mohli dostať. Pán Boh sa skláňa vo svojom Synovi – Pánovi Ježišovi Kristovi k nám ľuďom. Pán Ježiš je tým svetlom, ktoré dokáže presvietiť aj tú najväčšiu tmu. My sa snažíme pomôcť si rôznymi svietidlami, ktorých je v dnešnej dobe naozaj veľa. A niekedy aj napriek tomu máme pocit, že stále to miesto na dvore, alebo v dome nie je dostatočne osvetlené. On jediný dokáže presvietiť a zmeniť tmu aj toho nášho života na svetlo.
Nakoniec evanjelista Ján vo svojom prológu píše: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.“ (J 1, 4- 5) Podobne ako si vyzdobujeme svoje domy a záhradky svetelnou výzdobou, ktorá žiari okolo, aj my žiarme. Žiarme ako veriaci ľudia v tomto svete. Žiarme radosťou z príchodu nášho Pána. Žiarme tak, aby aj ostatní videli na nás tú radosť, ktorú nám Pán dáva a ktorú so sebou prináša. Veď On je tým svetlom, ktoré svieti v tme a tma Ho nepohltila. Pán Ježiš nás svojím svetlom pozýva do onoho nebeského kráľovstva. Do kráľovstva svojho Otca.
Dovoľte mi zaželať nám všetkým, aby sme sa vedeli s takouto ozajstnou radosťou, ktorú mal ten chlapec v úvode, tešiť aj my z príchodu nášho Pána a Spasiteľa. Prežime požehnané vianočné sviatky a ja vám všetkým želám aj veľa Božieho požehnania v novom roku 2014. Kristus náš Pán, ktorý ožiaril Betlehemskú noc svojím príchodom, nech aj váš život osvetlí svetlom radosti, lásky a pokoja.
Mgr. Peter Székely
zborový kaplán v CZ ECAV Rožňavské Bystré

































Raz večer som cestoval z Rožňavy autobusom do Rožňavského Bystrého. Predo mnou sedela mamička so svojím malým synom. Pravdepodobne sa vracali domov – mama z práce a jej syn zo škôlky. Tento chlapček sa už nevedel dočkať, kedy sa autobus pohne a my sa vydáme na cestu. Po chvíli sa tak stalo a tento chlapček hľadel z okna a pozorne sledoval každé svetielko, ktoré videl. A akú mal obrovskú radosť, keď v oknách príbytkov objavil krásne žiariacu a farebnú svetelnú výzdobu. Malý chlapček si svojimi detskými očami všimol omnoho viac ako mnohí prácou unavení cestujúci. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a