Pozdravujem vás z upršaného Rožňavského Bystrého. Utíchol už ruch z obecných akcií a ja sedím v piatok poobede za počítačom, pripravujem si materiály na rokovanie Obecného zastupiteľstva a našla som si čas aj na krátke zhodnotenie akcií za posledné mesiace. Mrzí ma, že iba sama zhodnocujem tieto akcie, hoci odozvy na Obecnom úrade sú veľmi dobré. V prvom rade chcem čo-to napísať o našom dni - Dni Bystränov - dni obce, ktorý sa konal začiatkom mesiaca (ako býva zvykom 1. sobotu septembrovú) a to 5. septembra 2015. - od rána bolo upršané počasie, hoci deň predtým, ale aj deň za tým krásne svietilo slniečko, ale ako som hovorila, my počasie neovplyvníme, nad nami je niekto vyšší. Preto sa všetko sústredilo pred budovu Kultúrneho domu, kde sme pripravili veľké stany. V popoludňajších hodinách sa v miestnom rozhlase ozývala ľudová hudby, ktorá zvolávala občanov na svadbu. A tí veru nezaháľali a dostavili sa vo veľkom počte, kde boli privítaní tradične - chlebom a soľou a ešte svadobným pierkom, ktoré na svadbu nepochybne patrí a pripínali ho na oblečenie naše ženy nielen mužom, ale aj ženám. Po naplnení kultúrneho domu do posledného miestečka sa začal program. Prítomných privítali Mirka Macková a Stanko Ďurský a naša najmladšia speváčka Tamarka Hlaváčová, ktorá je dôkazom toho, že Bystrania spievajú aj v škôlke. Príhovor zameraný na oslavu folklóru, tradícií a privítanie hostí predniesla starostka obce Želmíra Gonosová.
Bystrania dobre vedia,
že v našej obci máme bohaté žriedlo folklóru a čerpajú z neho mnohí, ale predsa to zostanú vždy len bystränské zvyky a obyčaje. Táto slávnosť bola akousi poklonou, vzdaním úcty, vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia a naša DFS Bystränky ju predstavuje. Na svadbe nechýbala ani zavíjanka nevesty a grajcárový tanec. Krásne zvuky piesní, tancov a hudby predviedli jej členovia, za čo im patrí veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí všetkým členom a členkám DFS Bystränky, lebo sa postarali aj o pohostenie, aké bývalo voľakedy na svadbe, a to: svadobné koláče - peräce, pletence, makové, orechové záviny, zákusky - toto všetko bolo na ochutnanie pre všetkých, ktorí prišli na svadbu. A nielen to, bola aj svadobná kuracia polievka s domácimi gágoríkmi, nechýbal segedínsky guláš a lekvárové buchty od našich kuchárok. A aký by to bol deň obce, keby v Rožňavskom Bystrom nebol výborný poľovnícky guláš, či už jahňací, bravčový a srnčí, o ktorý sa opäť postarali naši poľovníci PZ Gerlach, skupina Rožňavské Bystré. Ďakujeme.
Ešte raz ďakujem všetkým
- DFS Bystänky, PZ Gerlach R. Bystré, Andrei Urbanovej, Antónii Uhrínovej, Ľubici Ďurskej, poslancom a poslankyniam OZ, kuchárkam Školskej jedálne, sponzorom, hudobnej skupine TREND z Vlachova pod vedením Petra Geceľovského, ktorí aj doprevádzali v kultúrnom programe našu DFS a všetkým (i tým, na ktorých som nechtiac zabudla), ktorí sa podieľali, aby tento deň bol krajší a aby sme ho príjemne strávili. A ako býva zvykom - do rána vyhrávala muzika a bola svadba veliká.
Ešte pár slovami a fotkami chcem spomenúť, že aj tento rok 28.8.2015
v predvečer 71. výročia SNP
sme si uctili pamiatku hrdinov SNP kladením vencov a symbolicky zapálením sviečky na miestnom cintoríne pri hroboch padlých partizánov - Jána a Pavla Beláka, Ondreja Galla Krajného a Štefana Kalického. Malý kultúrny program opäť pripravila DFS Bystränky a Stanko Ďurský zaspieval krásnu pieseň. Svoje umenie predniesla aj Dominika Ďurská básňou o SNP. Aspoň takou malou spomienkou sa snažíme každoročne pripomínať tých, ktorí stratili to najdrahšie - svoje životy. Česť ich svetlej pamiatke!
No a nedá mi nespomenúť akciu, na ktorú som bola pozvaná, a to
opekačka organizácie členov Jednoty dôchodcov
v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa uskutočnila 29.9.2015 v areáli Školskej jedálne. Naši dôchodcovia sa pravidelne stretávajú, spomínajú a spievajú. Majú aj stretnutia s organizáciami zo susedných obcí - Rakovnica a Rudná. Ale majú aj takéto akcie, kde im výbor a členovia pripravia malé pohostenie, za čo sa im ostatní poďakujú piesňou a dvorní harmonikári Ondrej Leng a Ján Dávid krásnymi tónmi. Len tak ďalej dôchodcovia. Fandíme Vám.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.