V druhom polčase vybehli bystrania ako vymenení. Aj keď desiati, priklincovali domácich pred ich 16-ku a dostávali sa do výborných šancí. Tú najväčšiu nepremenil Leng, keď jeho lob vykopával obranca z bránkovej čiary. V 56. minúte Minčík dorážal vyrazenú strelu brankárom do brány a stav sa menil na 3:1. O 10 minút neskôr Leng našiel Minčíka a ten sa opäť nemýlil - 3:2 Ďalší svoj nájazd o 3 minúty neskôr už Minčík tak úspešne nezakončil.
Len priemerné domáce mužstvo sa na posledných 10 minút ešte vzchopilo a ubránilo už víťazstvo 3:2.
Pred 60 divákmi otrasne rozhodoval Rási.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Valko, Valent, Hajdu, Krága, Urban st. (ČK), Leng, Gonos, Rusnyák, J. Urban ml., Minčík.
2. 5. 2010
Foto: Peťo Urban
Bohúňovo - Ml. Brzotín 3:1 (2:1), góly: Dorkin, Várady, Švajko - O. Vavrek (11 m), ŽK: bez, R: J. Chomjak, DZ: Kerekeš, D: 120. Drnava - Čoltovo 5:3 (2:1), góly: Emödi 2, T. Petro, L. Fabián, Vilímek - Varga, Csongovai, ŽK: bez, R: Uhrín, DZ: Kovács, D: 50. Slavošovce - Kečovo 2:0 (1:0), góly: Lipták - Giba Jozef, Vranec , ŽK: 0 - Š. Kubík, P. Kubík, Šofranko, R: Lucza, DZ: Bobrík, D: 80. Rakovnica - Nižná Slaná 0:0, ŽK: bez, R: Repaský, DZ: Gášpár, D: 70. Jovice - Rož. Bystré 3:2 (3:0), góly: Grecmacher, Parada, Czinka - Minčík 2, ŽK: T. Gebe, Szopóczi - Krága, J. Urban ml., ČK: J. Urban st., R: Raši, DZ: Máté, D: 70. Kružná - Hrhov 9:2 (7:1), góly: Kerekeš 4, Z. Breuer ml, J. Rusnyák, R. Polyák 2, Krága - Grulyó, Bartók, ŽK: 0 - Bartók, R: Iglai, DZ: Bodnár, D: 60. Kovstav - Pača 0:2 (0:2), góly: Gajdoš, Adam, ŽK: bez, R: A. Farkaš, DZ: Heveši, D: 50.
Najlepší strelci:
21 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - J. Szöllös (Kružná), G. Veverica (Hrhov), 12 gólov - R. Polyák (Kružná), P. Minčík (Rožň. Bystré), 11 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), Ro. Lörinc (Kečovo), J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 10 gólov - P. Ičo (Jovice) , Š. Csongovai (Čoltovo), M. Balog (Bohúňovo), 9 gólov - O. Kerekeš (Kružná), M. Vavrek (Ml. Brzotín), 8 gólov - O. Vavrek (Ml. Brzotín), L. Grulyó (Hrhov), R. Haviarik (Slavošovce), atď.
{gallery}futbal/joby{/gallery}
{jcomments on}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 19. KOLE
| 1. | Kružná | 18 | 12 | 4 | 2 | 61:28 | 40 |
| 2. | Nižná Slaná | 19 | 12 | 3 | 4 | 41:18 | 39 |
| 3. | Slavošovce | 19 | 11 | 2 | 6 | 38:28 | 35 |
| 4. | Pača | 19 | 10 | 3 | 6 | 54:39 | 33 |
| 5. | Rožňavské Bystré | 19 | 9 | 6 | 4 | 56:40 | 33 |
| 6. | Bohúňovo | 19 | 7 | 5 | 7 | 32:23 | 29 |
| 7. | Kovstav | 17 | 8 | 3 | 6 | 28:28 | 27 |
| 8. | Jovice | 19 | 8 | 1 | 10 | 49:61 | 25 |
| 9. | Kečovo | 19 | 7 | 2 | 10 | 39:38 | 23 |
| 10. | Hrhov | 19 | 6 | 3 | 10 | 54:66 | 21 |
| 11. | Ml. Brzotín | 19 | 6 | 3 | 10 | 34:46 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 19 | 5 | 3 | 11 | 22:46 | 18 |
| 13. | Drnava | 18 | 4 | 4 | 10 | 29:46 | 16 |
| 14. | Čoltovo | 19 | 4 | 2 | 13 | 33:64 | 14 |
ĎALŠIE ZÁPASY II. TRIEDY
20. kolo – 9.5.2010 o 16.30 hod.:
Pača – Slavošovce, Kečovo – Drnava, Čoltovo – Bohúňovo, Ml. Brzotín – Rakovnica, Nižná Slaná – Jovice, Rožň. Bystré – Kružná, Hrhov – Kovstav.
I. TRIEDA MAJSTROVSTVA OKRESU ROŽŇAVA
Výsledky I. triedy - 22. kolo -
Krásnohorské Podhradie – Honce 0:0, ŽK: Lázar, Šomšák, Mázik - Mil. Gallo, Ovary, Kuzma, Fandák, R: Jonáš, DZ: Hadar, D: 150. Dobšiná – Betliar 3:2 (2:2), góly: Gotthardt, Rupp (11 m), Barnák – M. Árvay, Z. Zdechovan, ŽK: Laurinc - 0, R: K. Chomjak, DZ: Kovács, D: 120. Dedinky – Plešivec 1:0 (1:0), gól: S. Ogurčák, ŽK: S. Ogurčák – Macho, Volčko, R: Petro, DZ: Székely, D: 120. Krh. Dlhá Lúka – Brzotín 2:0 (0:0), góly: Korintuš 2, ŽK: Klárik, Anna – L. Polyák, Farkaš, R: J. Gyenes, DZ: Antal, D: 110. Dlhá Ves – Jablonov n/T 2:1 (2:0), góly: Szeman, Orel – Strama, ŽK: ?, R: Molnár, DZ: Nagy, D: 80. Gem. Poloma – Rudná 6:2 (2:1), góly: Z. Greško 2, Valko, Chochol, R. Greško, Koteles (vlastný) – Sanislo, Vysoký, ŽK: ?, R: S. Gallo, DZ: Šalamon, D: 150. Lipovník – Vyšná Slaná 4:0 (1:0), góly: Bollo 2, Milata, Barczi, ŽK: 0 - Fifik, R: Turcsányi, DZ: Šmelko, D: 80.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 22. KOLE
|
1. |
Lipovník |
21 |
14 |
3 |
4 |
60:20 |
45 |
|
2. |
Krh Podhradie |
20 |
13 |
5 |
2 |
51:20 |
44 |
|
3. |
Honce |
21 |
12 |
3 |
6 |
56:34 |
39 |
|
4. |
Dobšiná |
20 |
11 |
3 |
6 |
58:34 |
36 |
|
5. |
Betliar |
20 |
10 |
2 |
8 |
51:42 |
32 |
|
6. |
Gem. Poloma |
21 |
10 |
2 |
9 |
57:41 |
32 |
|
7. |
Rudná |
20 |
9 |
4 |
7 |
46:32 |
31 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
20 |
9 |
4 |
7 |
29:33 |
31 |
|
9. |
Krh. Dlhá Lúka |
19 |
7 |
5 |
7 |
46:45 |
26 |
|
10. |
Jablonov n/T |
20 |
8 |
1 |
11 |
33:44 |
25 |
|
11. |
Dlhá Ves |
21 |
6 |
5 |
10 |
33:44 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
21 |
7 |
2 |
12 |
27:54 |
23 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
5 |
4 |
10 |
31:56 |
19 |
|
14. |
Brzotín |
21 |
5 |
2 |
14 |
22:46 |
17 |
|
15. |
Dedinky |
20 |
2 |
1 |
17 |
19:79 |
7 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
23. kolo – 9. 5. 2010 o 17.00 hod.: Lipovník – má voľno, Vyšná Slaná – Gem. Poloma, Rudná – Dlhá Ves, Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka, Brzotín – Dedinky, Plešivec – Dobšiná, Betliar – Krh. Podhradie, Honce – Vlachovo.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-