mohli dostať. Pán Boh sa skláňa vo svojom Synovi – Pánovi Ježišovi Kristovi k nám ľuďom. Pán Ježiš je tým svetlom, ktoré dokáže presvietiť aj tú najväčšiu tmu. My sa snažíme pomôcť si rôznymi svietidlami, ktorých je v dnešnej dobe naozaj veľa. A niekedy aj napriek tomu máme pocit, že stále to miesto na dvore, alebo v dome nie je dostatočne osvetlené. On jediný dokáže presvietiť a zmeniť tmu aj toho nášho života na svetlo.
Nakoniec evanjelista Ján vo svojom prológu píše: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.“ (J 1, 4- 5) Podobne ako si vyzdobujeme svoje domy a záhradky svetelnou výzdobou, ktorá žiari okolo, aj my žiarme. Žiarme ako veriaci ľudia v tomto svete. Žiarme radosťou z príchodu nášho Pána. Žiarme tak, aby aj ostatní videli na nás tú radosť, ktorú nám Pán dáva a ktorú so sebou prináša. Veď On je tým svetlom, ktoré svieti v tme a tma Ho nepohltila. Pán Ježiš nás svojím svetlom pozýva do onoho nebeského kráľovstva. Do kráľovstva svojho Otca.
Dovoľte mi zaželať nám všetkým, aby sme sa vedeli s takouto ozajstnou radosťou, ktorú mal ten chlapec v úvode, tešiť aj my z príchodu nášho Pána a Spasiteľa. Prežime požehnané vianočné sviatky a ja vám všetkým želám aj veľa Božieho požehnania v novom roku 2014. Kristus náš Pán, ktorý ožiaril Betlehemskú noc svojím príchodom, nech aj váš život osvetlí svetlom radosti, lásky a pokoja.
Mgr. Peter Székely
zborový kaplán v CZ ECAV Rožňavské Bystré
































Raz večer som cestoval z Rožňavy autobusom do Rožňavského Bystrého. Predo mnou sedela mamička so svojím malým synom. Pravdepodobne sa vracali domov – mama z práce a jej syn zo škôlky. Tento chlapček sa už nevedel dočkať, kedy sa autobus pohne a my sa vydáme na cestu. Po chvíli sa tak stalo a tento chlapček hľadel z okna a pozorne sledoval každé svetielko, ktoré videl. A akú mal obrovskú radosť, keď v oknách príbytkov objavil krásne žiariacu a farebnú svetelnú výzdobu. Malý chlapček si svojimi detskými očami všimol omnoho viac ako mnohí prácou unavení cestujúci.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.