V druhom polčase vybehli bystrania ako vymenení. Aj keď desiati, priklincovali domácich pred ich 16-ku a dostávali sa do výborných šancí. Tú najväčšiu nepremenil Leng, keď jeho lob vykopával obranca z bránkovej čiary. V 56. minúte Minčík dorážal vyrazenú strelu brankárom do brány a stav sa menil na 3:1. O 10 minút neskôr Leng našiel Minčíka a ten sa opäť nemýlil - 3:2 Ďalší svoj nájazd o 3 minúty neskôr už Minčík tak úspešne nezakončil.
Len priemerné domáce mužstvo sa na posledných 10 minút ešte vzchopilo a ubránilo už víťazstvo 3:2.
Pred 60 divákmi otrasne rozhodoval Rási.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Valko, Valent, Hajdu, Krága, Urban st. (ČK), Leng, Gonos, Rusnyák, J. Urban ml., Minčík.
2. 5. 2010
Foto: Peťo Urban
Bohúňovo - Ml. Brzotín 3:1 (2:1), góly: Dorkin, Várady, Švajko - O. Vavrek (11 m), ŽK: bez, R: J. Chomjak, DZ: Kerekeš, D: 120. Drnava - Čoltovo 5:3 (2:1), góly: Emödi 2, T. Petro, L. Fabián, Vilímek - Varga, Csongovai, ŽK: bez, R: Uhrín, DZ: Kovács, D: 50. Slavošovce - Kečovo 2:0 (1:0), góly: Lipták - Giba Jozef, Vranec , ŽK: 0 - Š. Kubík, P. Kubík, Šofranko, R: Lucza, DZ: Bobrík, D: 80. Rakovnica - Nižná Slaná 0:0, ŽK: bez, R: Repaský, DZ: Gášpár, D: 70. Jovice - Rož. Bystré 3:2 (3:0), góly: Grecmacher, Parada, Czinka - Minčík 2, ŽK: T. Gebe, Szopóczi - Krága, J. Urban ml., ČK: J. Urban st., R: Raši, DZ: Máté, D: 70. Kružná - Hrhov 9:2 (7:1), góly: Kerekeš 4, Z. Breuer ml, J. Rusnyák, R. Polyák 2, Krága - Grulyó, Bartók, ŽK: 0 - Bartók, R: Iglai, DZ: Bodnár, D: 60. Kovstav - Pača 0:2 (0:2), góly: Gajdoš, Adam, ŽK: bez, R: A. Farkaš, DZ: Heveši, D: 50.
Najlepší strelci:
21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - J. Szöllös (Kružná), G. Veverica (Hrhov), 12 gólov - R. Polyák (Kružná), P. Minčík (Rožň. Bystré), 11 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), Ro. Lörinc (Kečovo), J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 10 gólov - P. Ičo (Jovice) , Š. Csongovai (Čoltovo), M. Balog (Bohúňovo), 9 gólov - O. Kerekeš (Kružná), M. Vavrek (Ml. Brzotín), 8 gólov - O. Vavrek (Ml. Brzotín), L. Grulyó (Hrhov), R. Haviarik (Slavošovce), atď.
{gallery}futbal/joby{/gallery}
{jcomments on}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 19. KOLE
| 1. | Kružná | 18 | 12 | 4 | 2 | 61:28 | 40 |
| 2. | Nižná Slaná | 19 | 12 | 3 | 4 | 41:18 | 39 |
| 3. | Slavošovce | 19 | 11 | 2 | 6 | 38:28 | 35 |
| 4. | Pača | 19 | 10 | 3 | 6 | 54:39 | 33 |
| 5. | Rožňavské Bystré | 19 | 9 | 6 | 4 | 56:40 | 33 |
| 6. | Bohúňovo | 19 | 7 | 5 | 7 | 32:23 | 29 |
| 7. | Kovstav | 17 | 8 | 3 | 6 | 28:28 | 27 |
| 8. | Jovice | 19 | 8 | 1 | 10 | 49:61 | 25 |
| 9. | Kečovo | 19 | 7 | 2 | 10 | 39:38 | 23 |
| 10. | Hrhov | 19 | 6 | 3 | 10 | 54:66 | 21 |
| 11. | Ml. Brzotín | 19 | 6 | 3 | 10 | 34:46 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 19 | 5 | 3 | 11 | 22:46 | 18 |
| 13. | Drnava | 18 | 4 | 4 | 10 | 29:46 | 16 |
| 14. | Čoltovo | 19 | 4 | 2 | 13 | 33:64 | 14 |
ĎALŠIE ZÁPASY II. TRIEDY
20. kolo – 9.5.2010 o 16.30 hod.:
Pača – Slavošovce, Kečovo – Drnava, Čoltovo – Bohúňovo, Ml. Brzotín – Rakovnica, Nižná Slaná – Jovice, Rožň. Bystré – Kružná, Hrhov – Kovstav.
I. TRIEDA MAJSTROVSTVA OKRESU ROŽŇAVA
Výsledky I. triedy - 22. kolo -
Krásnohorské Podhradie – Honce 0:0, ŽK: Lázar, Šomšák, Mázik - Mil. Gallo, Ovary, Kuzma, Fandák, R: Jonáš, DZ: Hadar, D: 150. Dobšiná – Betliar 3:2 (2:2), góly: Gotthardt, Rupp (11 m), Barnák – M. Árvay, Z. Zdechovan, ŽK: Laurinc - 0, R: K. Chomjak, DZ: Kovács, D: 120. Dedinky – Plešivec 1:0 (1:0), gól: S. Ogurčák, ŽK: S. Ogurčák – Macho, Volčko, R: Petro, DZ: Székely, D: 120. Krh. Dlhá Lúka – Brzotín 2:0 (0:0), góly: Korintuš 2, ŽK: Klárik, Anna – L. Polyák, Farkaš, R: J. Gyenes, DZ: Antal, D: 110. Dlhá Ves – Jablonov n/T 2:1 (2:0), góly: Szeman, Orel – Strama, ŽK: ?, R: Molnár, DZ: Nagy, D: 80. Gem. Poloma – Rudná 6:2 (2:1), góly: Z. Greško 2, Valko, Chochol, R. Greško, Koteles (vlastný) – Sanislo, Vysoký, ŽK: ?, R: S. Gallo, DZ: Šalamon, D: 150. Lipovník – Vyšná Slaná 4:0 (1:0), góly: Bollo 2, Milata, Barczi, ŽK: 0 - Fifik, R: Turcsányi, DZ: Šmelko, D: 80.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
21 |
14 |
3 |
4 |
60:20 |
45 |
|
2. |
Krh Podhradie |
20 |
13 |
5 |
2 |
51:20 |
44 |
|
3. |
Honce |
21 |
12 |
3 |
6 |
56:34 |
39 |
|
4. |
Dobšiná |
20 |
11 |
3 |
6 |
58:34 |
36 |
|
5. |
Betliar |
20 |
10 |
2 |
8 |
51:42 |
32 |
|
6. |
Gem. Poloma |
21 |
10 |
2 |
9 |
57:41 |
32 |
|
7. |
Rudná |
20 |
9 |
4 |
7 |
46:32 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
20 |
9 |
4 |
7 |
29:33 |
31 |
|
9. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
7 |
5 |
7 |
46:45 |
26 |
|
10. |
Jablonov n/T |
20 |
8 |
1 |
11 |
33:44 |
25 |
|
11. |
Dlhá Ves |
21 |
6 |
5 |
10 |
33:44 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
21 |
7 |
2 |
12 |
27:54 |
23 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
5 |
4 |
10 |
31:56 |
19 |
|
14. |
Brzotín |
21 |
5 |
2 |
14 |
22:46 |
17 |
|
15. |
Dedinky |
20 |
2 |
1 |
17 |
19:79 |
7 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
23. kolo – 9. 5. 2010 o 17.00 hod.: Lipovník – má voľno, Vyšná Slaná – Gem. Poloma, Rudná – Dlhá Ves, Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka, Brzotín – Dedinky, Plešivec – Dobšiná, Betliar – Krh. Podhradie, Honce – Vlachovo.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).