V našej obci Rožňavské Bystré je tradíciou už dvadsať rokov organizovať plesy rodákov. Hovorí sa, že tradície treba uchovávať, že nás duševne napĺňajú a robia ľudí šťastnejšími. A pri takýchto tradíciách radi ostávame, a keď to bude možné, budeme ich čo najdlhšie udržiavať. Diskusia okolo plesu sa začala už v decembri m. r. na zasadnutí OZ. Bolo treba dohodnúť termín, výber hudby, tombolu, do ktorej 1. cenu venuje OÚ a aj tento rok to bol televízor. Diskutovalo sa tiež o výzdobe Poslanci OZ dôstojne a s plnou vážnosťou pripravovali na 9. februára 2013 tento jubilejný – už 20. ročník plesu. Pozvánky na ples pripravili v modro-žlto-bielych farbách a tak isto aj etikety na fľaše vína, ktoré dostal každý účastník plesu pri vstupe. Spoločne s pracovníkmi OÚ výzdobu kultúrneho domu organizátori pripravili v modro-bielych farbách (farbách obce).
Stanovený začiatok plesu na 19. hodinu sa nedodržal (ako zvyčajne). Kultúrny dom sa začal pomaly zapĺňať. Okolo 20-tej hodiny sa ozvala siréna a na tanečný parket nastúpili žiaci z tunajšej základnej školy, ktorí zatancovali ukážku z viedenského valčíka.
Potom hostí slovom privítala starostka obce, zaželala všetkým prítomným príjemnú zábavu a 20. Ples rodákov otvorila. Počas plesu sa veľkému záujmu tešila prezentácia fotografií z predchádzajúcich ročníkov. Viacerí sme sa zasmiali najmä na tom, ako sme vyzerali pred rokmi, ale tiež zaspomínali na nebohých kamarátov a kamarátky a uvedomili sme si my, skôr narodení, ako ten čas letí.
A aký by to bol ples rodákov, keby naše talenty - bystränskí slávici - Dominka Ďurská so spolužiakmi a Stanko Ďurský nepozdravili našich hostí.
A aby som nezabudla na hudbu. Býva zvykom, že každé dva - tri roky meníme muzikantov. Tohto roku sme však zostali verní skupine IMPULZ z Vyšnej Slanej, nakoľko táto hudba sa nám osvedčila, vyhovuje nám a páči sa, pretože vedia zahrať nielen na ľudovú, ale aj modernú nôtu. Zahrajú tiež na želanie, prídu si zaspievať a zahrať aj medzi hostí.
Prvýkrát sme zmenili podávané menu. Vymenili sme našu "tradičnú večeru - šalát a rezeň" a ohlasy boli dobré. Dúfam, že chutilo.
Po polnoci každý netrpezlivo očakával žrebovanie tomboly. Hlavnú cenu, televízor, vyhral Marek Ďurský, ktorý si zakúpil celý balík 100 ks lístkov. Srdečne blahoželáme!!! A ako by to bolo, keby nebola cena útechy. Aj teraz ju do tomboly venoval Obecný úrad a bol to čiernobiely televízor - samozrejme nefunkčný. Máme s ním teraz oštaru, lebo výherca nám ho nechal tu. Chcem sa poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli do tomboly krásnymi cenami - ďakujeme!!!
Po žrebovaní tomboly zábava pokračovala do bieleho rána, niektorí vydržali, iní odišli, ale nálada zostala. Ráno okolo ôsmej sa zatvárali dvere a brána Obecného úradu.
Záverom chcem dodať, že vo vekovej štruktúre na plese dominovala mladá generácia. Mrzí ma, že na tento jubilejný ples neprišli tí skôr narodení. Našim mladým však patrí poďakovanie za zábavu. Dúfam, že sa stretneme aj na budúci rok.
Poďakovanie patrí samozrejme všetkým, ktorí prispeli k dôstojnej príprave tohto plesu. Ďakujem OZ - organizátorom, tancujúcim, hosťom, plesajúcim.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Foto: Ján Gonos, Želmíra Gonosová - viac fotiek na oficiálnej stránke obce www.roznavskebystre.sk .
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.