S potešením prijímam toto ocenenie od Obce Rožňavské Bystré. Beriem to aj ako ocenenie práce môjho otca, ktorý tu pár rokov vykonával funkciu predsedu Miestneho národného výboru. Pravda, na krátky čas sa musel vyrovnať aj so sedením v rožňavskej base, pretože päťdesiate roky zanechali nepríjemné stopy aj v našej obci. Keď otec krátko potom podľahol ťažkej chorobe a zomrel ako 36 ročný, museli sme sa s mamou a sestrou pretĺkať životom všelijako. Nie raz som musel ako tínedžer chodiť mamu čakať na Mních, kde robila, a za ňu ísť do úpadnice pustiť vodu, odkial šla potrubím aj do kompresora, ktorý obsluhovala. Bál som sa tých tmavých, skalnatých a studených chodieb bane. Na každom kroku som čakal, že niečo na mňa spadne, alebo nebodaj spoza rohu vyskočí nejaký permoník.
Dnes je však slávnostný deň – Deň obce. Chcem sa ešte raz poďakovať za pozvanie i za ocenenie, ktoré sa mi dostalo. Je to pre mňa veľká česť a zaväzuje ma to k tomu, aby som aj naďalej na webovej stránke Maj Gemer prostredníctvom slova i fotografickej dokumentácie rozširoval informácie o aktivitách a rozvoji našej krásnej obce, ale aj okresu Rožňava i celého, najmä horného Gemera. Želám Vám všetkým občanom Rožňavského Bystrého veľa zdravia a síl, ktoré potrebujete tak pre zveľaďovanie rodinného krbu, ako aj pre rozvoj našej obce. Aj keď nemáme v súčasnosti všetci rovnaké podmienky na bezstarostný život, chcel by som Vám pripomenúť, že tam, kde sa neľahko získávajú výsledky z ťažkej práce, tam si ich lepšie ceníme a dlhšie nám pretrvávajú. Odvtedy, čo v Bystrom nebývam, vyrástlo množstvo nových domov s novými ulicami. Už ani neviem, že kde kto býva. Všimol som si však aj to, že sa porúcalo i niekoľko domov, ktoré ešte mohli prežiť aj súčasnosť. Prechádzka obcou poskytuje oku lahodiaci obraz. Je to dôkaz toho, že si dávate záležať na tom, aby sa Vám dôstojne žilo a aby obec spolu s vami rozkvitala. Myslím si však, že pozorne si treba všímať i staré domy, kde žili naši predkovia, kde mnohí z nás i vyrastali. Ľúto mi je za starými spomienkami, ale žiť nám treba predovšetkým pre nové veci a pre súčasnosť. Potom budeme mať i starobu krajšiu. Oceňujem i naše ženy - Bystränky, ktoré udržiavajú vo folklórnej skupine nielen staré pesničky, ale aj tradície obce. Zomknite sa ešte viac s mladšími, lebo najmä mladú generáciu Bystränov treba viesť k tomu, aby aj ona vedela odkiaľ pochádza a čo je pre Bystré charakteristické.
Keď idem Bratislavou, teraz už ako dôchodca, všímam si koho stretnem z nášho kraja a koho budem poznať. Stále je to však menej známych, takých pre mňa, mojich rovesníkov. Preto som zriadil aj stránku Maj Gemer, aby sme sa aspoň na nej stretali a vymieňali si skúsenosti, poznatky i zaujímavosti. Ak sa máte s čím podeliť aj vy, neváhajte, napíšte mi do nej, poteším sa a rád poteším aj čitateľov stránky.
Ešte raz vám všetkým ďakujem za vzácne ocenenie, ďakujem za pozornosť a prajem Rožňavskému Bystrému všetko dobré.
{gallery}obsah/bystre/den/dobos{/gallery}

































Priznám sa, nečakal som, že sa mi dnes (10. septembra 2011) dostane od vás takého vysokého ocenenia. Veď už v mojej rodnej obci nebývam vyše 37 rokov. Za ten čas vyrástli moje deti v dospelých ľudí a v obci sa vystriedala jedna nová generácia. Bystré mi prirástlo k srdcu a mám stále na neho pekné, ale i smutné spomienky. Ako to v živote u každého z nás býva. Najkrajšie sú spájané s mojím detstvom v dome u Dobošky, ale aj U sklepe, kde som sa narodil. Práve tomu bude 70 rokov. U Dobošky dom stále stojí, ale priestor, kde sa nachádzal dom U Sklepe, vymenila nová budova poštového úradu. Pravda, žiadalo by sa všeličo príjemného pospomínať. Spomeniem aspoň jednu príhodu.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-