Pozdravujem vás z upršaného Rožňavského Bystrého. Utíchol už ruch z obecných akcií a ja sedím v piatok poobede za počítačom, pripravujem si materiály na rokovanie Obecného zastupiteľstva a našla som si čas aj na krátke zhodnotenie akcií za posledné mesiace. Mrzí ma, že iba sama zhodnocujem tieto akcie, hoci odozvy na Obecnom úrade sú veľmi dobré. V prvom rade chcem čo-to napísať o našom dni - Dni Bystränov - dni obce, ktorý sa konal začiatkom mesiaca (ako býva zvykom 1. sobotu septembrovú) a to 5. septembra 2015. - od rána bolo upršané počasie, hoci deň predtým, ale aj deň za tým krásne svietilo slniečko, ale ako som hovorila, my počasie neovplyvníme, nad nami je niekto vyšší. Preto sa všetko sústredilo pred budovu Kultúrneho domu, kde sme pripravili veľké stany. V popoludňajších hodinách sa v miestnom rozhlase ozývala ľudová hudby, ktorá zvolávala občanov na svadbu. A tí veru nezaháľali a dostavili sa vo veľkom počte, kde boli privítaní tradične - chlebom a soľou a ešte svadobným pierkom, ktoré na svadbu nepochybne patrí a pripínali ho na oblečenie naše ženy nielen mužom, ale aj ženám. Po naplnení kultúrneho domu do posledného miestečka sa začal program. Prítomných privítali Mirka Macková a Stanko Ďurský a naša najmladšia speváčka Tamarka Hlaváčová, ktorá je dôkazom toho, že Bystrania spievajú aj v škôlke. Príhovor zameraný na oslavu folklóru, tradícií a privítanie hostí predniesla starostka obce Želmíra Gonosová.
Bystrania dobre vedia,
že v našej obci máme bohaté žriedlo folklóru a čerpajú z neho mnohí, ale predsa to zostanú vždy len bystränské zvyky a obyčaje. Táto slávnosť bola akousi poklonou, vzdaním úcty, vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia a naša DFS Bystränky ju predstavuje. Na svadbe nechýbala ani zavíjanka nevesty a grajcárový tanec. Krásne zvuky piesní, tancov a hudby predviedli jej členovia, za čo im patrí veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí všetkým členom a členkám DFS Bystränky, lebo sa postarali aj o pohostenie, aké bývalo voľakedy na svadbe, a to: svadobné koláče - peräce, pletence, makové, orechové záviny, zákusky - toto všetko bolo na ochutnanie pre všetkých, ktorí prišli na svadbu. A nielen to, bola aj svadobná kuracia polievka s domácimi gágoríkmi, nechýbal segedínsky guláš a lekvárové buchty od našich kuchárok. A aký by to bol deň obce, keby v Rožňavskom Bystrom nebol výborný poľovnícky guláš, či už jahňací, bravčový a srnčí, o ktorý sa opäť postarali naši poľovníci PZ Gerlach, skupina Rožňavské Bystré. Ďakujeme.
Ešte raz ďakujem všetkým
- DFS Bystänky, PZ Gerlach R. Bystré, Andrei Urbanovej, Antónii Uhrínovej, Ľubici Ďurskej, poslancom a poslankyniam OZ, kuchárkam Školskej jedálne, sponzorom, hudobnej skupine TREND z Vlachova pod vedením Petra Geceľovského, ktorí aj doprevádzali v kultúrnom programe našu DFS a všetkým (i tým, na ktorých som nechtiac zabudla), ktorí sa podieľali, aby tento deň bol krajší a aby sme ho príjemne strávili. A ako býva zvykom - do rána vyhrávala muzika a bola svadba veliká.
Ešte pár slovami a fotkami chcem spomenúť, že aj tento rok 28.8.2015
v predvečer 71. výročia SNP
sme si uctili pamiatku hrdinov SNP kladením vencov a symbolicky zapálením sviečky na miestnom cintoríne pri hroboch padlých partizánov - Jána a Pavla Beláka, Ondreja Galla Krajného a Štefana Kalického. Malý kultúrny program opäť pripravila DFS Bystränky a Stanko Ďurský zaspieval krásnu pieseň. Svoje umenie predniesla aj Dominika Ďurská básňou o SNP. Aspoň takou malou spomienkou sa snažíme každoročne pripomínať tých, ktorí stratili to najdrahšie - svoje životy. Česť ich svetlej pamiatke!
No a nedá mi nespomenúť akciu, na ktorú som bola pozvaná, a to
opekačka organizácie členov Jednoty dôchodcov
v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa uskutočnila 29.9.2015 v areáli Školskej jedálne. Naši dôchodcovia sa pravidelne stretávajú, spomínajú a spievajú. Majú aj stretnutia s organizáciami zo susedných obcí - Rakovnica a Rudná. Ale majú aj takéto akcie, kde im výbor a členovia pripravia malé pohostenie, za čo sa im ostatní poďakujú piesňou a dvorní harmonikári Ondrej Leng a Ján Dávid krásnymi tónmi. Len tak ďalej dôchodcovia. Fandíme Vám.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).