S potešením prijímam toto ocenenie od Obce Rožňavské Bystré. Beriem to aj ako ocenenie práce môjho otca, ktorý tu pár rokov vykonával funkciu predsedu Miestneho národného výboru. Pravda, na krátky čas sa musel vyrovnať aj so sedením v rožňavskej base, pretože päťdesiate roky zanechali nepríjemné stopy aj v našej obci. Keď otec krátko potom podľahol ťažkej chorobe a zomrel ako 36 ročný, museli sme sa s mamou a sestrou pretĺkať životom všelijako. Nie raz som musel ako tínedžer chodiť mamu čakať na Mních, kde robila, a za ňu ísť do úpadnice pustiť vodu, odkial šla potrubím aj do kompresora, ktorý obsluhovala. Bál som sa tých tmavých, skalnatých a studených chodieb bane. Na každom kroku som čakal, že niečo na mňa spadne, alebo nebodaj spoza rohu vyskočí nejaký permoník.
Dnes je však slávnostný deň – Deň obce. Chcem sa ešte raz poďakovať za pozvanie i za ocenenie, ktoré sa mi dostalo. Je to pre mňa veľká česť a zaväzuje ma to k tomu, aby som aj naďalej na webovej stránke Maj Gemer prostredníctvom slova i fotografickej dokumentácie rozširoval informácie o aktivitách a rozvoji našej krásnej obce, ale aj okresu Rožňava i celého, najmä horného Gemera. Želám Vám všetkým občanom Rožňavského Bystrého veľa zdravia a síl, ktoré potrebujete tak pre zveľaďovanie rodinného krbu, ako aj pre rozvoj našej obce. Aj keď nemáme v súčasnosti všetci rovnaké podmienky na bezstarostný život, chcel by som Vám pripomenúť, že tam, kde sa neľahko získávajú výsledky z ťažkej práce, tam si ich lepšie ceníme a dlhšie nám pretrvávajú. Odvtedy, čo v Bystrom nebývam, vyrástlo množstvo nových domov s novými ulicami. Už ani neviem, že kde kto býva. Všimol som si však aj to, že sa porúcalo i niekoľko domov, ktoré ešte mohli prežiť aj súčasnosť. Prechádzka obcou poskytuje oku lahodiaci obraz. Je to dôkaz toho, že si dávate záležať na tom, aby sa Vám dôstojne žilo a aby obec spolu s vami rozkvitala. Myslím si však, že pozorne si treba všímať i staré domy, kde žili naši predkovia, kde mnohí z nás i vyrastali. Ľúto mi je za starými spomienkami, ale žiť nám treba predovšetkým pre nové veci a pre súčasnosť. Potom budeme mať i starobu krajšiu. Oceňujem i naše ženy - Bystränky, ktoré udržiavajú vo folklórnej skupine nielen staré pesničky, ale aj tradície obce. Zomknite sa ešte viac s mladšími, lebo najmä mladú generáciu Bystränov treba viesť k tomu, aby aj ona vedela odkiaľ pochádza a čo je pre Bystré charakteristické.
Keď idem Bratislavou, teraz už ako dôchodca, všímam si koho stretnem z nášho kraja a koho budem poznať. Stále je to však menej známych, takých pre mňa, mojich rovesníkov. Preto som zriadil aj stránku Maj Gemer, aby sme sa aspoň na nej stretali a vymieňali si skúsenosti, poznatky i zaujímavosti. Ak sa máte s čím podeliť aj vy, neváhajte, napíšte mi do nej, poteším sa a rád poteším aj čitateľov stránky.
Ešte raz vám všetkým ďakujem za vzácne ocenenie, ďakujem za pozornosť a prajem Rožňavskému Bystrému všetko dobré.
{gallery}obsah/bystre/den/dobos{/gallery}

































Priznám sa, nečakal som, že sa mi dnes (10. septembra 2011) dostane od vás takého vysokého ocenenia. Veď už v mojej rodnej obci nebývam vyše 37 rokov. Za ten čas vyrástli moje deti v dospelých ľudí a v obci sa vystriedala jedna nová generácia. Bystré mi prirástlo k srdcu a mám stále na neho pekné, ale i smutné spomienky. Ako to v živote u každého z nás býva. Najkrajšie sú spájané s mojím detstvom v dome u Dobošky, ale aj U sklepe, kde som sa narodil. Práve tomu bude 70 rokov. U Dobošky dom stále stojí, ale priestor, kde sa nachádzal dom U Sklepe, vymenila nová budova poštového úradu. Pravda, žiadalo by sa všeličo príjemného pospomínať. Spomeniem aspoň jednu príhodu. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a