S potešením prijímam toto ocenenie od Obce Rožňavské Bystré. Beriem to aj ako ocenenie práce môjho otca, ktorý tu pár rokov vykonával funkciu predsedu Miestneho národného výboru. Pravda, na krátky čas sa musel vyrovnať aj so sedením v rožňavskej base, pretože päťdesiate roky zanechali nepríjemné stopy aj v našej obci. Keď otec krátko potom podľahol ťažkej chorobe a zomrel ako 36 ročný, museli sme sa s mamou a sestrou pretĺkať životom všelijako. Nie raz som musel ako tínedžer chodiť mamu čakať na Mních, kde robila, a za ňu ísť do úpadnice pustiť vodu, odkial šla potrubím aj do kompresora, ktorý obsluhovala. Bál som sa tých tmavých, skalnatých a studených chodieb bane. Na každom kroku som čakal, že niečo na mňa spadne, alebo nebodaj spoza rohu vyskočí nejaký permoník.
Dnes je však slávnostný deň – Deň obce. Chcem sa ešte raz poďakovať za pozvanie i za ocenenie, ktoré sa mi dostalo. Je to pre mňa veľká česť a zaväzuje ma to k tomu, aby som aj naďalej na webovej stránke Maj Gemer prostredníctvom slova i fotografickej dokumentácie rozširoval informácie o aktivitách a rozvoji našej krásnej obce, ale aj okresu Rožňava i celého, najmä horného Gemera. Želám Vám všetkým občanom Rožňavského Bystrého veľa zdravia a síl, ktoré potrebujete tak pre zveľaďovanie rodinného krbu, ako aj pre rozvoj našej obce. Aj keď nemáme v súčasnosti všetci rovnaké podmienky na bezstarostný život, chcel by som Vám pripomenúť, že tam, kde sa neľahko získávajú výsledky z ťažkej práce, tam si ich lepšie ceníme a dlhšie nám pretrvávajú. Odvtedy, čo v Bystrom nebývam, vyrástlo množstvo nových domov s novými ulicami. Už ani neviem, že kde kto býva. Všimol som si však aj to, že sa porúcalo i niekoľko domov, ktoré ešte mohli prežiť aj súčasnosť. Prechádzka obcou poskytuje oku lahodiaci obraz. Je to dôkaz toho, že si dávate záležať na tom, aby sa Vám dôstojne žilo a aby obec spolu s vami rozkvitala. Myslím si však, že pozorne si treba všímať i staré domy, kde žili naši predkovia, kde mnohí z nás i vyrastali. Ľúto mi je za starými spomienkami, ale žiť nám treba predovšetkým pre nové veci a pre súčasnosť. Potom budeme mať i starobu krajšiu. Oceňujem i naše ženy - Bystränky, ktoré udržiavajú vo folklórnej skupine nielen staré pesničky, ale aj tradície obce. Zomknite sa ešte viac s mladšími, lebo najmä mladú generáciu Bystränov treba viesť k tomu, aby aj ona vedela odkiaľ pochádza a čo je pre Bystré charakteristické.
Keď idem Bratislavou, teraz už ako dôchodca, všímam si koho stretnem z nášho kraja a koho budem poznať. Stále je to však menej známych, takých pre mňa, mojich rovesníkov. Preto som zriadil aj stránku Maj Gemer, aby sme sa aspoň na nej stretali a vymieňali si skúsenosti, poznatky i zaujímavosti. Ak sa máte s čím podeliť aj vy, neváhajte, napíšte mi do nej, poteším sa a rád poteším aj čitateľov stránky.
Ešte raz vám všetkým ďakujem za vzácne ocenenie, ďakujem za pozornosť a prajem Rožňavskému Bystrému všetko dobré.
{gallery}obsah/bystre/den/dobos{/gallery}
































Priznám sa, nečakal som, že sa mi dnes (10. septembra 2011) dostane od vás takého vysokého ocenenia. Veď už v mojej rodnej obci nebývam vyše 37 rokov. Za ten čas vyrástli moje deti v dospelých ľudí a v obci sa vystriedala jedna nová generácia. Bystré mi prirástlo k srdcu a mám stále na neho pekné, ale i smutné spomienky. Ako to v živote u každého z nás býva. Najkrajšie sú spájané s mojím detstvom v dome u Dobošky, ale aj U sklepe, kde som sa narodil. Práve tomu bude 70 rokov. U Dobošky dom stále stojí, ale priestor, kde sa nachádzal dom U Sklepe, vymenila nová budova poštového úradu. Pravda, žiadalo by sa všeličo príjemného pospomínať. Spomeniem aspoň jednu príhodu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-