to dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta i mnohé jeho rozprávky, a na jeho rozprávkach sme odchovaní snáď všetci. Sme hrdí na to, že časť z jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše.
A v tomto duchu sa niesol i príhovor starostky obce. Programom a krátkou históriou života Dobšinského sprevádzali naši mladí "konferenciéri" Mirka Macková a Stanko Ďurský a opäť nesklamali. Prítomných pozdravili žiaci ZŠ Riško Ďurský a Filip Znak. Po nich nasledovalo pásmo z tvorby Dobšinského "O dvanástich mesiačikoch", ktoré pripravili deti z obce pod vedením Dominiky Ďurskej a verte bolo to zase niečo nové, pekné.
Do programu sa zapojila aj DFS Bystränky, ktorá, ako vidíte na záberoch, sa rozrástla o harmonikára - Romana Šimka a Tatianu Tomkovú. Predstavili sa s programom pod názvom "Na gazdovskom dvore". Na záver stále vymýšľame nejakú tú bodku a táto bodka bola v zaspievaní piesne "Daj Boh šťastia tejto zemi..." a šťastie prajem všetkým našim občanom, všetkým, ktorí sa podieľali na tejto krásnej akcii.
Počas programu boli pripravené sladké buchty z našej školskej jedálne a všetkým prítomným ich ponúkali mladé ženy v bystränských krojoch, jedna krajšia ako druhá - Andrea Urbanová, Toňa Uhrinová, Lenka Čapová.
Po kultúrnom programe sa podával troj-guláš, ktorý už piaty rok varia členovia PZ Gerlach - skupina Rožňavské Bystré. Bez nich si túto akciu už ani nevieme predstaviť.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí prispeli aby tento deň bol krajší, sviatočný, či už tým našim malým, ktorí sa zapojili do programu, našim verným Dominike Ďurskej, Mirke Mackovej, Stankovi Ďurskému, Nade Sisikovej, Milanovi Babičovi, Marike Uhrinovej, Andrei Urbanovej, Tonke Uhrinovej, Lenke Čapovej, Monike Urbanovej, Mariene Ďurovej, členom PZ Gerlach - skupina R. Bystré, a v neposlednom rade našej DFS Bystränky za krásny program, za krásne pesničky v ich podaní, za udržiavanie tradícií. Ďakujem všetkým sponzorom, pracovníkom OÚ a poslancom. Ďakujem a teším sa o rok.
Želemíra Gonosová
Starostka obce Rožňavské Bystré



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a