Poslanci OZ dôstojne a s plnou vážnosťou pripravovali na 9. februára 2013 tento jubilejný – už 20. ročník plesu. Pozvánky na ples pripravili v modro-žlto-bielych farbách a tak isto aj etikety na fľaše vína, ktoré dostal každý účastník plesu pri vstupe. Spoločne s pracovníkmi OÚ výzdobu kultúrneho domu organizátori pripravili v modro-bielych farbách (farbách obce).
Stanovený začiatok plesu na 19. hodinu sa nedodržal (ako zvyčajne). Kultúrny dom sa začal pomaly zapĺňať. Okolo 20-tej hodiny sa ozvala siréna a na tanečný parket nastúpili žiaci z tunajšej základnej školy, ktorí zatancovali ukážku z viedenského valčíka.
Potom hostí slovom privítala starostka obce, zaželala všetkým prítomným príjemnú zábavu a 20. Ples rodákov otvorila. Počas plesu sa veľkému záujmu tešila prezentácia fotografií z predchádzajúcich ročníkov. Viacerí sme sa zasmiali najmä na tom, ako sme vyzerali pred rokmi, ale tiež zaspomínali na nebohých kamarátov a kamarátky a uvedomili sme si my, skôr narodení, ako ten čas letí.
A aký by to bol ples rodákov, keby naše talenty - bystränskí slávici - Dominka Ďurská so spolužiakmi a Stanko Ďurský nepozdravili našich hostí.
A aby som nezabudla na hudbu. Býva zvykom, že každé dva - tri roky meníme muzikantov. Tohto roku sme však zostali verní skupine IMPULZ z Vyšnej Slanej, nakoľko táto hudba sa nám osvedčila, vyhovuje nám a páči sa, pretože vedia zahrať nielen na ľudovú, ale aj modernú nôtu. Zahrajú tiež na želanie, prídu si zaspievať a zahrať aj medzi hostí.
Prvýkrát sme zmenili podávané menu. Vymenili sme našu "tradičnú večeru - šalát a rezeň" a ohlasy boli dobré. Dúfam, že chutilo.
Po polnoci každý netrpezlivo očakával žrebovanie tomboly. Hlavnú cenu, televízor, vyhral Marek Ďurský, ktorý si zakúpil celý balík 100 ks lístkov. Srdečne blahoželáme!!! A ako by to bolo, keby nebola cena útechy. Aj teraz ju do tomboly venoval Obecný úrad a bol to čiernobiely televízor - samozrejme nefunkčný. Máme s ním teraz oštaru, lebo výherca nám ho nechal tu. Chcem sa poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli do tomboly krásnymi cenami - ďakujeme!!!
Po žrebovaní tomboly zábava pokračovala do bieleho rána, niektorí vydržali, iní odišli, ale nálada zostala. Ráno okolo ôsmej sa zatvárali dvere a brána Obecného úradu.
Záverom chcem dodať, že vo vekovej štruktúre na plese dominovala mladá generácia. Mrzí ma, že na tento jubilejný ples neprišli tí skôr narodení. Našim mladým však patrí poďakovanie za zábavu. Dúfam, že sa stretneme aj na budúci rok.
Poďakovanie patrí samozrejme všetkým, ktorí prispeli k dôstojnej príprave tohto plesu. Ďakujem OZ - organizátorom, tancujúcim, hosťom, plesajúcim.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Foto: Ján Gonos, Želmíra Gonosová - viac fotiek na oficiálnej stránke obce www.roznavskebystre.sk .
{jcomments on}
































V našej obci Rožňavské Bystré je tradíciou už dvadsať rokov organizovať plesy rodákov. Hovorí sa, že tradície treba uchovávať, že nás duševne napĺňajú a robia ľudí šťastnejšími. A pri takýchto tradíciách radi ostávame, a keď to bude možné, budeme ich čo najdlhšie udržiavať. Diskusia okolo plesu sa začala už v decembri m. r. na zasadnutí OZ. Bolo treba dohodnúť termín, výber hudby, tombolu, do ktorej 1. cenu venuje OÚ a aj tento rok to bol televízor. Diskutovalo sa tiež o výzdobe
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-