V sobotu 1. septembra 2012, tak ako sme už avizovali, v našej obci Rožňavské Bystré bol sviatočný deň, nielen preto, že v skutočnosti bol sviatok - Deň ústavy, ale aj my Bystrania sme mali deň sviatočný. Tento deň bol oslavou ľudovej piesne. Ale pekne po poriadku.Opäť bol zraz pred budovou OÚ a potom v slávnostnom sprievode krojované dievčatá, mládenci, ženy, hudba a ostatní sa odobrali pred Základnú školu, kde ich vítali mladé ženy s chlebom a soľou, ako to u nás býva už zvykom. Erb obce niesol mládenec Tomáš Gonos a dievčina Janka Konczová. Pred školou už čakalo mnoho občanov, ktorí sa tešili, čo bude nasledovať.
Úvodom sa prihovorili naši "konferenciéri" Mirka Macková a Stanko Ďurský, ktorí svoju úlohu zvládajú na jednotku už štvrtý rok. Prítomných pozdravili aj chlapci zo ZŠ - peknou básňou o rodnej dedine - Richard Ďurský a Filip Znak.
Potom sa ujala slova starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá privítala prítomných hostí - prednostu Obvodného úradu Jána Matu, riaditeľku DSS v Rožňave Margitu Petrovú, riaditeľku DMS v Rožňave Zlaticu Halkovú, starostku obce Honce Moniku Paličkovú, starostu obce Rakovnica Ľuboša Leštáka a neskôr aj poslanca NR SR Jána Babiča, ktorý prišiel neskoršie, a tak isto aj riaditeľa ÚPSVaR v Rožňave Mikuláša Gregora a konateľa spoločnosti BRANTNER GEMER a. s. Jána Sisika. A samozrejme všetkých prítomných spoluobčanov, rodákov, mládež, priateľov. Oslava tohtoročného Dňa obce bola zameraná na ľudovú tradíciu, folklór, pieseň. Bola to oslava piesne, pretože pieseň je duša, srdce a Bystrania stáročia radi spievali. „Vďaka Pánu Bohu za to, že sa stále nájde niekto, kto zozbiera zabudnuté, načrie do truhlíc, osloví pamätajúcich.“
Program, úvodné slovo a príhovor starostky obce bol zameraný na históriu DFS "Bystränky", ktoré tohto roku oslavujú 25 rokov od založenia skupiny. Od jej založenia sa vystriedalo mnoho členiek, ktorým sa poďakovala, niektoré už bohužiaľ nie sú medzi nami. Za ten čas 25 rokov naspievali mnoho pesničiek a vznikla myšlienka natočiť DVD. Slovo dalo slovo, ale myšlienka sama osebe nestačí, treba ju zrealizovať.
Hnacím motorom boli členky skupiny, ale samozrejme aj pani Božena Miháliková, ktorej úprimne ďakujem, pretože bola ochotná a rada pomohla túto myšlienku uskutočniť. Boli to hodiny odriekania, trpezlivosti, ale prostredníctvom DVD sa občania môžu kochať prírodou, krojmi, spoločným dvorom u Ďurskej, kostolom, kultúrnym domom. DFS nikdy nebude vyrábať peniaze, ale len tóny piesní. Za túto prácu sa im starostka obce osobne, ale aj v mene Obecného zastupiteľstva, úprimne poďakovala a zároveň FS ocenila Cenou starostky obce: "Chcem sa ešte raz poďakovať členkám, ktoré účinkujú na tomto DVD: Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Eliške Babičovej, Marte Molnárovej, Zuzane Urbanovej, Mirke Frakovej, Márii Dovcovej, Helene Kerekešovej, Marike Lengovej - na dvore, kde sa natáčalo, kováčovi Františkovi Geldovi, „koscovi“ Ondrejovi Uhrinovi a samozrejme našim dievčatám Dominike Ďurskej a Mirke Mackovej a mládencovi Stankovi Ďurskému. Všetci členovia sú ľudia, bez ktorých si neviem dianie v obci predstaviť, sú to ľudia, ktorí nedovolia, aby zahynula krása a tradícia, ktorú vytvárali a uchovávali celé storočia naši predkovia. V tradícii sú duše, srdcia, radosti i žalosti našich mám a otcov, je to náš poklad, naše vzácne dedičstvo.
Na tomto programe sa podieľali aj Božena Čapová, mládenci a dievčatá, a to: Tomáš Uhrin, Denis Koncz, Miška Forgáčová, Veronika Znaková, Nikolka Galatová. Všetkým patrí poďakovanie. A čo im do budúcnosti zaželať?
V hrdlách slávikov, aby spievali, veľa zdravia, aby sme sa takto stretávali, veľa dobrých nápadov, úspechov, radosti, pokoj, pokoru a smelo do ďalšej 25-ky."Po príhovore vedúca FS pani Zuzana Tomková požiadala starostku obce Želmíru Gonosovú a zástupcu starostky Mareka Ďurského, aby sa stali krstnými rodičmi tohto DVD, ktorí toto s radosťou prijali a farebnými stužkami DVD pokrstili.
Na záver kultúrneho programu, ktorý pripravila FS pod názvom "Zvyky a obyčaje pred svadbou v Bystrom" sa spoločne zaspievala pieseň: „Vyleteli jarabice...“ a Mirka, Stanko a Dominika, ktorá ešte zarecitovala báseň o našom malom Slovensku, program ukončili.
Počas programu ženy v krojoch Ľubica Ďurská, Marcela Gajdošová, Lenka Čapová, Silvia Lengová i Tatianu Tomkovú so svojim synom Paťkom ponúkali prítomných domácim svadobným koláčom - pletencom a kysnutým jablkovým koláčom. Po ukončení programu sme ochutnali výborný trojguláš, ktorý tradične pripravilo PZ GERLACH, skupina Rožňavské Bystré, ktorým patrí poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom, účinkujúcim, kuchárkam, zvukárovi, obsluhujúcim, samozrejme poslancom OZ, ktorí sa podieľali na prípravách, a všetkým, ktorí prišli a tancovali do bieleho rána, lebo pri takej hudbe ako je IMPULZ z Vyšnej Slanej sa sedieť
jednoducho nedá.
Tešíme sa na budúci rok a pomaly začíname ku Dňu obce 2013 vymýšľať nový program.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré
{gallery}obsah/bystre/denobce/2012{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).