za pomoci poslancov vymenili novú bránu. Na Novej ulici, na Porvaze a pozdĺž hlavnej cesty k obchodu vymenili staré vedenie rozhlasu za nové. Opravili a vymenili niekoľko svetiel verejného osvetlenia. Začali s vysporiadaním obecného majetku, obecných budov, nakoľko na LV tieto budovy chýbajú. Od Jednoty Revúca museli odkúpiť park, ktorý sa používa už niekoľko rokov.
Pravda, dotkla sa i niektorých záležitostí, s ktorými nie je spokojná. Napríklad v máji po mnohých rokoch pripravili v obci verejnú schôdzu. Bohužiaľ záujem občanov zúčastniť sa na nej bol minimálny.
V priebehu uplynulého roka v obci pripravili aj tradičné kultúrne akcie, ako: ples rodákov, deň detí, kladenie vencov k pomníkom a hrobom padlých, vatru SNP, Deň obce, posedenie s dôchodcami a pre deti Mikuláša. Obec prispela aj k organizácii ďalšej kultúrnej akcie, akou bolo stavanie májov.
„Rok za nami je už kapitola v ľudskom živote uzavretá. Už na nej nevieme nič zmeniť a so všetkým, čo sa stalo, musíme sa chtiac, či nechtiac všetci zmieriť. Človek mal vždy obavy pred budúcnosťou. Bolo tomu tak i pred tisícročím a je tomu tak aj teraz, lebo sú aj také otázky bytia, ako je život a smrť, v ktorých je človek bezmocný.
Aj touto cestou chcem všetkým bystrianskym rodinám, ktoré stratili v minulom roku svojich blízkych, a to našich spoluobčanov: Jána Uhrina, Zuzanu Dobošovú, Magdalénu Sýkorovú, Petra Dorkina, Gabrielu Kissovú, Zuzanu Ujháziovú, Jána Dávida, Ondreja Strelku vysloviť úprimnú sústrasť. Prajem im, aby našli silu a zmysel ďalšieho žitia.
Najkrajšou chvíľou v živote je narodenie dieťatka. Takéto krásne chvíle prežívali rodiny pri narodení: Ondreja Vestera, Dávida Holmoka, Anetty a Sáry Jánošdeákovej, Michaely Rusovej a Mareka Gažiho. Prajem im, ale aj ich rodičom život naplnený láskou, zdravím a starostlivosťou.
Šťastný okamih, kedy si mladí ľudia zakladajú rodiny prežil i náš občan Ľubomír Sedlák a Alexandra Lacová. Prajeme im na životnej ceste číre, radosťou a šťastím vyplnené chvíle.“
GALÉRIA OBRÁZKOV Z REKONŠTRUKCIE KULTÚRNEHO DOMU
{gallery}obsah/bystre/kultura{/gallery}
{jcomments on}
Je príjemne na začiatku roka počuť v miestnom rozhlase starostku obce Rožňavské Bystré, pani Želmíru Gonosovú Doporučený
Napísal(a) Maj Gemer
Na začiatku nového roku pravidelne počuť v miestnom rozhlase v Rožňavskom Bystrom aj starostku obce, pani Želmíru Gonosovú. Okrem poďakovania sa za podporu pri realizácii volebného programu obyvateľom obce vždy zaželá do nového roku všetko najlepšie, samozrejme aj hodne zdravia a šťastia všetkým Bystränom a ich rodinám. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď sa 1. januára 2012 o 12.45 hod. ozval z ampliónov jej hlas. Vo svojom novoročnom príhovore nezabudla zdôrazniť najväčšiu stavebnú akciu roka, ktorou bola rekonštrukcia Kultúrneho domu, ktorý bol skolaudovaný práve na Mikuláša. S prácami na ňom začali začiatkom mája 2010. Ako sama dodala: „Začali sme
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.