Gerlach Rožňavské Bystré a na hostí čakali aj ukážky záľub a práce našich obyvateľov. Ako už trojročná tradícia káže, každý bol na Dni obce privítaný chlebom a soľou. Oficiálnu časť po odspievaní úvodnej piesne v podaní Evky Dovcovej otvorila a zároveň aj všetkých privítala pani starostka Želmíra Gonosová. Pri príležitosti 720. výročia prvej písomnej zmienky o obci a zároveň aj pri príležitosti okrúleho životného jubilea, odovzdala do rúk Dr. Ondreja Doboša ocenenie Čestný občan Rožňavského Bystrého. Pánovi Dobošovi patrila aj báseň autorky Ivony Ďuričovej a pieseň Cez hory cez doly, cez zelený háj v podaní Dominiky Ďurskej. Pri príhovore pána Doboša by sa v hľadisku oči bez sĺz dali spočítať na jednej ruke. Dojatie bolo vzájomné. Zároveň mu ešte raz k jeho krásnym 70. narodeninám z celého srdca blahoželám a želám mu v mene svojom, ale aj v mene všetkých Bystränov pevné zdravie, pokoj, trpezlivosť, mnoho skvelých nápadov, veľa návštevníkov stránky Maj Gemer a k tomu všetkému aj Božie požehnanie.
Ondrejovi Dobošovi k životnému jubileu
„Čas večný pohyb je“
napísal jeden básnik.
Nič pred ním človek neskryje,
nezastaví ho... z nás nik.
Len do spomienok poznačí,
do jedinečnej knihy
riadky písané v bodľačí,
aj krásne okamihy.
Cesty do diaľok vetvené.
Zrazu ste akoby strom,
čo živia pevné korene.
V Rožňavskom Bystrom.
Najväčšie putá nie sú z ocele,
aj vy to dobre viete.
Lásku žiadny čas nemelie,
kdekoľvek ste na svete.
Kto dáva, ten aj dostane.
Stará pravda je taká.
Za vaše – pre nás - poslanie
patrí vám od nás vďaka.
(Ivona Ďuričová)
Priebeh kultúrneho programu sa pokúsim čitateľom priblížiť za pomoci pripraveného scenára. Základnou myšlienkou, ktorá sa tiahla celým kultúrnym programom bola história našej obce. Podujatie moderovali Mirka Macková a Stanko Ďurský.
Stanko: Vážení občania, ctení hostia, milá mládež a všetci tí, ktorí ste prijali pozvanie na oslavu narodenín našej obce!
Mirka: Srdečne Vás všetkých vítame!
Stanko: Iste si všetci spomínate, ako sme sa pred rokom tu, na tomto mieste zhodli, že ďalšie oslavy Dňa obce budú popretkávané históriou našej obce. Rok ubehol ako bystrá voda a my plníme sľub. Veríme, že sa nám podarí odhaliť minulosť a mnohokrát aj ťažký život našich predkov. Ich život bol často ťažko skúšaný, no aj napriek tomu sa dokázali stretnúť a stmeľovať pri príležitostiach, ktoré im dodávali silu kráčať životom ďalej.
Mirka: Námety k vytvoreniu dnešnej slávnostnej mozaiky sme čerpali z kroniky našej obce, do ktorej môže každý z Vás kedykoľvek nahliadnuť. Aj dnes je pre Vás otvorená. Dúfame, že sa vám dnešný program bude páčiť. Všetkým vám prajeme príjemnú zábavu a oživenie krásnych spomienok.
Stanko: V prvom rade si pripomíname a spomíname na nesmiernu pracovitosť našich predkov, ktorí už viac ako 7 storočí- presne 720 rokov doslova z potu tváre vytvárali cenné duchovné, kultúrne a hmotné hodnoty. Práve pre túto vlastnosť si zašlosť našich otcov a matiek zasluhuje aj toto spomínanie. Srdce každého z nás nech sa rozbúši hrdosťou, láskou, obdivom a túžbou hlboko sa im v mysli pokloniť.
Mirka: Malý potôčik, jeden z tisícich potokov na Slovensku, narodil sa medzi vrchmi Plešiveckej planiny. Tureckej , Mnícha a Prídela. Dlho rozmýšľal, ktorou dolinou sa má pustiť a vybral si práve našu. Dobre urobil. Pretože práve aj pomenovanie dediny je podľa neho. Pôvodne sa nazývala Bystro, potom Bystrá a len od roku 1927 Rožňavské Bystré pravdepodobne preto, že sa nachádza neďaleko Rožňavy.
Spievala FS Bystänky
Stanko: Píše sa rok 1291, obec patrila pod správu rodu Ákošovcov a prvá zmienka o obci je na svete, hoci v maďarčine. Ďalších niekoľko sto rokov, až po 16. storočie ostáva zahalených tajomstvom. V dostupných prameňoch nenachádzame ani mená prvých obyvateľov. Do histórie obce sa nepriaznivo zapísal až zničujúci vpád Turkov, po ktorom bola obec až do roku 1580 vyľudnená.
Spievali Marianko Hric a Matúško Leng pieseň Už Turek ide, už vojna bude...
Mirka: V tejto ďalekej minulosti bolo základným zdrojom obživy obyvateľov zväčša poľnohospodárstvo, furmančenie, drevorubačstvo a uhliarstvo.
Niekdajší život nám priblížili deti oblečené za pastierikov a furmanov. Niesli si vozík so senom, húsku, psíka.
Stanko: Koncom 18. storočia, keď Bystré patrilo pod vládu posledného rodu Andrášiovcov sa začalo rozvíjať baníctvo. Nebolo hádam ani domu, kde by nemali baníka. Robota ťažká, tvrdá, často posledná sa stala až do nedávnych dôb jediným zdrojom ekonomického zabezpečenia našich rodín.
Spievali Paťko Kaššai a Adriánko Koštial pieseň Vstávaj Honzo hore
Zuzka a Samko Rudnayoví vystúpili s piesňou Pýtalo sa dievča haviara
Stanko: Z kroniky ďalej vyberáme slová, ktoré Bystré pomenúvajú ako nábožensky založenú obec. Významným medzníkom v histórii Bystrého bolo pôsobenie slovenského evanjelického kňaza, učiteľa, folkloristu a zberateľa ľudovej slovesnosti Pavla Dobšinského. Práve v tomto období, v polovici 19. storočia nastalo znovuzrodenie náboženského cítenia našich ľudí.
Spievala FS Bystänky nábožnú pieseň
V mene cirkevného zboru vystúpila p. Lajčáková
Mirka: 1. svetová vojna postihla aj našu obec, keď otcovia a synovia boli húfne povolávaní do boja. Útrapám nebolo konca. Z tohto obdobia pochádza aj nasledovná ťažká, k slzám nútiaca ľudová pieseň.
Stanko Ďurský spieva pieseň Pán prezident....
Mirka: Po vojne doľahol na ľudí ďalší ťažký úder – hospodárska kríza. Po tom, čo stratili takmer všetko, hľadali spôsoby, ako prejaviť a utíšiť svoj veľký žiaľ v citlivých ťahavých piesňach.
Spievala FS Bystänky a Stanko Ďurský pieseň Mal som dva volečky....
Mirka: Iste sa Vám zdá, že pridlho hovoríme o trápení. Veď už aj počúvanie o týchto ťažkých časoch trhá srdce. A predsa.... predsa ešte nie je koniec. Začína sa doba, na ktorú sa ešte naši skôr narodení obyvatelia veľmi dobre pamätajú. V 2. svetovej vojne, už skoro pred jej samým koncom, v Slovenskom národnom povstaní, padli aj za nás ľudia primladí na večnosť - bratia Belákovci, Ondrej Gallo Krajný a Štefan Kalický. Nech sa táto pieseň vznáša k nim a nech aspoň pohladí rany všetkým tým, ktorých ich smrť hlboko ranila.
Spievala FS Bystränky pieseň Tichá noc, tmavá noc krásna je...
Stanko: Z novodobej histórie obce si chceme pripomenúť dôležitosť Rožňavského Bystrého ako strediskovej obce. Nachádzalo sa tu zdravotné stredisko, škola, kino, hralo sa divadlo a veľký význam malo pre Bystränov aj založenie Jednotného roľníckeho družstva.
Spievala FS Bystränky pieseň o družstevníkoch
Mirka: Ako samy vidíte, folklór sprevádza našu obec od začiatku. K tomu, že sa udržal až do dnešného dňa, vo veľkej miere už 20 rokov prispieva Folklórna skupina Bystränky. Aj keď sa členovia tejto skupiny z času na čas pomenia, úspešne reprezentujú našu obec na rôznych podujatiach. V súčasnosti sú jej členmi aj sólisti Dominika Ďurská a Stanko Ďurský.
Vystúpenie sólistov a FS Bystränky
Mirka: Vyše polstoročie existuje v našej obci aj najpopulárnejší šport na svete, šport ktorý ľudí stmeľuje a rozdeľuje zároveň – náš obľúbený futbal.
Vystúpili mažoretky (dievčatá zo ZŠ)
Stanko: Celé toto spomínanie by nebolo možné bez ľudí, ktorí aj dnes na nás nezabudli a sú sponzormi tohto podujatia. Všetkým im srdečne ďakujeme. Tombolové lístky v cene 50 centov si môžete zakúpiť až do 18 – tej hodiny, kedy bude žrebovanie tomboly. Zároveň Vás všetkých pozývame na občerstvenie gulášom s pivom alebo kofolou. Cena 1 lístka na občerstvenie stojí 1 euro. Tiež Vám dávame do povedomia šikovnosť našich žien, ktorých práca je vystavená v budove ZŠ, ale nezabudnite si všimnúť ani zručnosť a záľuby našich mužov v areáli ZŠ.
Stanko: Mirka, koľko rokov sme vlastne prežili za túto jednu hodinu?
Mirka: Nuž Stanko, zostárli sme o 720 rokov.
Stanko: Ta to sä dá? .......... Ta to sä nedá! J
Mirka: Máš pravdu, veru sa nedá porozprávať tu a teraz o všetkom. Veríme však, že bohatá studnica našich tradícií nikdy neostane bez prameňa a že vždy sa v Bystrom nájde niekto, kto bude do nej s radosťou načierať aj pre ďalšie generácie. A predsa sme na niečo ešte pozabudli. Vážení prítomní, poznáte náš erb?
Dominika – anjel:
V heraldickom registri Slovenskej republiky je erb zapísaný takto: v modrom polookrúhlom štíte na zelenej pažiti stojí biely anjel, ktorý fúka do trúby, pričom na pravej strane pažite vyrastajú tri žlté ruže a na ľavej strane tri žlté ľalie. A prečo práve trúbiaci anjel? s Odpoveď s najväčšou prvavdepodobnosťou sa našla vo všeobecnej kresťanskej symbolike, ako náboženské ale aj ako mravné memento. Podľa symboliky anjeli dujú do trúb napríklad pri ohlasovaní posledného súdu. Je to vlastne stvárnenie slov Ježiša Krista a v kronike sa spomína, že keďže sa obyvateľstvo v tom čase zaoberalo pastierstvom, znamená to pravdepodobne vyháňanie dobytka na pašu.
Zároveň Vám všetkým chcem zaželať, aby mali vaše ruky vždy čo robiť, aby mali Vaše peňaženky vždy pár mincí, aby slnko svietilo do Vašich okien, aby po každom daždi určite nasledovala dúha, aby ste vždy mali nablízku ruku priateľa a aby Boh naplnil Vaše srdcia radosťou.
Posolstvo podujatia a všetky želania sa vzniesli k oblohe na krídlach bieleho holuba.
Samostaným bodom osláv bolo žrebovanie tomboly, pri ktorom sa šťastena opakovane usmievala väčšinou na tých istých. Oslavy ďalej pokračovali veselou zábavou, na ktorej sa o dobrú náladu vynikajúco starala až do bieleho rána skupina Impulz z Vyšnej Slanej a „dídžej“ Peťo Urban. Ako sa ukázalo, tak Impulzáci sú hudobnou kapelou, ktorá sa vyznačuje mimoriadnou vytrvalosťou a ústretovosťou k svojim tanečníkom na parkete (tentokrát na platni). Ďakujeme Chlapci :-)
Čo dodať na záver?
Z môjho pohľadu sa oslava narodenín Rožňavského Bystrého vydarila. Samozrejme, vyskytli sa aj chyby a nedostatky, ale neostáva nám nič iné, len sa z nich do budúcnosti poučiť. Veríme, že naši hostia nám ich odpustia a na najbližšej oslave si už budú pamätať len tie dobré a veselé zážitky. Poďakovanie za tento deň patrí každému, kto na túto oslavu prišiel. Nie je možné všetkých vymenovať, lebo iste by som na niekoho aj tak nechtiac zabudla. Tak každý, kto sa nájde čo len na jednej fotke, bol pre tento deň nesmierne dôležitý. Samozrejme najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu za krásne počasie, teplú noc a výbornú atmosféru. Ďakujeme a dovidenia!
Silvia Lengová
Fotografiami do galérie prispeli: S. Lengová, O. Kožár, E. Fedorová,
FOTOGALÉRIA Z DŇA OBCE
{gallery}obsah/bystre/den/2011{/gallery}
{jcomments on}

































Ak sa človek dožíva okrúhleho jubilea, stretne sa pri tej príležitosti rodina a priatelia a túto milú udalosť túžia osláviť spolu. A presne tak to býva aj vtedy, ak sa oslavuje okrúhle výročie obce. Tiež sa všetko starostlivo pripravuje, pozvú sa hostia, zabezpečí sa občerstvenie, kultúrny program a podľa možností aj nejaké to prekvapenie. Toto všetko predchádzalo aj oslavám 720. výročia prvej písomnej zmienky o obci Rožňavské Bystré, ktoré sa sa uskutočnili v sobotu 10. septembra 2011. Oslavy sa začali pred budovou Obecného úradu, odkiaľ za spevu a v pestrom sprievode všetci prešli na nádvorie Základnej školy, kde sa konal kultúrny program, podával trojaký guláš od PZ
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-